Pneumológ o tuberkulóze: Neočkované generácie detí nie sú prakticky vôbec chránené proti tejto infekcii

Zdroj: Freepik.com

O tom, aká je v súčasnosti situácia na Slovensku, ako sa tuberkulóza diagnostikuje, aj o prípadoch z praxe porozprával pneumológ Nemocnice AGEL Handlová MUDr. Jozef Kubík.

Čo je vlastne tuberkulóza, čo ju spôsobuje a ako sa prenáša? Prečo bola a dá sa povedať, že stále je takou hrozbou?

Tuberkulóza je infekčné ochorenie, ktoré sprevádza ľudstvo už tisícročia. Spôsobuje ju mimoriadne odolná baktéria mykobaktérium tuberculosis, tzv. Kochov bacil - podľa jeho objaviteľa. Prenáša sa prevažne cestou kvapôčkovej infekcie, vdýchnutím do pľúc, ktoré sú potom aj zdrojom primárnej infekcie. Môže sa ale preniesť aj orálne, napríklad infikovaným jedlom, vtedy je primárna infekcia najčastejšie na mandliach alebo v čreve. Iné spôsoby prenosu sú raritné a málo pravdepodobné.

Je to nákazlivé ochorenie, má však plazivý priebeh, a to najmä v úvode. Môže trvať týždne, kým sa u nakazeného človeka objavia závažnejšie príznaky. U TBC rozlišujeme primárnu formu - primoinfekt, ktorý často prebehne nepozorovane alebo len s ľahkými príznakmi ako bežné akútne respiračné ochorenia. Potom je sekundárna forma, ktorá vzniká najčastejšie ako endogénne vzplanutie z primárnej infekcie po poklese imunity pacienta.

Mladí ľudia narodení v 80. – 90. rokoch a neskôr už o tomto ochorení vedia veľmi málo, väčšina sa s ním vo svojom okolí nikdy nestretla. Aká je situácia ohľadom výskytu tuberkulózy na Slovensku teraz a ako to bolo v minulosti? Čo pomohlo tomu, že sa u nás už vyskytuje len pár desiatok, možno stoviek prípadov ročne?

Aktuálne je na Slovensku pomerne nízky výskyt TBC. Patríme medzi krajiny s veľmi dobrou kontrolou tuberkulózy. V minulosti bol výskyt oveľa vyšší, ešte pred 20 rokmi sa pohybovali čísla výskytu v priemere okolo 20-25/100 000 obyvateľov. K výraznému zníženiu výskytu prispela osveta, zvýšenie životnej úrovne obyvateľstva, dobrá zdravotná starostlivosť, v minulosti aj aktívne vyhľadávanie ochorenia, tzv. depistáž, povinná dispenzarizácia a liečba ochorenia a samozrejme povinné očkovanie detí a mládeže.

Spomínate očkovanie, ak sa nemýlim, povinné očkovanie proti TBC bolo ukončené v roku 2011. Je to z vášho pohľadu správny krok? A keď už sa neočkuje, dá sa pred týmto ochorením účinne chrániť?

Áno, od januára 2011 sa definitívne u nás povinne neočkuje proti TBC. Bolo tak rozhodnuté na základe vtedajšej epidemiologickej situácie, teda nízkeho výskytu TBC v našej populácii. Ja osobne som s tým stotožnený nebol, ani som s tým nesúhlasil. TBC je stále hrozba a vo svete je to ochorenie, ktorá zabíja až vyše milióna ľudí ročne. Vzhľadom na migráciu, cestovanie ľudí sa veľmi ľahko importujú infikovaní a chorí jedinci do našej krajiny.

Ukázala to čiastočne aj migračná kríza počas vojny v Sýrii, kde sa vtedy medzi utečencami zachytili prípady TBC. Treba povedať, že neočkované generácie detí nie sú prakticky vôbec chránené proti tejto infekcii. V bežnom živote sa nie je ako špeciálne chrániť, možnosť je nosiť rúško alebo respirátor v priestoroch, kde je veľké koncentrácia ľudí, dodržiavať hygienu rúk. V prípade, že sa človek dozvie, že mal kontakt s chorým na TBC, mal by sa ísť určite s lekárom, resp. absolvovať pľúcne vyšetrenie.

Ako by samotné vyšetrenie prebiehalo? Je tuberkulózu jednoduché diagnostikovať, alebo sú na to potrebné špeciálne testy?

Myslím, že v prvom rade je treba na ňu myslieť ako na možné ochorenie. Samotná diagnostika je trochu náročnejšia, nakoľko musíte pôvodcu potvrdiť mikroskopickým alebo kultivačným vyšetrením. Baktéria je síce mimoriadne odolná voči vonkajším vplyvom, ale len ťažko sa dokazuje. Pri mikroskopickom vyšetrení potrebuje špeciálne farbenie, ako aj pri kultivácii potrebuje špeciálne média, a kultivuje sa od 3 do 9 týždňov. Na vyslovenie podozrenia však stačí, okrem základného vyšetrenia, RTG snímka hrudníka a prípadne CT vyšetrenie. Tu je obraz TBC pľúc pomerne špecifický a skúsený pneumológ vie povedať na 95 % podľa týchto vyšetrení, že u pacienta ide o TBC ochorenie. Dnes máme k dispozícii aj určité moderné spôsoby diagnostiky, a to rýchlokultiváciu - do 2 týždňov, genetický dôkaz TBC v biologických vzorkách pomocou PCR techniky a tzv. IGRA - imunologické testy z krvi (ako napr. QUANTIFERÓN).

Aké sú príznaky tuberkulózy? Všimne si ich pacient hneď? A kto je na toto ochorenie náchylnejší?

Príznaky sú nešpecifické. Ide o pokašliavanie až kašeľ, suchý, alebo aj s hlienmi, zvýšené teploty, ale len okolo 37,5 °C a skôr poobede a v noci, nočné potenie, chudnutie, celkovú slabosť, únavu, niekedy vykašliavanie krvi. Príznaky sa vyvíjajú postupne niekoľko týždňov, niekedy až mesiace. Na začiatku sú len slabé a nemusia vzbudzovať pozornosť, čiže priebeh ochorenia je plazivý, postupne sa vyvíja. Náchylnejšie sú jednoznačne deti, ktorých imunita nie je ešte dostatočne vyvinutá, a ľudia s poruchami imunity – či už vrodenými, alebo získanými. Typický príklad sú pacienti s ochorením HIV, ktorí sú výrazne náchylní na TBC infekciu.

Dá sa tuberkulóza liečiť a aj celkom vyliečiť, alebo po nej zostávajú dlhodobé následky?

Tuberkulóza je našťastie liečiteľná a vyliečiteľná choroba. Keď sa správne a včas diagnostikuje, tak sa vylieči prakticky bez následkov. V prípade zachytenia neskoro, s výrazným poškodením pľúc, ostávajú v pľúcach závažné fibrotické zmeny, jazvovitá prestavba pľúc, čo môže robiť problém s dýchaním, lebo jazvy výrazne redukujú kapacitu pľúc. Samozrejme, ak je ochorenie veľmi neskoro zachytené, pacient na TBC môže aj umrieť.

Vo svojej praxi ste sa určite stretli s mnohými pacientami s týmto ochorením. Zaujímalo by ma, čo to obnášalo pre vás ako lekára, ako ste chránili seba?

Samozrejme, ako pneumológ som sa každoročne stretával v priamom kontakte s pacientami s TBC, takmer všetkých sme však už vopred brali ako podozrivých, alebo sme vedeli, že sú pozitívni. Podľa toho sme sa aj stavali k ochrane, používali sme všetky dostupné ochranné prostriedky, ako aj organizačné opatrenia, ktoré boli potrebné na zastavenie šírenia ochorenia. To býva v týchto prípadoch obzvlášť potrebné a niekedy naozaj náročné, napríklad pár rokov dozadu som riešil mini epidémiu dokonca multirezistentnej tuberkulózy v komunite bezdomovcov v Prievidzi. Vtedy bolo potrebné spojiť sily nielen s RÚVZ, ale aj s políciou, aby sme zastavili ďalšie šírenie. Zažil som aj závažné prípady, kedy ostali pacientom trvalé poškodenia pľúc, niektorí pacienti na ochorenie zomreli. Aj ja sám by som bol rád, keby tuberkulóza patrila už len do minulosti, žiaľ, nie je to tak.