Neuropsychológ: Človek túžiaci po schudnutí by mal poznať dôvody, prečo to ide robiť, v čom mu to pomôže a akú odmenu mu to prinesie

Zdroj: facebook DoctorKrause, freepik.com

Zdá sa to také jednoduché. Podobne, ako keď domácnosti či garáže alebo svoje záhradky zbavujeme na jar kadejakých nánosov. Zbavovať nánosov vlastné telo je proces podstatne komplikovanejší. O slovo sa tu totiž mocne hlási aj hlava.

Jasný dôvod – základ úspechu

„Registrujeme, že túžba schudnúť sa objavuje niekoľkokrát počas života a týka sa najmä ľudí, ktorí nemajú vytvorený efektívny systém stravovania, pričom si často zadefinujú len cieľ – schudnúť, ale nevytvoria si systém vďaka ktorému dokážu žiť v schudnutej verzii,“ približuje problém „večného“ chudnutia neuropsychológ Robert Krause.

Doktor Krause ponúka pre lepšie pochopenie paralelu s upratovaním izby.

„Môžeme si stanoviť cieľ upratať izbu – to nás však nenaučí byť poriadkumilovnými. To isté sa týka aj otázky chudnutia – nestačí nám naplniť cieľ, ale potrebujeme si vytvoriť systém stravovania, ktorý dokáže fungovať aj bez neustáleho stanovovania si cieľov. Ľudia túžiaci po menej objemnejšej verzii seba sú často ľudia, ktorí skúšajú rôzne formy schudnutia, pričom skáču z extrému do extrému a aj z toho dôvodu ich mozog nedokáže nájsť tú cestu, ktorá mu prinesie množstvo odmien, ktoré sú hnacím motorom pri opakovaní žiadúcich činností.“

Povedané takpovediac polopate: mozog potrebuje jasný dôvod. Je to podobné, ako keď sa drilujeme cudzí jazyk. Memorovať si cudzie slovíčka a trápiť sa správnym časovaním len tak, z rozmaru, môže do istej miery fungovať – ale náš mozog bude spolupracovať omnoho ochotnejšie, keď mu oznámime – o pol roka odchádzame na ročnú stáž, zišlo by sa vedieť „šteknúť“ aspoň dačo miestnym jazykom.

Práve jasne definované dôvody chudnúcej tortúry sú podľa doktora Krauseho alfa a omega celého úspechu.

„Človek túžiaci po schudnutí by mal poznať dôvody, prečo to ide robiť, v čom mu to pomôže a akú odmenu mu to prinesie. A na zmenu treba byť aj pripravený.“

Toto by teoreticky mal byť najmenší problém. Kto by nebol pripravený na to, že sa zbaví nepekných „pneumatík“ a že v lete sa konečne bude môcť pochváliť figúrou, kde sa nikde nič nezarezáva ani nepreteká? Môže to znieť až neuveriteľne, ale áno – aj vyslovene pozitívna zmena s naším telom môže byť pre hlavu problém.

„Človek si niekedy nedokáže zmenu udržať a vráti sa k zaužívanému stereotypu. Stále platí, že nie je až taký problém zmenu urobiť, ale výzvou je zmenu udržať. Ľudia, ktorí túžia schudnúť, sa mnohokrát v procese zmeny nenaučia, aké je to žiť v roli schudnutého a preto často dôjde k tzv. jojo efektu.“

Podpora z okolia

Kto má za sebou prvý krok – definícia a vízia, prečo chcem zmenu so svojim telom podstúpiť – môže smelo začať. Sám – alebo s podporou. Toto je čosi, čo môže mať až nečakane kladný efekt.

Opäť paralely. Jazdiť na bicykli sa neučíme sami. Prvé písmená sa neučíme písať sami. Od detstva sa naša myseľ môže spoliehať, že v náročnejších momentoch sa má o čo alebo koho oprieť. Prečo by chudnutie mal byť v tomto smere výnimkou?

„Je to, ako keď chceme ísť na Mount Everest, tak si vyberieme sprievodcu, ktorý tam už niekoľkokrát bol a nevyberieme si osobu, ktorá sa venuje písaniu o Mount Evereste. To isté platí aj pri otázkach zmeny životného štýlu – odborné vedenie je nielen istejšie, ale zároveň poskytuje oporu a podporu v situácií, keď na človeka príde únava, či chuť rezignovať, “ hovorí doktor Krause.

Podpora má aj ďalšiu podobu: pochopenie u druhých, čo sa odohráva v hlave chudnúceho človeka. Okolie by to malo vedieť odhadnúť – a ak nie, treba mu to jasne povedať. Všeobecne známe je to napríklad pri abstinujúcich alkoholikoch.

Vieme, že ich netreba vystavovať pokušeniam ani bodrým rečiam typu – veď iba jeden, to ti neuškodí... V hlave človeka, ktorý sa dal na cestu chudnutia, sa takisto odohráva proces odstraňovania rôznych závislostí: od jedla, od chuti na kalorické bomby, od zvyku „zajedať“ každú drobnú frustráciu.

Motivujúce okolie nebude človeka pri chudnutí vystavovať pokušeniam. A to isté platí aj pre samotného človeka zbavujúceho sa kilogramov. Ako hovorí doktor Krause, myseľ má dosť čo robiť s tým, aby sa sústredila na svoj cieľ a dôvody úsilia. Nepotrebuje byť „odkláňaná“ na bočné cestičky.

Tešme sa na cieľ – a tešme sa aj na samotný proces

Zaujímavé je aj to, ako rôzne môžeme vnímať proces chudnutia. Keď stojíme na začiatku, môže sa to zdať takmer neprekonateľné – dokázať, aby čísla na váhe začali klesať.

Toľko odriekania, sebazapierania – takáto predstava nejedného človeka vystraší. Aj tu ale platí, že realita je nakoniec únosnejšia ako počiatočné predstavy. A znovu v tom zohráva úlohu fungovanie nášho mozgu. Ten dokáže aj v procese chudnutia naskočiť na pozitívnu vlnu.

„Ľudský mozog je spokojný vždy, keď systém funguje a miluje okamžitú odmenu. Čiže keď sa človek zamiluje už do procesu a nie len do výsledku, je už na svojej ceste pozitívne odmeňovaný. Toto naša myseľ potrebuje, “ dodáva odborník.

Toto však pochopí skutočne iba ten, kto na cestu zmeny nastúpi. Prvotná predstava „číreho utrpenia“ počas chudnutia tak postupne dostáva nové rozmery a každý jeden maličký úspech človeka nesmierne povzbudí a ženie ho ďalej.