Slovenky žijú kratšie v porovnaní s ostatnými Európankami, ukázala prvá komplexná štúdia o zdraví žien na Slovensku
Zdroj: Freepik.com
Dĺžku života žien výrazne ovplyvňuje ich socioekonomické prostredie, ale aj dostupnosť zdravotnej starostlivosti.
Očakávaná dĺžka života na Slovensku od roku 2010 rástla síce najrýchlejšie v porovnaní s priemerom nemecky hovoriacich krajín, priemerom EÚ či priemerom V4, no napriek tomuto pozitívnemu trendu sa slovenské ženy dožívajú o 2 roky menej ako je priemer krajín Európskej únie a o skoro 4 roky menej ako priemer nemecky hovoriacich krajín.
Dáta vyplývajúce zo štúdie Ženské zdravie v Slovenskej republike ukazujú, že zdravie ženy do veľkej miery ovplyvňuje to, v akom regióne Slovenska žije, aké má vzdelanie či socioekonomický status.
Vysoká úmrtnosť a zanedbaná prevencia
Len v roku 2022 na kardiovaskulárne ochorenia zomrelo viac ako 14-tisíc žien, spolu s onkologickými ochoreniami tvoria najčastejšie príčiny úmrtnosti žien na Slovensku.
Spomedzi onkologických ochorení je najčastejším rakovina prsníka, ktorá tvorí takmer 18 % všetkých nádorových ochorení žien.
Úmrtnosť na rakovinu krčka maternice, ktorá je preventabilná, je najvyššia v Banskobystrickom kraji. Najvyššiu celkovú úmrtnosť na gynekologické zhubné nádory zaznamenáva Bratislavský kraj, pričom úmrtnosť na rakovinu prsníka v západnej časti krajiny prevyšuje hodnoty Prešovského kraja o viac ako 40 %.
Vysokú mortalitu možno podľa analytikov na Slovensku spájať nielen so zanedbanou prevenciou, ale aj s rizikovými faktormi súvisiacimi so životným štýlom, vrátane stravy, konzumácie tabaku a alkoholu a nízkej úrovne fyzickej aktivity. Takéto rizikové faktory a zanedbanie prevencie môžu viesť k neskorej diagnostike, komplikáciám a horšej prognóze.
Viac mamografických prístrojov neznamená efektívny skríning
Štúdia o ženskom zdraví poukázala aj na fakt, že máme vyššiu hustotu mamografických prístrojov ako napríklad Česko, Švédsko alebo Slovinsko, ale účasť na skríningu majú tieto krajiny dvoj až trojnásobne vyššiu.
Kľúčovým problémom nášho systému tak nie je nedostatok mamografických prístrojov, ale skôr ich neefektívne využívanie na jednotlivých pracoviskách či neefektívna komunikácia o význame skríningu.
