Plesne zabíjajú dvakrát viac ľudí ako pred desiatimi rokmi! Toto sú tie najhoršie z najhorších

Infekcie spôsobené plesňami v súčasnej dobe prispievajú k úmrtiu takmer štyroch miliónov ľudí ročne.

Nový výskum opísal, prečo je sú plesne takým nebezpečenstvom, na čo by si ľudstvo malo dávať pozor, a tiež to, prečo hrozba plesní za pomerne krátku dobu takto napredovala.

Výskum vedcov z Manchesterskej univerzity popísal, že hlavnou príčinou úmrtí sú súbežné infekcie, kedy sa spojí nákaza inej nebezpečnej choroby práve s plesňovou infekciou.

Takýto stav sa následne ťažko lieči, pričom liečbu ešte komplikuje nedostatok rýchlych a spoľahlivých diagnostických testov a taktiež stále väčšia odolnosť plesní voči špecializovaným liekom, antimykotikám.

Vedci odhadujú, že na celom svete dochádza každoročne k 6,5 miliónom invazívnych plesňových infekcií a 3,8 miliónom úmrtí súvisiacich s plesňami. Približne 2,5 milióna z nich možno priamo pripísať plesniam. Celkom infekčné choroby pripravia o život asi 14 miliónov ľudí ročne.

Pokrok je problém

Vysvetlenie, prečo nákaz plesňového pôvodu pribúda, je trochu paradoxné. Na rozdiel od vírusov a baktérií nie sú plesne zďaleka tak schopné preniknúť do ľudského tela alebo sa v ňom šíriť, imunita sa s nimi vie spravidla ľahko vysporiadať.

Moderná medicína síce umožňuje ľuďom žiť s darovanými orgánmi a prežiť aj predtým nepredstaviteľne smrteľné choroby a zranenia, lenže to náš organizmus niečo stojí. Oslabuje ho to natoľko, že nie je schopný „prevádzkovať“ svoj vysoko energeticky náročný imunitný systém na sto percent, a práve plesne dokážu túto slabinu využiť.

Dôvodov je ale viac. V poslednej dobe pribúda dôkazov, že niektorým plesniam pomáha aj zmena klímy. V teplejšom podnebí sa vedia rýchlejšie adaptovať, takže sa ľahšie prispôsobia aj ľudskému telu aj liekom.

Vedci ďalej upozorňujú, že úmrtia na plesne, ku ktorým v dnešnej dobe dochádza, často súvisia s inými zdravotnými problémami.

Odhadujú napríklad, že viac ako dva milióny prípadov ročne a 1,8 milióna úmrtí na invazívnu aspergilózu – infekciu spôsobenú plesňami rodu Aspergillus, ktorá obvykle postihuje pľúca – sa vyskytuje u ľudí, ktorí bojujú s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP), rakovinou pľúc alebo tuberkulóznou infekciou.

Ani jedna z týchto chorôb nemusí byť smrteľná, rovnako je len výnimočne smrtiaca samotná aspergilóza, ale dohromady sa ich efekt posilní a znásobí.

Najhoršie plesňové infekcie

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zverejnila zoznam tých najhorších plesňových infekcií. Je na ňom devätnásť organizmov, ktoré odborníci označili za najväčšiu hrozbu pre verejné zdravie.

WHO označila štyri za „kriticky dôležité“. Patria medzi ne Aspergillus fumigatus a Candida albicans, dva vôbec najrozšírenejšie plesňové patogény, a tiež Cryptococcus neoformans, ktorý je hlavnou príčinou úmrtia u ľudí s HIV.

Aspergillus fumigatus postihuje predovšetkým pľúca, zatiaľ čo Candida albicans spôsobuje rýchle a masívne invazívne infekcie u zraniteľných pacientov, ktoré potom majú vysokú úmrtnosť.

Štvrtou kriticky dôležitou plesňou je kvasinka Candida auris, ktorú vedci u ľudí po prvýkrát pozorovali až v roku 2009. Je odolná voči väčšine dostupných antimykotických liekov a má vysoký potenciál pre vznik epidémií.

Mohlo by vás zaujímať:

Pneumologička: Pľúcne chlamýdie a mykoplazmy sú závažným problémom