„Milujú okázalo rozmarný život, majú zlé spôsoby, opovrhujú autoritou, nerešpektujú dospelých, trávia čas tým, že sa flákajú a kvákajú spolu. Odporujú svojim rodičom, spoločnosť a rozprávanie sa je ich jediným zaneprázdnením, nenásytne jedia a tyranizujú svojich učiteľov.“ – Sokrates (Artlová, 1994)
V súčasnosti musí každý z nás dennodenne bojovať so stresom a napätím, ktoré nás postihujú najmä v práci. Mimo iného zažívame svoje súkromné problémy, ktoré ovplyvňujú našu psychiku a duševné zdravie. Ako si v takomto prípade pomôcť?
Žiarlivosť patrí medzi silné emočné prejavy človeka a je nám do istej miery prirodzená. Niektorí z nás majú sklon k žiarlivosti väčší, iní ju natoľko nepociťujú a ani neprejavujú. Kedy je v poriadku a kedy sa už blíži k chorobnému stavu?
Asi niet rodičov, ktorí by nepoznali detský vzdor a výchovné problémy, ktoré prináša. Je dôležité, aby vedeli rozoznať "obyčajný" vzdor dieťaťa od poruchy, ktorá sa môže u neho vyskytnúť.
Určite ste sa už viacerí stretli s dieťaťom, ktoré sa ustavične vrtelo, pobehovalo, rýchle prechádzalo z jednej činnosti do druhej bez toho, aby jednu činnosť dokončilo, reagovalo na podnet bez rozmýšľania, nedokázalo sa sústrediť ani na krátku chvíľku.
