Neurológ o diagnóze myasténia gravis: Môže sa prejaviť v akomkoľvek veku, jej nárast súvisí s výrazným starnutím populácie

Zdroj: Freepik.com

Myasténia gravis je zriedkavé chronické neurologické autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje miesto nervo-svalového spojenia a spôsobuje nadmernú unaviteľnosť a slabosť svalov.

„Na Slovensku pribúda v posledných dvoch dekádach ročne približne 80 nových prípadov s týmto ochorením. Myasténia gravis sa môže prejaviť v akomkoľvek veku, ale platí, že výskyt do 15 rokov veku je pomerne zriedkavý. Máme dva vrcholy výskytu. V prvom prípade sa ochorenie prejavuje medzi 20. - 40. rokom života, hlavne u žien. V druhom prípade sa myasténia diagnostikuje medzi 60. - 80. rokom života, u oboch pohlaví. Zásadným trendom v epidemiológii MG vo svete, aj u nás, je nárast výskytu vo vyšších vekových kategóriách. Nárast celkového výskytu MG súvisí s výrazným starnutím populácie. Podľa našich epidemiologických štúdií tvoria pacienti so vznikom MG nad 70. rokoch 20 % všetkých pacientov. Nie je výnimočné, že myasténia sa objavuje aj po 80. roku veku. Zachytili sme dokonca aj zopár pacientov s prvými prejavmi až po deväťdesiatke,“ vysvetľuje MUDr. Ivan Martinka z Centra pre neuromuskulárne ochorenia, Univerzitná nemocnica Bratislava-Ružinov.

Príznaky myasténie gravis

• únava
• ochabnutie mimických svalov
• dvojité videnie
• pokles viečok
• ťažkosti s prehĺtaním
• ťažkosti so žuvaním a hryzením
• zachrípnutý hlas
• problémy s rečou
• ťažkosti s držaním hlavy vo vzpriamenej polohe
• ťažkosti s dýchaním
• problémy s chôdzou po schodoch alebo zdvíhaním predmetov

U niektorých pacientov sú tieto príznaky veľmi intenzívne. Pacient nedokáže prehltnúť tekutiny, lieky, tuhú stravu, môže sa donca dusiť jedlom. Nevie požuť tuhé sústo. Po pár vetách mu prakticky nie je rozumieť.

Je dýchavičný, práve kvôli slabosti dýchacích svalov. Má veľmi slabé končatiny, nedokáže sa často sám o seba postarať v bežnom dennom živote (najesť sa, umyť si vlasy, zdvihnúť sa z toalety). Vtedy hovoríme o hroziacej myastenickej kríze.

Môže vyústiť bez rýchleho zásahu do skutočnej myastenickej krízy, ktorá je považovaná za najzávažnejší stav pacienta s myasténiou gravis, kedy je slabosť dýchacích svalov tak výrazná, že pacient nie je schopný dýchať sám a potrebuje podporu umelej pľúcnej ventilácie.

Diagnostika myasténie gravis

Rýchla a správna diagnostika je dôležitá na začatie vhodnej liečby a zlepšenie kvality života pacienta. Jedným z hlavných krokov pri diagnostike ochorenia je dôkladná zdravotná anamnéza, počas ktorej sa lekár dopytuje pacienta na symptómy, ich trvanie a intenzitu, ako aj na rodinnú anamnézu a možné spúšťače choroby.

Fyzikálne a neurologické vyšetrenie je ďalším dôležitým diagnostickým krokom. Lekár skúma svalovú slabosť, reflexy a ďalšie neurologické príznaky, ktoré môžu naznačovať prítomnosť myasténie gravis.

„Najdôležitejší je dôkladný rozhovor a klinické vyšetrenie. Pri typických prípadoch je vysoko pravdepodobné rýchle stanovenie diagnózy už na základe týchto prejavov. Diagnóza sa potom potvrdzuje na základe vyšetrenia protilátok proti acetylcholínovým receptorom (AChR) alebo svalovo špecifickej kináze (MuSK) a ďalším. Vtedy je diagnóza definitívna,“ uviedol neurológ.

Elektromyografia (EMG) je ďalším diagnostickým testom, ktorý sa používa na meranie elektrickej aktivity svalov prostredníctvom elektród. Tento test môže odhaliť oslabenie svalov a charakteristické zmeny v elektrickej aktivite spojené s myasténiou gravis.

Aj keď ide o zriedkavé ochorenie, postihuje približne 20 zo 100 000 ľudí. Na Slovensku myasténiou gravis trpí približne 1700 ľudí, no počet pacientov s týmto ochorením sa v posledných dvoch desaťročiach dramaticky zvýšil. Pribúda približne 80 prípadov nových prípadov ročne.

Mohlo by vás zaujímať:

Neurológ: migrénu si pacienti mýlia s epilepsiou alebo cievnymi mozgovými príhodami