Kardiologička: Rizikoví sú najmä ľudia v strednom veku, ktorí si buď nemerajú vysoký krvný tlak alebo odďaľujú jeho liečbu

Zdroj: pexels.com, hypertnezia.org

Približne polovicu všetkých úmrtí na Slovensku možno pripísať rizikovým faktorom životosprávy, ako sú nezdravé stravovanie, nízka fyzická aktivita či fajčenie. Ide o zhruba 25-tisíc úmrtí ročne, ktorým by bolo možné predísť, ak by pacienti žili zdravší život.

Rovnako alarmujúce je, že viac ako polovica Slovákov, ktorí sa liečia na kardiovaskulárne ochorenia, vysoký cholesterol či cukrovku, neužíva svoje lieky podľa odporúčaní lekára.

Vysoký krvný tlak a cholesterol sa týkajú miliónov Slovákov

Kardiovaskulárne ochorenia, ktoré vo významnej miere vyvolávajú faktory životného štýlu, sú najčastejšou príčinou úmrtí Slovákov a Sloveniek. Dáta zo Zdravotníckej ročenky NCZI za rok 2020 potvrdzujú, že dosahujú úroveň už 46 % spomedzi všetkých úmrtí. V porovnaní s priemerom za ostatných päť rokov zomrelo v roku 2020 z týchto príčin až o 1600 ľudí viac a tento trend narastá.

„Jedným z najviac rizikových faktorov, ktorý vedie k závažným kardiologickým komplikáciám a následne predčasným úmrtiam, je artériová hypertenzia, teda vysoký krvný tlak. Na Slovensku sa týka až dvoch miliónov ľudí a približne pol milióna z nich o tom vôbec nevie. Práve preto je hypertenzia taká zradná,“ hovorí MUDr. Anna Vachulová, PhD., prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti, kardiologička z NÚSCH a Kardiologickej kliniky LF UK.

Kardiologička tiež potvrdzuje, že artériovú hypertenziu u pacienta v značnej miere ovplyvňujú aj faktory životosprávy.

„Rizikoví sú najmä ľudia v strednom veku, ktorí si buď nemerajú vysoký krvný tlak alebo odďaľujú jeho liečbu. Každý by si mal uvedomiť, že artériová hypertenzia je progredujúce ochorenie. Keď nie jeliečené, môže spôsobiť poškodenie mnohých životne dôležitých orgánov - nielen srdce, mozog, cievy, ale aj obličky a oči,“ dopĺňa MUDr. Vachulová.

Až zhruba 20-tisíc spomedzi všetkých kardiovaskulárnych úmrtí súvisí zároveň s ochorením ateroskleróza, teda kôrnatením ciev, ktoré sa spája aj so zvýšeným, tzv. „zlým“ LDL cholesterolom.

Predpokladá sa, že zvýšené hladiny LDL cholesterolu má približne tretina Slovákov. Zníženie hladiny LDL cholesterolu o každý 1 mmol/L znamená pritom pre pacienta zníženie rizika vzniku srdcového infarktu či cievnej mozgovej príhody až o 23 %.

Rozmáha sa epidémia obezity

S odvrátiteľnými úmrtiami bojujú nielen odborníci z oblasti kardiológie a hypertenziológie ale aj obezitológie a diabetológie. Obezita je čoraz pálčivejší problém, s ktorým sa môžu spájať desiatky až stovky ďalších pridružených ochorení, končiacich nezriedka smrťou.

„Ide nielen o ochorenia ako cukrovka 2. typu, vysoký krvný tlak, infarkty a cievne mozgové príhody, ale aj nádorové ochorenia, Alzheimerovu a Parkinsonovu chorobu a v súčasnosti aj komplikácie spojené s infekciou COVID-19. Obezita je závažná chronická choroba, ktorá významne zhoršuje kvalitu života, zapríčiňuje vyššiu chorobnosť a skracuje dĺžku života,“ uvádza doc. MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD, MPH, prezidentka Slovenskej obezitologickej asociácie (SOA), špecialistka pre diabetológiu, poruchy látkovej premeny a výživy z Biomedicínskeho centra SAV.

Jednou z najrizikovejších kombinácií je obezita spojená s diabetom 2. typu. Obezita a nadhmotnosť patrí v Európe medzi najčastejšie príčiny vzniku cukrovky 2. typu. Až 90 % diabetikov 2. typu má zároveň nadhmotnosť alebo obezitu.

Samotnou obezitou pritom trpí celá štvrtina Slovákov a Sloveniek. Veľkým problémom je aj miera obezity u mladistvých, ktorá sa za ostatné dve dekády v dôsledku dramatickej zmeny životného štýlu zdvojnásobila.

Obézny je už každý šiesty dospievajúci človek na Slovensku. Podľa odborníkov zo SOA je základom manažmentu pri obezite úprava životného štýlu, ktorá zahŕňa najmä úpravu výživy a stravovacích návykov, pravidelnú pohybovú aktivitu a psychologické poradenstvo.

„Aby bola liečba pacienta s obezitou úspešná, je potrebná jeho motivácia, ochota spolupracovať a investovať do zmeny životného štýlu čas a energiu,“ dodáva doc. MUDr. Fábryová.

Slováci majú tendenciu podceňovať liečbu

Podľa výsledkov prieskumu z roku 2019 zameraného na adherenciu, iba 15 % slovenských pacientov, ktorí sa liečia na kardiovaskulárne ochorenia, cukrovku či metabolické poruchy, dodržiava všetky odporúčania, vrátane diétnych opatrení či pohybového režimu. Až 53 % kardiologických pacientov a diabetikov sa vyjadruje, že niekedy svoje lieky neužívajú podľa odporúčaní lekára.

„Veľa pacientov si myslí, že lieky napríklad na vysoký tlak stačí užívať iba nejaký čas a potom už nie. Liečba vysokého krvného tlaku je ale doživotná. Realita je však taká, že nie všetci pacienti sú disciplinovaní, nedodržiavajú predpísané užívanie liekov. Je až alarmujúce, že viac ako rok vydrží zotrvať na antihypertenzívnej liečbe len menej ako polovica pacientov,“ približuje MUDr. Michaela Macháčová, viceprezidentka Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.

Problémom je aj fakt, že približne 40 % pacientov, ktorým boli diagnostikované vysoké hodnoty LDL cholesterolu a nariadená liečba, chodí na kontrolné merania len raz za 3 roky, pričom by tak mali robiť každý rok.