“Bludný kruh je problém všetkých chorôb.” Známy psychiater Radkin Honzák priblíži psychosomatiku

Zdroj: súkr.archív

Môže ochorenie fungovať ako celok, ktorý odráža nielen biologické, ale aj psychologické a sociálne faktory? Čo nám môže priniesť prístup, ktorý zbiera čriepky diagnózy z tela i duše, aby vyskladal celkový obraz pacienta?

Môžu mať niektoré ochorenia čisto psychologický základ a dá sa im predchádzať psychohygienou? Zistite vo štvrtok 21. októbra, čo sa skrýva za hranicami medicíny v prednáške legendárneho psychiatra Radkina Honzáka!

Ten vo svojom webinári priblíži výsledky svojho, vyše 50-ročného, hľadania pravdy o zdraví a chorobe. Ukáže, že pozerať sa na veci z rôznych uhlov je dôležitým doplnením pohľadu medicíny na človeka, ktorý je v súčasnosti považovaný za čisto biologický preparát.

Čo konkrétne znamená pojem psychosomatika a aké sú jej princípy?

Radkin Honzák: Psychosomatický prístup v súčasnom poňatí je dôsledným prístupom bio-psycho-sociálnym, tí ortodoxnejší z nás priberajú aj spiritualitu. V praxi to znamená požiadavku, aby boli vzaté do úvahy nielen faktory biologické, ako to robí biomedicínsky koncept, ale tiež faktory psychologické a sociálne. Rodíme sa obdarení nejakým temperamentom, ktorý nás síce osudovo nepredurčuje k nejakej chorobe, ale robí nás rizikovejšími. Žijeme vo vzťahoch, ktoré sú síce nehmotné, ale sú reálne a nejako pôsobia na náš celý organizmus. Spôsob, ktorým vieme psychologicky spracovať náročné situácie, je akýmsi rozcestím, na ktorom sa rozhoduje, či pôjdeme cestou pokoja alebo cestou stresu. Že chudoba je stav, ktorý pôsobí nepriaznivo na zdravie, vedel už v devätnástom storočí nemecký lekár Virchow. Vplyvov z psychosociálnej oblasti je mnoho a ak sú skutočne významné, je logické, že by sa mali tiež riešiť, nielen predpísať liek.

Mení sa postupne prístup pacientov, ale aj medicínskych profesionálov k psychosomatike?

Radkin Honzák: Hlavne medzi lekárkami, ale aj medzi lekármi najrôznejších odborov záujem o psychosomatický prístup vzrastá, nie však tak rýchlo, ako by bolo žiaduce. Pacienti si zvykajú pomaly – biomedicínsky orientovaný doktor sa pýta na príznaky a ľudia nie sú zvyknutí, že by sa staral aj o ich emočné alebo vzťahové problémy. Jeden z kolegov rozprával, ako sa opýtal chorého s vysokým krvným tlakom, či nemá nejaké stresy a ten sa rozčúlil, že nie je u psychiatra.

V čom spočíva liečba psychosomatických diagnóz?

Radkin Honzák: My nemáme špecifické diagnózy, psychosomatický prístup by mal naskočiť všade, kde lekár vidí ako súčasť rozvoja alebo komplikácií tiež psychosociálne faktory. Dnes vieme, že pôvodca vredovej choroby žalúdka a dvanástnika je Helicobacter pylori. Ten má v sebe polovica populácie. Nie každý ale ochorie. Na druhej strane je viac ako 10% chorých s touto chorobou, u ktorých sa Helicobacter nepreukáže. Tam by sa mala zacieliť pozornosť aj na iné ako biologické pomery. Potom je tu viacero zdravotných problémov označovaných ako „somatizačné", kde ide vlastne o prejav emócie. Emócie sú totiž primárne telesné stavy a „do divadla vedomia sú preložené ako pocit", tak hovorí jeden z popredných odborníkov, Antonio Damasio. Keď sa zľakneme, búši nám srdce. Ale to môže búšiť aj keď sme trvalo úzkostliví, čo považujeme za štandard. Dosť presný prehľad prinášajú ľudové úslovia: „nedokážem to prehltnúť", „leží mi to v žalúdku", „je mi z toho na zvracanie", a tak ďalej. Lenže takýto dráždivý tráviaci trakt potom svojmu majiteľovi robí problémy.

Aké choroby najčastejšie zapríčiňuje zlý psychický stav?

Radkin Honzák: Je to veľmi individuálne. Dvaja ľudia so zlomenou nohou môžu prežívať svoj stav úplne odlišne. Buď ako nie príliš luxusnú dovolenku, alebo ako životnú tragédiu. Horšie sa zvládajú všetky chronické choroby, ktoré menia potreby, prinášajú telesné príznaky a vyžadujú rôzne obmedzenia. Obzvlášť kruté sú ušné šelesty. Infarkt aj rakovina prestávajú byť tak hroznými strašiakmi, akými boli za mojich začiatkov. Covid priniesol nárast depresií a úzkostných porúch len tým, čo všetko bolo nutné alebo naopak zakázané a postcovidové ťažkosti sa objavujú aj u časti uzdravených pacientov a pretrvávajú aj mesiace.

Sú k psychosomatickým ochoreniam náchylní niektorí ľudia viac ako ostatní?

Radkin Honzák: Osobnostné profily sú skúmané po tisícročia z najrôznejších hľadísk, počnúc štyrmi Hippokratovými temperamentmi, cez extroverziu a introverziu a ďalšie. Jednou z moderných metód je široko používaná „Veľká päťka". Tam je preukázateľne spojená kategória „neuroticismu" s vyššou chorobnosťou. Nielen s neurotickými ťažkosťami a depresiami, ale všetkými telesnými neduhmi.

Ako pracovať so psychosomatickou diagnózou? Nedochádza u pacientov k určitému efektu bludného kruhu, kedy ich choroba stresuje, kvôli čomu im je ešte horšie a to ich stresuje viac?

Radkin Honzák: Ako správne uvažujete, „bludný kruh" je problém všetkých chorôb. Pretože ťažkosti vyvolávajú diskomfort, ten zhoršuje kvalitu života a tým zvyšuje pohotovosť k stresu. Stres nie je, keď na mňa niekto kričí, alebo keď mám starosti, to je stresor. Stres je to, čo sa odohráva v organizme, sú to reakcie metabolicky náročné, pretože bol prapôvodne určený k záchrane života, tak sa pri ňom nešetrí, ba práve naopak plytvá a navyše je spojený so zmenami v imunite, ktoré na vlastnom organizme pôsobia škody.

Je pôvodcom psychosomatických ochorení stres? Čo môžme robiť, aby sme ho lepšie zvládali?

Radkin Honzák: Zvládanie stresu je umenie, ktoré začína v detstve nácvikom frustračnej tolerancie, čiže schopnosti vedieť si odoprieť rôzne potešenia a umenie znášať rôzne ťažkosti. Ten nácvik by mal začať hlboko v predškolskom veku a neustávať. V literatúre nájdeme plno návodov ako zvládať stres a pravdepodobne to zásadné a najdôležitejšie je uvedomenie, že moje ego nie je stredom vesmíru. V tom nám môže byť vzorom Dalajláma a jeho poučky. Zanedbateľná nie je ani viera a religiozita všeobecne.

Zdroj: súkr.archív

MUDr. Radkin Honzák, CSc.

je popredný český psychiater, publicista a pedagóg. Na svojom úspešnom blogu sa vyjadruje k súčasnému dianiu a je autorom viacerých populárno-náučných kníh o psychológii. Honzák vyštudoval všeobecné lekárstvo na Univerzite Karlovej v Prahe. Zaoberal sa výskumom výživy, spánku a stresu. Neskôr sa špecializoval na psychiatriu, psychoterapiu a psychosomatický prístup. Bol členom etickej komisie CAHBI v Štrasburgu, viedol Oddelenie lekárskej psychológie, psychoterapie a psychosomatiky 1. LF UK, pôsobil na Psychiatrickej katedre IPVZ a tiež v Psychiatrickej nemocnici v Bohniciach.

21. 10. (štvrtok)

• Štart: 19:00 hod. Vstupenky: bit.ly/Honzak2110

• Event: fb.com/events/2662233934071046