Pôrod doma môže prebehnúť plánovane alebo neplánovane. Existuje množstvo kladných aj záporných názorov na domáci pôrod. Vyspovedali sme odborníčku.
Príčinou tejto funkčnej gastro-intestinálnej poruchy u mladšej populácie sú infekcie, neprirodzená a nesprávna výživa, cudzorodé látky v nej, diéty, narušená črevná flóra, lieky, antibiotiká, zlá životospráva. Značný vplyv na chorobu má aj psychohygiena, stresy a neuropsychická záťaž, pracovná preťaženosť či nedostatok relaxu a pohybu.
Bolesť sa obvykle rieši predpisom liekov proti bolesti, napríklad ibuprofénom. Avšak, mnohé z nich majú nepriaznivé vedľajšie účinky a nie sú bezpečné pre tehotné ženy. Našťastie, existujú aj prírodné alternatívy, ako sa zbaviť bolesti.
Nádcha patrí medzi časté respiračné ochorenia horných dýchacích ciest. No je iba príznakom, nie je chorobou a existujú viaceré typy, v závislosti od toho, čo je jej spúšťačom. Aké sú jej odporúčané možnosti liečby a na čo si dať pozor?
Častú návštevu toalety, nepríjemné pálenie a rezanie pri močení poznajú najmä ženy. Na infekciu močových ciest sú pre fyzické dispozície náchylnejšie ako muži. Výskyt u mužov sa zvyšuje po 50. roku života v dôsledku zväčšovania prostaty.
Streptokoky alebo Streptococcus pyogenes sú skupina retiazkovito usporiadaných mikróbov. Niektoré sú prirodzene prítomné v tele človeka, bez vyvolania ochorenia, a ich prítomnosť nie je potrebné liečiť. Iné v našom organizme dokážu spôsobiť poriadne nepríjemnosti.
Zatiaľ čo niektoré choroby si odtrpíme v detstve a raz a navždy sa ich zbavíme, sú aj také, ktoré sa síce častejšie vyskytujú u detí, ale môžu sa „nalepiť“ aj na dospelých.
Reumatoidná artritída je chronické zápalové ochorenie neznámej príčiny, ktoré je charakterizované symetrickým postihnutím kĺbov. Postihnuté kĺby sú opuchnuté, bolestivé, teplé s obmedzenou pohyblivosťou.
Štítna žľaza je orgán nachádzajúci sa na krku a produkujúci hormóny zodpovedné za reguláciu metabolizmu. Znížená alebo naopak zvýšená tvorba hormónov štítnej žľazy môže spôsobiť neprirodzené zmeny hmotnosti.
Parkinsonova choroba dostala svoj názov po anglickom lekárovi Jamesovi Parkinsonovi v 19. storočí. Ide o neurodegeneratívne ochorenie prejavujúce sa hlavne trasením rúk. Charakterizujú ho viaceré štádiá.
