Gynekológ: Odber pupočníkovej krvi je možné vykonať aj pri pôrode cisárskym rezom či pri predčasnom pôrode
Zdroj: Freepik.com
Pôrod je vzácny a jedinečný moment, ktorým mamička privádza na svet nový život. Jeho výnimočnosť je však ešte v niečom inom, rovnako jedinečnom. Iba počas pôrodu je totiž možné získať a uchovať perinatálne tkanivá – pupočníkovú krv, tkanivo pupočníka a placentu. Sú to tie najvzácnejšie zdroje kmeňových buniek s významným potenciálom pri liečbe mnohých závažných ochorení počas celého života.
„Bunky pupočníkovej krvi, tkaniva pupočníka a placenty nie sú ovplyvnené ochoreniami získanými počas života či životným štýlom človeka, keďže ide o bunky čerstvo narodeného dieťaťa. Pupočníková krv sa dnes používa ako zdroj krvotvorných kmeňových buniek pri štandardnej liečbe - transplantácii krvotvorných kmeňových buniek (známejšia možno ako transplantácia kostnej drene). Tá sa využíva napríklad pri onkologických a hematologických ochoreniach, ako sú leukémie, lymfómy, niektoré typy solídnych nádorov a anémie, ale aj na niektoré poruchy imunity či metabolické ochorenia. Ide o niekoľko desiatok (takmer 100) ochorení," vysvetľuje molekulárna genetička MSc. Dominika Valent Raffajová.
Byť pripravený pre prípad potreby
Choroby, pri ktorých je možné využiť pupočníkovú krv sú závažné a o to cennejšie je mať v prípade potreby riešenie. Pravdepodobnosť podstúpenia transplantácie vlastných krvotvorných buniek počas života je 1:400. Tento výpočet urobili americkí vedci na základe výskytu jednotlivých chorôb a frekvencie ich transplantácií.
Do 20. roka života človeka je táto pravdepodobnosť 1:5000. Odber perinatálnych tkanív a ich uchovanie pritom nemusí priniesť benefit priamo len dieťaťu, ktorému boli odobraté, ale aj jeho súrodencovi, prípadne aj rodičom.
Potenciál kmeňových buniek stále narastá
Novou, rýchlo napredujúcou oblasťou využitia pupočníkovej krvi je regeneratívna medicína. Je to interdisciplinárny odbor, ktorý sa zaoberá regeneráciou ľudských buniek, tkanív alebo orgánov s cieľom obnovy ich fyziologickej funkcie.
Pupočníková krv je komplexný biologický materiál, ktorý obsahuje okrem krvotvorných kmeňových buniek aj rôzne iné kmeňové bunky a zložky s veľkým potenciálom uplatnenia pri regenerácii nervového tkaniva a liečbe neurologických ochorení.
Viaceré výsledky klinických štúdií preukázali účinnosť a bezpečnosť intravenózneho podania pupočníkovej krvi pri liečbe neurologických ochorení, akými sú detská mozgová obrna alebo cievna mozgová príhoda. Liečba pacientov v kombinácii so štandardnou terapiou a rehabilitáciou preukazuje zlepšenia na funkčnej a kognitívnej úrovni, a tiež zlepšenie kvality ich života.
Doktor Nils Thoennissen, špecialista na internú medicínu, hematológiu a onkológiu z Mníchova, poukazuje na fakt, že pupočníková krv je výborným prostriedkom využiteľným aj v regeneratívnej medicíne.
„Na tému využitia kmeňových buniek v regeneratívnej medicíne vyšla v USA publikácia, v ktorej sa odhaduje, že každý tretí jedinec by z nej mohol profitovať počas svojho života, napríklad pri liečbe kardiovaskulárnych, neurologických alebo ortopedických ochorení,“ vysvetlil Thoennissen.
Pupočníková krv sa ukazuje aj ako vhodná terapia pri liečbe pacientov po cievnej mozgovej príhode či infarkte myokardu.
„Kmeňové bunky pupočníkovej krvi majú tiež potenciál regenerovať poškodené tkanivo srdca po infarkte myokardu, ktorý patrí k najčastejším príčinám smrti u dospelých. Veľký potenciál má aj uchovávanie tkaniva placenty, ktoré je najbohatším zdrojom buniek na použitie v regeneratívnej bunkovej terapii," hovorí odborník na kmeňové bunky RNDr. Miroslav Kubeš, CSc.
Ako ukázal nedávny prieskum spoločnosti MN Force na vzorke viac ako 400 žien, ktoré sú tehotné alebo v blízkej dobe plánujú dieťa, až polovica z nich uvažuje nad odberom pupočníkovej krvi, tkaniva pupočníka a placenty ako nad zaujímavou možnosťou. Rovnaké množstvo opýtaných má reálny záujem o odber všetkých troch typov tkanív a ďalších 25 % žien by zvolilo odber jedného typu tkaniva.
Dnes odpad, zajtra záchrana
„Placenta ako aj pupočná šnúra sú u nás na základe zákona likvidované ako biologický odpad. Odber a uchovanie placenty na budúce možné liečebné využitie je teda jediná možnosť, ako s placentou naložiť mimo štandardného postupu pôrodnice," vysvetľuje súčasnú situáciu gynekológ MUDr. Robert Hlávek, PhD.
Ak sa budúci rodičia rozhodnú pre odber a uchovanie pupočníkovej krvi, tkaniva pupočníka a placenty, využijú tak príležitosť uchovať „poistku“ pre svoje deti pre prípadnú potrebu liečby niektorých ochorení v budúcnosti.
Od odberu po uskladnenie
Odbery perinatálnych tkanív sa robia na pôrodnej sále, bezprostredne po pôrode dieťaťa a vykonáva ich pôrodník. Samotný odber je úplne bezpečný a bezbolestný pre novorodenca aj pre mamičku.
Novorodenec je počas odberu už v starostlivosti detského lekára alebo sestry. Najskôr sa odoberá pupočníková krv, jej odber sa vykonáva do odberového vaku pomocou špeciálnej ihly až po podviazaní a prestrihnutí pupočnej šnúry. Krv sa odoberá z pupočnej šnúry alebo aj z povrchových žíl placenty.
K odberu tkaniva pupočníka dochádza bezprostredne po odbere pupočníkovej krvi. Pupočná šnúra sa dôkladne opláchne fyziologickým roztokom a cca 20 cm z nej sa uloží do odberovej nádoby. Pri odbere placenty sa placenta po prestrihnutí pupočníka premyje fyziologickým roztokom a vloží do sterilného transportného vrecka, v ktorom sa preváža do spracovateľského laboratória.
„Odber je možné vykonať aj pri pôrode cisárskym rezom, keď má rodička epidurálnu, spinálnu alebo celkovú anestéziu. Taktiež pri predčasnom pôrode a dokonca aj vtedy, keď má mamička cukrovku či gestózu," hovorí gynekológ.
Odber perinatálnych tkanív však v žiadnom prípade nesmie narušiť starostlivosť o mamičku alebo novorodenca. V prípade komplikácií sa teda môže pôrodník rozhodnúť odber nezrealizovať. Odber sa nevykonáva v prípade, ak má žena počas tehotenstva dokázanú infekciu HIV, syfilis, hepatitídu B alebo C. Tieto ochorenia sú prenosné krvou, a tým majú vplyv aj na odobraté tkanivá.
Najzložitejšia na transport a spracovanie je placenta. Tá musí byť v laboratóriu do 10 hodín od odberu a jej samotné spracovanie je časovo náročné. Uchovaných však môže byť viac ako 30 samostatných vakov a kryoskúmaviek, vďaka čomu je možné viacnásobné použitie.
Spracovaná pupočníková krv, tkanivo pupočníka a placenty sa kontrolovaným procesom postupne zamrazia a uskladňujú sa v pare tekutého dusíka pri teplote pod -150 °C. Táto nízka teplota zabezpečuje, že životaschopnosť buniek perinatálnych tkanív a ich jedinečné vlastnosti budú dlhodobo zachované.