Pred 100 rokmi podali lekári inzulín prvému pacientovi. Najskôr zachránili život jednému chlapcovi, a potom miliónom ďalších ľudí
Zdroj: facebook Nobel Prize, wikimedia.org
Hormón inzulín objavili v roku 1921 dvaja fyziológovia, Frederick Banting a John Macleod. Prvýkrát ho použili pred sto rokmi – 11. januára 1922 v Toronte, kedy ho podali štrnásťročnému Leonardovi Thompsonovi, ktorému tým zachránili život.
Keď chlapca priviezli do nemocnice, vážil len niečo málo cez 30 kilogramov a každú chvíľu mu hrozilo, že upadne do kómy, z ktorej sa už nepreberie. Prvá injekcia inzulínu ešte neúčinkovala. Hormón bol totiž plný nečistôt, no ďalšie dávky lepšie pripraveného lieku malému Leonardovi pomohli.
Chlapec sa mohol vrátiť do bežného života, aj keď pravidelné injekcie sa stali bežnou súčasťou jeho života. Jeho diagnóza bola do tej doby smrteľná, vďaka inzulínu ale žil ďalších trinásť rokov, než v polovici 30. rokov minulého storočia vo svojich 26 zomrel na zápal pľúc.
Úplavicu močovú, ako sa predtým cukrovke hovorilo, poznali už staroegyptskí lekári. Príčina choroby však zostávala dlho zahalená tajomstvom.
Až v roku 1889 dokázali nemeckí lekári Oskar Minkowski a Joseph von Mering súvislosť medzi diabetom a pankreasom.
U psov, ktorým tento orgán odstránili, sa onedlho prejavili charakteristické príznaky cukrovky, teda neuhasiteľný smäd, chudnutie a vylučovanie veľkého množstva moču bohatého na cukor.
Podávanie extraktu zo surových zvieracích sliniviek sa ako liečba ukázala byť prakticky neúčinná, a ešte beznádejnejšie vyzerali pokusy izolovať konkrétnu látku, ktorá reguláciu cukru v krvi riadi.
Zachránili psa, objavili inzulín
Všetko sa zmenilo v roku 1921, kedy sa do vývoja látky pustili kanadský fyziológ Frederick Banting. Jeho teórii veril profesor fyziológie John Macleod, ktorý mu poskytol svoje laboratórium.
Aby Bantig zabránil degradácii inzulínu pôsobením ďalších zlúčenín, podviazal slinivku pokusného zvieraťa tak, že izoloval tú časť orgánu, v ktorej podľa jeho názoru vznikali nežiaduce látky.
Po niekoľkých týždňoch orgán vyoperoval, nepotrebnú časť odrezal a zvyšok rozdrvil na kašu, z ktorej niekoľkonásobným čistením získal číru kvapalinu.
Že ide skutočne o hľadaný hormón preukázalo jeho podanie inému psovi, u ktorého bola cukrovka umelo navodená. Účinok na čím ďalej apatickejšieho štvornožca sa podobal podaniu živej vody. Hormón inzulín prvýkrát izolovali koncom júla 1921.
Látke sa začalo hovoriť inzulín a zachránila nespočetné množstvo ľudských životov, preto nikoho neprekvapilo, že Nobelova cena za medicínu pripadla v roku 1923 práve Bantingovi, ktorý sa o ňu rovným dielom podelil s Macleodom.
Význam inzulínu sa nezmenil ani po sto rokoch od prvého podania tohto hormónu, ktorý znižuje koncentráciu cukru v krvi. Počet osôb trpiacich cukrovkou stále rastie.
Pred desiatimi rokmi žilo vo svete asi 350 miliónov diabetikov, teraz je to viac ako 460 miliónov. Na komplikácie spojené s cukrovkou zomiera ročne 1,6 milióna osôb.
Prečítajte si aj:
Dá sa z cukrovky 2.typu úplne vyliečiť?
