Pretlak doby a hektika informačných technológií veľmi často ničia zdravie človeka. Rôznymi spôsobmi i dôvodmi, kde dominuje jednoduchý fakt odskúšaný tritisíc rokov starou evolúciou ľudstva. Ak preferujeme neživé veci namiesto živých, tak postupne chorieme až ochorieme.
Radi ste sa v detstve hrali vonku, chodili do lesa či na výlety do prírody? Ponechajte si v sebe kúsok dieťaťa aj v dospelosti. Nedávna štúdia totiž dokazuje, že aj minimálny čas strávený vonku pomôže fyzickému i psychickému zdraviu.
V súčasnosti nás nekompromisne presviedčajú, že aj zdravie sa dá kúpiť za peniaze. Dokonca aj otázka najbohatšej banky sveta, ktorou je časobanka, sa zúžila na povrchný výklad slovného spojenia „čas sú peniaze“. Nie v správnom algoritme, že život nám uteká po daromnici, keď plytváme časom...
Keď je zdravá duša, i telo sa teší lepšej vitalite. Osvedčenou cestou k zdraviu je aj racionálny životný štýl. Taký, ktorý si uvedomuje, že čas je to najväčšie bohatstvo človeka po samotnom živote a zdraví.
Patríte k ľuďom, ktorí si dokážu ráno privstať, aby si „odbili" svoj tréning ešte pred začatím povinností? Alebo skôr k tým, ktorí sa naň tešia po celodennom „zarezávaní" v práci? Pozrite sa, aké výhody a nevýhody obnášajú obe varianty.
Hľadanie rovnováhy medzi prácou a rodinou je každodenným problémom pracujúceho rodiča. Ústredným problémom, s ktorým pracujúci rodič bojuje je čas. Ako všetko zvládnuť a mať popritom čas na seba, na vzťahy s blízkymi a byť šťastný?
Chceli by ste schudnúť, ale nemáte na to čas? Niekedy stačí len väčšia pozornosť a dodržiavanie určitých zásad, či trocha vynaliezavosti. Pozrite sa, ako sa dá korigovať hmotnosť, i keď patríte k tým zaneprázdnenejším.
Je to tak. Veľa ľudí to určite prekvapí, ale môžete behať hodinu na páse, potom skackať hodinu aj štvrť na skupinovom cvičení, potom si dať pol hodinu činky a brucho a váš kolega, ktorý začal trénovať s vami a má iba pol hodinové tréningy schudol za ten istý čas oveľa viac. Prečo tomu tak je?
„Milujú okázalo rozmarný život, majú zlé spôsoby, opovrhujú autoritou, nerešpektujú dospelých, trávia čas tým, že sa flákajú a kvákajú spolu. Odporujú svojim rodičom, spoločnosť a rozprávanie sa je ich jediným zaneprázdnením, nenásytne jedia a tyranizujú svojich učiteľov.“ – Sokrates (Artlová, 1994)
