Po infarkte zomrie na Slovensku do jedného roka každý siedmy pacient! Na termín u kardiológa čakajú ľudia po infarkte aj pol roka

Keď Slovák dostane infarkt myokardu, je veľmi malá pravdepodobnosť, že zomrie počas hospitalizácie v kardiocentre. Za posledné roky sa Slovensko výrazne zlepšilo v manažovaní akútnych stavov – úmrtnosť v nemocnici klesla takmer o dve tretiny. V tomto ukazovateli patríme dokonca medzi špičku v Európe.

Zdroj: Freepik.com

Štatistiky ukazujú, že do roka od prepustenia z nemocnice po infarkte zomrie každý siedmy pacient. V tomto výrazne zaostávame za vyspelými krajinami. Jedným z dôvodom môže byť dostupnosť kardiológa.

Často sa stáva, že pacient nedostane termín vyšetrenia ani do pol roka. To je dôvod, prečo MZ SR v spolupráci s SKS a Úniou pre zdravšie srdce prichádzajú s pilotným programom tzv. intenzifikovanej ambulantnej starostlivosti.

Pôjde o významnú zmenu v zdravotnej starostlivosti pacientov po infarkte myokardu. Okrem pravidelných kontrol budú mať pacienti zabezpečené špecifické vyšetrenia, ale aj poradenstvo v oblasti výživy a pohybu.

„Pacient by mal byť po prepustení z nemocnice po infarkte myokardu systematicky sledovaný v rámci ambulantnej starostlivosti, z hľadiska rizikových faktorov a špeciálnych vyšetrení najmenej prvý rok po príhode,“ hovorí doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., FESC, FHFA, prezidentka Slovenskej kardiologickej spoločnosti, prednostka Kardiologickej kliniky LF UK a primárka oddelenia zlyhávania a transplantácie srdca NÚSCH, a.s. Bratislava.

Ministerstvo zdravotníctva SR a Slovenská kardiologická spoločnosť, s cieľom zlepšiť prechod pacienta z nemocnice do prostredia ambulantnej starostlivosti a znížiť úmrtnosť pacientov po akútnej srdcovej príhode, pripravili program tzv. intenzifikovanej ambulantnej starostlivosti.

„Ide o projekt, ktorý sa bude pilotne realizovať v rámci troch ústavov srdcovo-cievnych chorôb – NÚSCH, SÚSCCH, VÚSCH. Pacienti budú absolvovať častejšie kontroly a špecializované vyšetrenia, pričom sledovať budeme najmä rizikové faktory ako LDL cholesterol, vysoký tlak, diabetes, ale aj obezitu, jeho životosprávu a zlozvyky, ako je napríklad fajčenie,“ uvádza MUDr. Ivana Šóošová, PhD., FESC, primárka Ambulantného oddelenia NÚSCH, Bratislava.

Dôležitou súčasťou pilotného programu je zlepšenie systému práce s dátami, ktoré by mohli pomôcť k efektívnejšiemu využívaniu zdrojov zdravotnej starostlivosti.

„Výsledky vyšetrení a sledované parametre budú zbierané a následne analyzované. Program bude priebežne vyhodnocovaný z pohľadu efektivity a neskôr by mohol byť rozšírený do všetkých kardio centier na Slovensku,“ hovorí doc. MUDr. Martin Studenčan, PhD., FESC, podpredseda predstavenstva VÚSCH, Košice.

Ministerstvo zdravotníctva SR oceňuje iniciatívu kardiológov, pilotný projekt víta a podporuje. Ako hovorí, štátny tajomník rezortu zdravotníctva Róbert Babeľa, ide o akútny problém nielen z pohľadu medicíny, ale aj ekonomiky.

„Zdravotné poisťovne vynakladajú ročne na liečbu infarktu myokardu približne 30 miliónov eur. Významným nepriamym nákladom je práceneschopnosť a invalidita, ktoré nás pri ischemickej chorobe srdce ročne stoja 18 miliónov eur. Ak nezačneme konať, do roku 2025 nás môžu priame a nepriame náklady spojené s ischemickou chorobou srdca a aj infarktom myokardu, stáť až 171 miliónov ročne,“ hovorí štátny tajomník Babeľa a verí, že projekt bude natoľko úspešný, aby ho bolo možné rozšíriť do všetkých regiónov Slovenska a zlepšiť tak prognózu pacientov po infarkte myokardu.

Súčasťou programu bude aj poradenstvo v oblasti zdravej výživy a pohybovej aktivity a pacienti budú mať k dispozícii koordinátora. Dlhodobým a zásadným problémom v manažmente pacientov so srdcovo-cievnymi ochoreniami je práve nedostatočná edukácia pacienta. Úspešnosť systémových zmien však do veľkej miery závisí aj od ochoty pacienta liečiť sa.