Od začiatku júla zasahovali záchranári pri 22 prípadoch topenia sa, 7 ľudí sa zachrániť nepodarilo

Zdroj: Pexels.com

Najviac prípadov topenia sa evidujú záchranári počas letného obdobia v Bratislavskom kraji, kde v dvoch prípadoch zo siedmich došlo k úmrtiu. V Banskobystrickom a Košickom kraji zasahovali záchranári v súvislosti s topením štyrikrát, nasleduje Nitriansky kraj (3) a Žilinský kraj (2). V Prešovskom aj Trnavskom kraji pomáhali v tejto súvislosti pri jednom prípade.

Informácie uviedla hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR Alena Krčová.

Záchranári pripomínajú, že pri kúpaní a pobyte pri vode je potrebné dbať na prevenciu. Ľudia by sa počas kúpania mali vyhýbať alkoholu, nepreceňovať svoje sily, kúpať by sa mali len v zdravotne vyhovujúcej vode, nevchádzať do nej s otvorenými ranami, infekčným ochorením alebo horúčkou.

Do vody je tiež lepšie vstupovať pomaly, aby ste sa vyhli teplotnému šoku. Záchranári ďalej pripomínajú, že pri deťoch netreba zabúdať na bezpečnostné ochranné prvky, teda rukávniky alebo vestu. Rovnako dôležité je mať ich vždy pod dozorom a varujú aj pred skokmi do vody.

"Keď skáčeme do vody, v ktorej nevidno dno, nepoznáme hĺbku, prípadne sa v nej môžu nachádzať rôzne predmety, riskujeme ťažké poranenia hlavy a chrbtice, prípadne až fatálne následky," pripomína hovorkyňa OS ZZS.

Ak je človek svedkom pri topení, treba podľa záchranárov okamžite kontaktovať tiesňovú linku 112 alebo 155. Pri záchrane topiaceho sa však treba dbať v prvom rade na vlastnú bezpečnosť, odporúča sa preto použiť konár alebo veslo, aby sa mal topiaci čoho chytiť. Keď nereaguje, je nutné dostať ho z vody aj bez takýchto pomôcok.

"Po vytiahnutí začíname s kardiopulmonálnou resuscitáciou (KPR). Položíme ho na chrbát, zakloníme hlavu, aby sme spriechodnili dýchacie cesty a na rozdiel od klasickej KPR začíname piatimi záchrannými vdychmi," približuje Krčová.

Ak nepomôžu, treba stláčať hrudník v pomere 30 stlačení k dvom vdychom do hĺbky piatich až šiestich centimetrov s frekvenciou 100 až 120 stlačení za minútu. Ak záchranca nepozná presný postup, nemal by panikáriť, operátor tiesňovej linky 155 ho krok za krokom bude inštruovať.