Za sklerózu multiplex môže vírus, ktorým sa nakazí skoro každý z nás, odhalil rozsiahly vedecký výskum
Zdroj: Pexels.com
Skleróza multiplex alebo roztrúsená skleróza je veľmi nebezpečná choroba, ktorá postihuje najmä mladých dospelých vo veku 20 až 40 rokov. Vzniká, keď bunky imunitného systému omylom napádajú ochranný povlak na nervových vláknach, a postupne ich narúšajú.
Tie potom nie sú schopné prenášať nervové vzruchy a dôsledkom je často invalidita. Ľudstvo na túto chorobu zatiaľ nemá žiadny liek, takže pri liečbe sa len miernia jej dôsledky.
Už dlhšiu dobu existuje podozrenie, že by významnú úlohu pri jej vzniku mohol hrať vírus Epstein-Barrovej (EBV). Lenže ten je taký rozšírený a infekčný, že sa ním nakazí prakticky každý, obvykle v mladosti.
EBV je najznámejší tým, že spôsobuje infekčnú mononukleózu u dospievajúcich a mladých dospelých – veľmi často sa ale tiež vyskytuje úplne bez príznakov. Vírus, ktorý po prvej infekcii zostáva v tele neaktívny, je tiež spájaný s neskorším rozvojom niektorých autoimunitných ochorení a vzácnych druhov rakoviny.
Až doteraz bolo nesmierne zložité súvislosť medzi EBV a rozstrúsenou sklerózou nejako preukázať. Teraz ale vedci z Harvardovej univerzity zverejnili v odbornom časopise Science jednu z najrozsiahlejších štúdií, ktorá túto teóriu podporuje.
Najrozsiahleší výskum vírusu
Autori štúdie získali prístup ku krvi americkej armády – tento súbor zahŕňa vzorky viac ako 10 miliónov ľudí. Vďaka tomuto rozsahu sa z nich dá vyčítať obrovské množstvo relevantných štatistických údajov.
Vedci analyzovali vzorky uložené v rokoch 1993 až 2013 a pátrali v nich po protilátkach, ktoré ukazujú, že v tele došlo k vírusovej infekcii. Z výsledkov vyplynulo, že riziko vzniku roztrúsenej sklerózy sa po infekcii EBV zvýšilo až 32-krát.
Vedci potom porovnali 801 prípadov roztrúsenej sklerózy, ktoré sa objavili u vojakov v priebehu ďalších dvadsiatich rokov, s 1566 príslušníkmi armády, ktorí chorobou netrpeli.
Ukázalo sa, že iba jediný z chorých nemal pred stanovením diagnózy žiadne príznaky EBV. Vedci potom hľadali, či by príčinou nemohlo byť nejaké iné vírusové ochorenie, prípadne niečo úplne iné, v obrovskej vzorke dát ale nič také nenašli.
Tieto zistenia „silne naznačujú“, že infekcia EBV je „príčinou, nie dôsledkom roztrúsenej sklerózy“, konštatuje autor štúdie Alberto Ascherio z Harvardu v časopise Science.
Zdá sa teda, že vírus je „prvotným spúšťačom“, napísali v úvodníku štúdie lekári William H. Robinson a Lawrence Steinman zo Stanfordovej univerzity.
Upozornili, že pre skutočný vznik choroby "musí dôjsť k odpáleniu aj ďalších rozbušiek", problém je, že ich veda zatiaľ nepozná. Môžu to byť napríklad gény, ktoré môžu robiť ľudí zraniteľnejšími, alebo niečo úplne iné, napríklad vplyvy okolitého prostredia.
Nová štúdia je „zatiaľ najpresvedčivejším dôkazom, že vírus Epstein-Barrovej prispieva k vzniku roztrúsenej sklerózy“, komentoval výsledky Mark Allegretta, viceprezident pre výskum americkej Národnej spoločnosti pre sklerózu multiplex.
V súčasnej dobe už dokonca prebiehajú prvé pokusy o vývoj vakcín proti EBV, vrátane malej štúdie vakcíny na princípe mRNA, ktorú začala spoločnosť Moderna, známa predovšetkým vďaka svojej vakcíne proti COVID-19.
Mohlo by vás zaujímať:
Ako sa dá žiť so sklerózou multiplex?
