ÚVZ radí: Ako si chrániť zdravie počas mrazov?

Reakcia organizmu na chlad závisí od ochladenia tela. Už teploty nižšie ako 15 °C môžu mať nepriaznivé účinky na zdravie.

Zdroj: Freepik.com

Najviac ohrozenou skupinou obyvateľstva počas mrazov sú deti, starší ľudia, ľudia trpiaci na diabetes, kardiovaskulárne a respiračné ochorenia. Medzi zdravotné riziká, ktoré sa môžu vyskytnúť počas mrazov, patria:

Podchladenie: intenzívnym pôsobením chladu dochádza k znižovaniu telesnej teploty, čo vedie k podchladeniu organizmu, keďže ľudské telo nedokáže svojimi vlastnými mechanizmami zabrániť ochladzovaniu.
Hypotermia: keď telo stráca teplo rýchlejšie, ako ho dokáže vyprodukovať, a telesná teplota klesá nebezpečne nízko. Tento pokles telesnej teploty bráni srdcu, nervovému systému a iným orgánom v normálnej činnosti.
Omrzliny: v chladnom počasí telo zvyšuje prietok krvi do trupu (aby udržalo životne dôležité orgány v teple), sťahuje cievy a znižuje prietok krvi do vašich končatín. Kombinácia silného mrazu a vetra môže spôsobiť lokálne poškodenia kože - omrzliny, napr. na tvári, rukách a nohách, alebo podráždiť či poškodiť sliznice dýchacích ciest a viesť tak k vzniku respiračných ochorení.

V mrazivom počasí pri pobyte vonku sledujte varovné signály tela, medzi ktoré môžu patriť:

Nepríjemné pocity: ochladenie tela, studené prsty na rukách a nohách, ochladzujúce sa končatiny.
Svalový tras (klepanie): výrazne ochladenie tela, vzniká bolesť v prstoch na rukách a nohách a necitlivosť, čím sa znižuje vaša výkonnosť. Zahrievajte sa cvičením alebo vyhľadajte vhodný úkryt.
Svetlé škvrny na tvári a na pokožke v rôznych časti tela sú znakom poškodenia vplyvom mrazu. Zároveň môže dôjsť k podchladeniu organizmu či iným ochoreniam z prechladnutia. Okamžite zahrejte poškodené miesto napr. teplými rukami a chráňte holú pokožku pred ďalším chladom.

Ak sa objavia príznaky arytmie, bolesti na hrudníku, dýchacie ťažkosti, kašeľ alebo dýchavičnosť, vaším cieľom je dostať sa do tepla čo najskôr. Ak príznaky pretrvávajú, kontaktujte lekára.

Ochrana malých detí pred chladom

Všeobecne platí, že počas celého roka by zdravé dieťa malo byť vonku aspoň dve hodiny denne, pričom v chladných mesiacoch je najvhodnejší čas okolo poludnia, kedy teploty dosahujú vyššie hodnoty.

Vzhľadom na to, že malé deti ešte nemajú plne vyvinutú termoreguláciu, ich pokožka je veľmi citlivá na nízke teploty a mráz. Ak chceme stráviť s dieťaťom určitý čas vonku pri mrazivom počasí, je potrebné vykonať niekoľko opatrení:

Detskú pokožku je potrebné chrániť pred omrznutím pomocou krémov, ktoré nie sú na báze vody, a nanášať ich aspoň pol hodiny pred odchodom z domu, aby sa krém stihol vstrebať.

Hrúbka oblečenia závisí od pohybovej aktivity dieťaťa a vonkajšej teploty. Platí jednoduchá zásada – vrstvenie oblečenia. Vhodné je priamo na telo obliecť jemnú bavlnenú bielizeň, ako druhá vrstva je vhodný hrejivý flís a najvrchnejšia vrstva by mala byť vlnená, na ktorú dieťaťu oblečieme bundu.

Pobyt vonku v prípade detí do 3 rokov nie je vhodný, ak je teplota vzduchu nižšia ako -10 °C.

Teplotná hranica pre pobyt vonku je v prípade dojčiat (detí do 1 roku života) -3 °C pri holomraze (mráz bez snehu) a -5 °C, ak je nasnežené. Nie je vhodné zostávať s nimi vonku dlhšie ako hodinu.

Nehody a úrazy počas mrazov

Nezabúdajte, že ulice pokryté snehom a ľadom sú klzké, s vyšším nebezpečenstvom pádu a rizikom vzniku zlomenín. Zvýšte opatrnosť svojho pohybu a noste obuv s protišmykovou podrážkou.

Myslite aj na zníženú viditeľnosť v zimnom období, ako aj na dlhšie tmavé obdobia dňa a noste reflexné prvky, keď sa pohybujete po ulici. Skutočnosť, že vidíte prichádzajúce vozidlá, neznamená, že rovnako dobre ich vodiči vidia vás, najmä v noci, počas hustého sneženia a na slabo osvetlených uliciach.