Ako ovplyvnila pandémia spotrebu liekov na Slovensku? Na lieky proti bolesti míňame stále viac, liečime sa však kratšie
Zdroj: Freepik.com
Podľa dát medzinárodnej spoločnosti IQVIA, ktorá sa zaoberá prieskumom trhu s liekmi, klesá u nás od roku 2017 spotreba takzvaných nesteroidných liekov, ktoré bežne používame na tíšenie bolesti.
Riešením bolestí svalov či kĺbov, ktoré sú typické aj pre ochorenie Covid-19, sú pre Slovákov podľa spomínaných dát aj lokálne liečivá v podobe mastí, krémov a gélov, po ktorých dopyt narastá.
Stále viac vyhľadávame lokálne tíšenie bolesti
Čísla IQVIA hovoria, že v rozmedzí rokov 2019 a 2021 klesol počet predaných balení tabletiek a kapsúl proti bolesti, ktoré sa užívajú perorálne, o viac ako 216-tisíc balení, teda takmer o štyri percentá. V rovnakom období, naopak, vzrástol počet predaných nesteroidných analgetických mastí o takmer 58-tisíc, teda o tri percentá.
„Stúpajúci trend spotreby lokálnych liekov proti bolesti môže súvisieť so skutočnosťou, že Slováci začali uprednostňovať lokálne tíšenie bolesti oproti celkovému,“ hovorí farmaceutka PharmDr. Veronika Pytlová.
Pripomína, že aplikácia liekov vo forme krému nezaťažuje gastrointerstinálny trakt, ako je to pri väčšine analgetík podávaných perorálne.
Na lieky proti bolesti míňame stále viac
Trend výdavkov na lieky má však dlhodobo stúpajúcu tendenciu. Oproti roku 2019 sme minuli v roku 2021 o 1,1 milióna eur viac na lieky proti bolesti a takmer o 3,1 milióna eur na lieky proti teplote. Spôsobené to môže byť nákupom väčších balení liekov alebo ich vyššou cenou.
Domáca samoliečba
Podľa údajov NCZI ochorením Covid-19 si prešlo približne 1,5 milióna Slovákov. 1,4 milióna pozitívnych potvrdili PCR testy, ku ktorým treba prirátať ešte chorých na základe Ag testov a aj tých, ktorí sa z rôznych dôvodov netestovali alebo sa testovali doma a nefigurujú v štatistikách.
Napriek opakovane preplneným nemocniciam sa väčšina chorých liečila v domácom prostredí. Na základe odporúčaní MZ SR im v tom pomáhali voľnopredajné lieky na znižovanie teploty (antipyretiká), nesteroidné analgetiká, lokálne liečivá na kašeľ a nosné hlieny a, samozrejme, vitamíny na podporu imunity.
Práve pri tých odborníci opakovane upozorňovali na riziko priveľkých dávok. Problém je najmä s vitamínom D, ktorý je rozpustný v tukoch a jeho nadbytok sa z tela nevylúči močom ako pri vitamíne C.
„Skutočne sme zaznamenali zvýšený dopyt po vitamíne D, na ktorý dovtedy mnoho Slovákov zabúdalo, hoci je na správne fungovanie imunitného systému veľmi dôležitý,“ potvrdzuje farmaceutka Veronika Pytlová.
Ako relatívnu novinku začali Slováci užívať aj doplnky výživy s beta glukánmi, ktoré MZ SR zaradilo medzi odporúčané látky podpornej liečby Covidu pre dospelých aj pre deti.
Výhodou beta glukánov tiež je, že ani pri dlhodobom užívaní nezaťažujú organizmus.
Slováci tak možno aj vďaka pandémii objavili menej zaťažujúce spôsoby tíšenia bolesti, napríklad masti s účinnou látkou aceklofenak, a doplnky výživy na posilnenie imunity, ktoré boli pre väčšinu dovtedy neznáme.
