Huntingtonova choroba, jej príznaky, prejavy, diagnostika, liečba a dedičnosť

Zdroj: Pexels.com

Neurodegeneratívne ochorenia sú súčasnou medicínou nevyliečiteľné a spôsobujú zníženie mentálnych (demencia), pohybových (s chorobným nesúladom pohybov) a kognitívnych (poznávacích) schopností.

Medzi neurodegeneratívne ochorenia patrí:

• Parkinsonova choroba

• Alzheimerova choroba

• Huntingtonova choroba

• Amyotrofická laterálna skleróza

• Priónová choroba

• Choroby motorického neurónu

• Spinocerebrálna ataxia

• Spinálna svalová atrofia

História Huntingtonovej choroby

Huntingtonova choroba, nazývaná aj Huntingtonova chorea (HD z angl. Huntington disease), (chorea = odvodené od gréckeho slova “chorein” - tancovať, pretože tejto chorobe sa hovorí aj “Tanec Svätého Víta”, a to z dôvodu, že chorí svojimi pohybmi pripomínali tancujúceho človeka, latinsky chorea = porucha centrálneho nervového systému, prejavujúca sa neúčelnými, trhavými a nekoordinovanými rýchlymi pohybmi tela) bola** prvýkrát popísaná v roku 1872 lekárom Georgom Huntingtonom**, po ktorom bolo toto ochorenie aj pomenované.

V roku 1983 bol objavený genetický marker, ktorý choreu spôsobuje a o 10 rokov neskôr, v roku 1993 bol vynájdený pôvodný - kauzálny gén, vďaka ktorému presne vieme, kde sa mutácia nachádza a čo ju spôsobuje.

Za posledných 20 rokov poznatky o tomto ochorení výrazne vzrástli, aj keď patofyziologický mechanizmus vzniku tohto ochorenia nie je stále úplne objasnený.

Aj tak však došlo k podstatnému vývoju v tejto oblasti a v súčasnosti prebiehajú výskumy (experimentálne modely na myšiach, epidemiologické štúdie, genetické štúdie, ľudské post mortem štúdie, klinické štúdie atď.), ktoré sa zaoberajú touto chorobou z hľadiska genetického, psychologického, psychiatrického, neurologického, či sociálneho, vďaka ktorým bude možné identifikovať potenciálne ciele liečby. Ich dôležitou súčasťou sú aj nadnárodné prospektívne štúdie - The Huntington Study Group a European HD network a tiež štúdia TRACK-HD, ktorá sa v roku 2011 venovala problematike vývoja biomarkerov na 366 participantoch.

V roku 2008 bol v U.S.A. schválený prvý liek na liečbu Huntingtonovej choroby, ktorý obsahoval liečivo tetrabenazine a predáva sa pod obchodným názvom Xenazine (na Slovensko je dovážaný v rámci systému tzv. orphan drugs - lieky, ktoré sa využívajú v liečbe zriedkavých ochorení - orphan diseases).

Čo je to Huntingtonova choroba a odkiaľ sa vzala?

Huntingtonova choroba je vzácne - zriedkavé, celosvetovo rozšírené hereditárne neurodegeneratívne ochorenie, s autozomálne dominantným prenosom a patrí medzi tzv. tripletové ochorenia.

Je to neurologické dedičné ochorenie, u ktorého bola zistená presná genetická príčina a zaraďuje sa do skupiny orphan diseases (anglicky orphan = sirota). Dieťa, ktorého rodič je postihnutý týmto typom ochorenia má až 50% riziko prenosu patologického génu.

Chorea sa vyskytuje približne u 7 až 10 ľudí na 100 000 obyvateľov a prvé príznaky sa objavujú medzi 30. až 50. rokom života (ak sa príznaky ochorenia prejavia pred 20. rokom života (10 % výskytu), jedná sa o Juvenilnú - Westphalovu formu Huntingtonovej choroby - príznaky sú trochu odlišné a choroba môže postupovať rýchlejšie, prejavy ochorenia u ľudí po 60. roku života predstavujú zanedbateľné percento populácie), bez rozdielu pohlavia, s devastačným dopadom na priebeh generácií.

Ak sa ochorenie prenesie z otca, zvyčajne máva skorší nástup a ťažší priebeh.

V Európe (v strednej Európe je výskyt ochorenia enormne nízky oproti výskytu v západoeurópskej oblasti) a v USA sa ochorenie vyskytuje oveľa častejšie ako v Ázii (vrátane Japonska), či v Afrike.

Na Slovensku trpí Huntingtonovou chorobou momentálne približne 540 ľudí.

Ochorenie začína pomaly a jedným z najdôležitejších krokov, ktoré môžu pomôcť pri predchádzaní výskytu Huntigtonovej choroby je včasná - pomerne rýchla diagnostika a tiež kontrola rodinnej anamnézy.

Keďže momentálne nedokážeme zistiť príčinnú súvislosť ochorenia a zabrániť jeho prejavu, jedinou možnosťou liečby je zamedziť jej prejavom a následne zlepšiť kvalitu života postihnutého.

Od objavenia sa prvých symptómov, až kým stav pokročí a zhorší sa, zvyčajne prejde 10 až 25 rokov. Stredná dĺžka života sa pohybuje okolo 20 rokov od nástupu symptómov, pričom príčinou smrti sú najčastejšie sekundárne stavy, ako je srdcové zlyhanie alebo zápal pľúc.

Huntingtonova choroba sa radí medzi prvé neurologické dedičné ochorenie, avšak liečba, ktorá by spomalila jeho progresiu, či ochorenie úplne zastavila, doposiaľ nie je známa.

Medzi prvé príznaky tohto ochorenia patria motorické príznaky (choreatický alebo choreoatetoidný charakter, jemné poruchy motoriky, narušená mimika, nemotornosť, abnormálne pohyby tela), porucha kognitívnych funkcií (rozvoj demencie) a psychiatrické príznaky (pocity úzkosti, nekľud, nervozita, agresivita, depresia, zvýšené samovražedné sklony, nadmerná sexualita, psychotické prejavy), ktoré sa každodennými činnosťami prehlbujú.

Príčiny vzniku Huntingtonovej choroby

Huntingtonova choroba je autozomálne dominantná porucha spôsobená dedičným defektom jedného génu čo znamená, že stačí len jedna kópia poškodeného génu na to, aby bol zapríčinený rozvoj poruchy.

Človek zdedí dve kópie každého génu (s výnimkou génov na pohlavných chromozómoch) - od každého rodiča jednu, preto každé dieťa v rodine má 50 % pravdepodobnosť, že zdedí gén, ktorý spôsobuje genetickú poruchu.

Aké faktory ovplyvňujú výskyt Huntingtonovej choroby?

Medzi základné faktory ovplyvňujúce výskyt tohto ochorenia zaraďujeme:

● Geografické rozdiely - ochorenie je prítomné celosvetovo, avšak výskyt je pomerne rôznorodý. Najvyššia prítomnosť ochorenia bola zaznamenaná v západnej časti Venezuely, v okolí jazera Maracaibo, kde podľa posledných dostupných údajov žije až 700 chorých na 100 000 obyvateľov a taktiež vysoká prevalencia je v štátoch západnej Európy, USA, v Kanade a v Austrálii.

Migráciou nositeľov patologickeho génu sa ochorenie vyskytuje aj v Ázii a Afrike. Mimoriadne zriedkavý je výskyt v Japonsku a vo Fínsku.

● Vek - ochorenie sa môže prejaviť v akomkoľvek veku (pred 20. rokom života je to približne 5 - 10 % - Juvenilná (Westphalova) forma HCH), typické je však pre vek od 35 do 44 rokov.

● Rasa - ochorenie sa vyskytuje u ľudí všetkých rás.

○ Biela rasa - najvyššia prítomnosť ochorenia spomedzi všetkých rás.

○ Čierna rasa - približne ⅓ výskytu ako u belochov.

○ Mongolská rasa - prítomnosť ochorenia pomerne zriedkavá.

● Pohlavie - nie je znateľný rozdiel, ktoré pohlavie ochorenie viac postihuje.

Zdroj: Pexels.com

Diagnostika Huntingtonovej choroby

V Slovenskej republike sa diagnostika Huntingtonovho ochorenia vykonáva na jednom jedinom pracovisku. Od roku 1995 sa detekcia začala vykonávať pomocou metódy PCR (angl. polymerase chain reaction - metóda umožňujúca enzýmovú syntézu špecifických úsekov DNA definovanej dĺžky a ohraničenia v podmienkach in vitro).

Z nepublikovaných údajov od Mgr. Andreja Ficeka, PhD. (Katedra molekulárnej biológie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave) bolo v roku 2011 v evidencii viac ako 300 rodokmeňov. Ich pozitivita sa pohybuje na úrovni približne 35 %.

Neexistuje jednoduchá a určitá diagnostika tohto ochorenia. Pri prvotných problémoch sa pacient zväčša obracia na obvodného lekára, ktorý ho poväčšine pošle za neurológom, ak sú však v prevahe psychiatrické symptómy, môže sa stať, že odporúča aj návštevu psychiatria, čím sa môže predĺžiť určenie správnej diagnózy.

Proces diagnostiky Huntingtonovho ochorenia by mal obsahovať:

• Osobnú anamnézu - zisťovanie zmien v správaní, nálade, či motorických prejavoch, poruchy v koncentrácii, pamäti...

• Rodinnú anamnézu - zisťovanie, či niekto z rodiny netrpí týmto typom ochorenia (častokrát sa stane, že blízki nevedia informácie o všetkých príbuzných alebo rodina prítomnosť tohto ochorenia popiera).

• Neurologické testovanie - zisťovanie stavu koordinácie a svalovej sily, reflexov, zmyslového vnímania, či mentálneho statusu, prítomnosť mimovoľných a sekádovitých očných pohybov.

• Zobrazovacie metódy - postupy, na základe ktorých nie je možné stanoviť diagnózu vzhľadom k tomu, že na začiatku ochorenia nemusia byť zmeny viditeľné, resp. prítomné a v pokročilom štádiu sa môžu správať ako úplne iné ochorenie. Ide len o doplnkové vyšetrovacie postupy, ako počítačová tomografia (CT) a magnetická rezonancia (MR).

• Genetické testovanie - získavané pomocou molekulárnej diagnostiky, ktorým je možné určiť definitívnu diagnózu Huntingtonovej choroby. V minulosti bolo testovanie získané pomocou nepriamej diagnostiky, ktorá je založená na sledovaní kosegregácie (spoluodlíšenia) mutácie s určitou alelou polymorfizmu. K tomu je potrebná analýza DNA pacienta a ostatných členov rodiny (čo býva problém), no v niektorých prípadoch sa však využíva dodnes (napr. v prenatálnej diagnostike pri vylúčení postihnutia, tzv. „exclusion testing“). Dnes je prioritne využívaná oveľa presnejšia diagnostika - priama diagnostika, ktorá predstavuje metódu detekcie CAG (cytozín, adenín, guanín) expanzie génu IT-15, ktorého objavenie v roku 1993 umožnilo využitie priamej diagnostiky, ktorej princípom je stanovenie presného počtu CAG opakovaní prostredníctvom polymerázovej reťazovej reakcie (PCR).

Genetické testovanie sa využíva v troch klinických situáciách:

1. potvrdenie suspektnej Huntingtonovej choroby - prítomnosť značného počtu CAG (cytozín, adenín, guanín) opakovaní, niekedy je molekulárna diagnostika indikovaná aj u ostatných členov rodiny. Vzhľadom k tomu, že patologický HTT (huntingtín) gén je prítomný od počatia, na to, aby sa stanovila diagnóza chorea nestačí iba pozitívny výsledok testu, pretože až klinický obraz má naň rozhodujúci vplyv.

2. prediktívne testovanie u asymptomatických ľudí v riziku - s možnosťou, že patologický gén zdedili, sa vykonáva u doposiaľ zdravých osôb v riziku Huntingtonovej choroby (presymptomatický test), teda u potomkov chorého človeka, ktorých zaujíma, či mutáciu zdedili alebo nie.

3. prenatálna diagnostika - párom, ktoré zvažujú testovanie ešte pred počatím, sa odporúča konzultácia klinického genetika.

Samotná diagnostická metóda môže byť prevedená tromi spôsobmi:

● priama diagnostika - vykonáva ju klinický genetik (na špecializovanom pracovisku), ktorého povinnosťou je oboznámiť budúcich rodičov s rizikom prenosu ochorenia na dieťa, či rizikom, ktoré súvisí so samotným odberom. Odber vzorky sa vykonáva spôsobom odberu:

○ choriových klkov - sú základnou súčasťou vyvíjajúcej sa placenty a zabezpečujú ukotvenie placenty a vytvorenie krvného obehu medzi matkou a plodom (v 10. - 11. týždni tehotenstva),

○ amniocentézou - vyšetrenie plodovej vody (v 14. - 18. týždni).

● „Exclusion testing“ - nepriama diagnostika, ktorá sa vykonáva za podmienok, keď si rodič, ktorý je v riziku, neželá vedieť svoj genetický status. V takomto prípade sa diagnostika vykonáva na vzorkách poskytnutých od viacerých členoch rodiny. v SR sa však tento druh testu nevykonáva.

● Preimplantačné testovanie - zriedkavé testovanie, vzhľadom k tomu, že je technicky, časovo a finančne veľmi náročné a je potrebné ho vykonať vo svetových vysoko špecializovaných in vitro fertilizačných centrách.

Diagnostika spočíva v tom, že najskôr žena užíva hormonálnu liečbu, aby u nej počas ovulácie došlo k uvoľneniu viacerých vajíčok. K oplodneniu vajíčok dochádza v prostredí in vitro (mimo tela matky). V skorom štádiu vývoja zárodku sa z každého embrya odoberie jedna bunka na genetickú analýzu a vyberú sa len embryá bez mutácie génu, ktoré sú následne implantované do maternice.

Štádiá Huntingtonovej choroby

Medzi najpoužívanejšie rozdelenie štádií Huntingtonovej choroby sa používa deľba podľa Dr. Shoulsona:

• ranné štádium Huntingtonovej choroby - chorý je takmer bezpríznakový a je schopný vykonávať činnosti bez obmedzení,

• ranné stredné štádium Huntingtonovej choroby - začínajú sa objavovať prvotné príznaky, ktoré začínajú ovplyvňovať bežné činnosti,

• neskoré stredné štádium Huntingtonovej choroby - chorý už ťažšie dokáže vykonávať bežné činnosti, dokonca v niektorých prípadoch začína potrebovať pomoc druhej osoby,

• počiatočné pokročilé štádium Huntingtonovej choroby - chorý je závislý na pomoci druhej osoby, avšak za jej pomoci je schopný naďalej žiť v domácom prostredí,

• pokročilé štádium Huntingtonovej choroby - chorý je úplne odkázaný na pomoc druhej osoby, pretože sa už o seba nedokáže postarať.

Formy Huntingtonovej choroby

Ochorenie, pri ktorom dochádza ku nekontrolovanému správaniu a pohybom môže viesť k uväzneniu na invalidný vozík (samozrejme až v neskorších a zároveň ťažkých štádiách ochorenia), ale môže mať i smrteľný dopad.

Forma a následný priebeh ochorenia sa odvíjajú najmä od veku, kedy choroba prepukne.

1. Juvenilná forma Huntingtonovej choroby

● označuje sa aj ako primárna Westphalova varianta,

● dochádza k nej v období adolescencie (najneskôr však do 20. roku života),

● v genetickej výbave chorého je prítomné opakovanie tripletu v počte vyššom ako 60 repetícií, čo v populácii tvorí približne 5 % prípadov (častejšie, takmer pri 70 % prípadov dochádza ku genetickému prenosu z otca na dieťa),

● najtragickejšia forma progresie ochorenia (kratšia doba prežívania).

Prejavy juvenilnej formy ochorenia:

● znížená kognitívna funkcia,

● približne u 5 % chorých poruchy správania, psychóza,

● epileptické záchvaty (epilepsia - rýchlejšia progresia),

● poruchy správania sa dieťaťa v období adolescencie,

● výkyvy nálad,

● tuhosť, stuhnutosť, či nepoddajnosť končatín a trupu,

● poruchy hybnosti, mimovôľové pohyby sú vzácne - parkinsonovský syndróm,

● motorická dysfunkcia,

● demencia,

● neschopnosť dieťaťa stravovať sa,

● dysfunkcia v učení sa a zapamätávaní si učiva.

2. Klasická forma Huntingtonovej choroby

● nastupuje vo veku medzi 35. – 40. rokom života,

● stredne rýchly progres ochorenia,

● najčastejší typ (až 90 % prípadov),

● smrť môže prísť až po 20 rokoch od prvotných príznakov.

Prejavy klasickej formy ochorenia:

● kognitívne poruchy,

● poruchy motoriky,

● psychiatrické poruchy (vrátane extrémne sa zhoršujúcej demencie),

● zmeny osobnosti,

● poruchy správania,

● úzkosť, či afektívne správanie,

● psychotické poruchy,

● poruchy hybnosti, stuhnutosť svalov.

3. Forma s neskorším začiatkom Huntingtonovej choroby

● vyskytuje sa po 60. roku života (v ojedinelých prípadoch aj pár rokov neskôr),

● má pomalší progres (chorí sa často dožívajú minimálne priemerného veku bežnej populácie na svete),

● príčinou vzniku nie je pozitívna rodinná anamnéza (je potrebné však mať toto ochorenie pod dohľadom pre možnú expanziu mutovanej alely do ďalšej generácie).

Prejavy formy ochorenia s neskorším začiatkom:

● poruchy motoriky,

● demencia,

● psychické dysfunkcie.

Aké sú prejavy Huntingtonovej choroby?

Pri Huntingtonovej chorobe je ovplyvnených viacero funkcií ľudského tela a prejavy sú rôznorodé.

Neurologické prejavy Huntingtonovej choroby

Najcharakteristickejším prejavom neurologického prejavu HCH je chorea - teda mimovoľné, šklbavé, hádzavé a nepravidelné pohyby tela, končatín, tváre a trupu, ktoré miestami môžu dokonca pripomínať tanec a môžu postupne viesť k stuhnutiu svalstva a neskôr k obmedzeniu pohyblivosti, až k úplnej invalidite.

Chorea sa v priebehu niekoľkých rokov prítomnosti ochorenia zosilňuje a postihuje základné hybné aktivity, ktoré sa neskôr menia na krútivé a spomaľujú, až sa menia na dystoniu - poruchu svalov a ciev, čím zapríčiňujú krútivé a pomalé stereotypné pohyby.

Huntingtonove ochorenie sa v stredne ťažkých štádiách prejavuje poruchou reči, kedy je chorému problém rozumieť (zvuky pripomínajúce smiech, plač, bučanie, či vzlykanie), nakoľko nedokáže zvýrazniť určité slabiky kvôli nekoordinovaným pohybom hltanového svalstva, čo môže časom viesť k poruchám prehĺtania.

V konečnej fáze HCH sú už mimovoľné pohyby nebadateľné, svalstvo je stuhnuté a pre chorého je už problém sa pohnúť, stáva sa nepohyblivým.

● Hyperkinéza - nadbytočné pohyby (prítomné v kľude a tiež v pohybe), ktoré nie je možné potlačiť vlastnou vôľou. Ide o pomalé, krúživé pohyby, ktoré postihujú trup a končatiny a taktiež mimické svalstvo, čo má za následok grimasy na tvári, nekľud a prehadzovanie nôh a rúk, tras rúk a ramien, zášklby svalových skupín, ktoré vedú k stuhnutiu.

● Porucha chôdze - na začiatku (približne v strednej fáze ochorenia) je chôdza narušená mimovoľnými pohybmi trupu a dolných končatín, v neskorších štádiách sa objavuje tzv. stuhnutie - zamrznutie pohybu, či neistota v priestore.

● Porucha reči (dysartria) - je veľmi často prítomná už v prvých rokoch ochorenia s tendenciou zhoršovať sa až do takého štádia tak, že reč sa stane úplne nezrozumiteľnou. Súčasťou poruchy je vydávanie rôznych zvukov, ktoré prerušujú reč (povzdychy, bručanie a pod.).

● Porucha prehĺtania (dysfagia) - vzniká nekoordinovaným pohybom hltanového svastva a vyskytuje sa v neskoršom štádiu ochorenia, kedy narastá nebezpečenstvo vdýchnutia tekutiny alebo potravy do priedušiek, čo môže mať za následok dusenie sa, vznik zápalu pľúc až udusenie.

● Postupné chudnutie - výrazné schudnutie a vysilenie, či celkové neprospievanie a strata síl býva prejavom ochorenia v pokročilom štádiu. Dôvod je nejasný, ale predpokladá sa, že zmeny nastávajú v mozgových centrách.

● Inkontinencia - neschopnosť udržať moč býva často spôsobená demenciou, avšak môže sa jednať aj o poruchu v močových cestách, preto je potrebné navštíviť urológa.

● “Huntingtonova maska” - je označenie a zároveň charakteristickým znakom pre toto ochorenie pre akýsi druh masky a výzoru, ktorý sa chorému vytvorí na tvári - ide o tzv. tupý výraz a z neho je ťažké rozpoznať ako sa chorý cíti a čo si myslí.

Zdroj: Pixabay.com

Psychické prejavy Huntingtonovej choroby

Medzi základné prejavy začiatku choroby patrí zvláštnosť, že chorý sa začne chovať inak ako predtým, vzniká podráždenosť, až agresivita, nezáujem až ľahostajnosť o svoje potreby.

● Zmeny v osobnosti a správaní - častý prvotný znak ochorenia, ktorý si poväčšine začne všímať blízka rodina, no len málokedy je v tejto fáze vyhľadaná lekárska pomoc.

● Podráždenosť (iritabilita) - je vyvolávaná nekontrolovateľne a za iných okolností by sa nevyskytla. Niekedy sa prejaví až v agresívnej polohe (väčšinou u ludí, ktorí boli agresívnejší už počas obdobia pred ochorením), zaujímavosťou však je, že poväčšine v domácom prostredí voči najbližšej rodine a nie na verejnosti.

● Zlyhávanie v bežnej aktivite - znížená vnímavosť voči svojim potrebám a potrebám okolia, strata kritickosti voči sebe (napríklad pri riešení finančných problémov, či nezvládaní riadiť vozidlo), v mnohých sférach až bezcharakterné - nevysvetliteľné chovanie (náladovosť, krádež, sexuálne narážky...).

● Depresia - jej prejavy začínajú napríklad hneď ráno pri predčasnom vstávaní intenzívnymi úzkostnými stavmi, kedy chorý pociťuje únavu a je nútený vydať určitú energiu, aby vstal z postele a vykonal každodennú rutinnú činnosť. Môže byť sprevádzaná plačom, úzkostnými stavmi, podráždenosťou a narušením koncentrácie, ktoré môžu viesť k výpadkom pamäte, čo znepríjemňuje život chorého a postupne stráca zmysel radovať sa a príjemne prežívať radostné udalosti.

Depresia sa prejavuje aj telesne - strata chuti do jedla (úbytok na váhe), zmena spánkového režimu, pocit zvierania na hrudníku a žalúdku, bolesti hlavy, kĺboch a chrbtice.

V ojedinelých prípadoch sa prejaví bipolárna afektívna porucha (závažné duševné ochorenie, ktoré narúša názor pacienta na svoju osobu a na svoje reálne možnosti), kedy strieda obdobie depresie s obdobiami mánie a hypománie.

● Mánia - neprimerane zvýšená nálada s nárastom aktivity.

● Hypománia - trvale zvýšená nálada, s nárastom aktivity a nadmernou energiou s pocitom pohody a zníženou potrebou spánku.

● Úzkosť - môže sa vyskytovať samostatne alebo spolu s depresiou, často hraničiacou s panikou a príčinou, býva pocit, že chorý nie je schopný riešiť niektoré problémy samostatne.

● Halucinácie - psychotické prejavy v poruche vnímania - klamlivé zmyslové vnemy bez reálneho podkladu, sú však pomerne zriedkavé.

● Bludy - psychotické prejavy v poruche myslenia (chorý žije v domnení, že jeho presvedčenie je správne).

● Demencia - hlavný symptóm ochorenia spolu s neschopnosťou pohybu, ktoré sa v jej priebehu prejavia u každého postihnutého Huntingtonovou chorobou.

Na stanovenie ochorenia demencie musia byť symptómy prítomné minimálne 6 mesiacov, aby sa vyvrátili podozrenia na iné diagnózy.

Symptómy demencie možno rozdeliť na:

● kognitívne - porucha reči, pamäti, učenia, poznania, orientácie, myslenia, úsudku,

● nekognitívne (behaviorálne) - porucha osobnosti, emotivity (silné citové vzrušenie), agresivita, depresia, úzkosť, halucinácie,

● funkčné - problémy s chôdzou a pri sebaobslužnej činnosti, inkontinencia, závisť na druhej osobe.

Štádiá demencie:

● 1. štádium - mierna porucha pamäti, zabúdanie, sociálne potiaže, oslabenie reakcií a ľahostajnosť voči prichádzajúcim podnetom, či problém riešiť problémy.

● 2. štádium - stredná až ťažká porucha pamäti, dezorientácia, porucha hybnosti tela, porucha reči, osobnostné zmeny, nutnosť pomoci druhej osoby.

● 3. štádium - ťažko narušená komunikácia a intelekt, inkontinencia moču a stolice, odkázanosť na pomoc druhej osoby.

● 4. štádium - terminálne, žiadna komunikácia s okolím, neschopnosť hovoriť, úplné pripútanie na lôžko.

Chorea minor (chorea rheumatica, chorea infectiosa, Sydenhamova chorea) je najčastejšou formou chorey. Postihuje predovšetkým dievčatá školského veku prevažne medzi 6. a 13. rokom života. U väčšiny týchto dievčat sa príznaky vyvíjajú v priebehu niekoľkých dní až týždňov, spočiatku necharakteristickými všeobecnými príznakmi.

Neskôr sa objavia objektívne príznaky, predovšetkým mimovoľné pohyby. Prognóza je dobrá, príznaky odznievajú v priebehu niekoľkých týždňov, prípadne mesiacov. Pretrváva však sklon k recidívam a v jednej tretine prípadov perzistujú reziduálne príznaky (nepokoj, úzkosť, strach, tiky) .

Chorea gravidarum - ochorenie Huntingtonovej choroby v tehotenstve

Ochorenie sa prejavuje poväčšine počas prvého tehotenstva, medzi tretím a piatym mesiacom. Priebehom sa nelíši od choroby chorea minor, ktoré sa u dievčat vyskytuje častejšie v detstve, u ktorých bolo dokázané reumatické ochorenie. Je charakteristická príznakmi ako únava, psychická labilita, predráždenosť, či abnormálnymi pohybmi (náhle a nerytmické zášklby tela a končatín, či tvárové grimasy).

Inšpirácia: Slová uistenia do ťažkých dní.

Liečba Huntingtonovej choroby

Je smutné, že v tejto pokročilej dobe ešte neexistuje v modernej medicíne žiadna liečba a ani možnosť spomalenia progresie tohto neurodegeneratívneho ochorenia.

Jediné, v čom je možné pomôcť, je eliminovať symptómy, pomocou farmakologickej a psycho-sociálnej intervencie.

Farmakologická liečba je veľkou pomocou na zlepšenie kvality života nielen chorým, ale aj rodinným príslušníkom a ošetrovateľom.

Moderná - komplexná terapia Huntingtonovej choroby si vyžaduje multidisciplinárny tím, na ktorého čele by mal stáť skúsený neurológ, psychiater alebo klinický genetik a tím by mal dopĺňať aj fyzioterapeut, psychológ, sestra, logopéd, ergoterapeut, sociálny pracovník a nutričný špecialista.

Do takzvanej modernej medicíny by sa mohla zaradiť aj pomocná liečba formou CBD olejov a kvapiek. Dlhodobé vedecké štúdie na základe podložených dôkazoch potvrdzujú, že CBD je pri liečbe Huntigtonovej choroby nápomocné. Pomáha pri bolestiach, nespavosti, či náladových a úzkostných stavoch.

Aj keď na ochorenie choreu neexistuje žiadny liek, CBD napomáha pri zmiernení príznakov tohto ochorenia a taktiež spomaľuje jeho progresiu svojimi protizápalovými účinkami.

Viac o liečbe pomocou CBD a informácie ohľadom CBD si môžete prečítať v tomto článku.

Liečbu Huntingtonovej choroby možno rozdeliť do týchto rovín:

1. Liečba motorických porúch

● Dyskinetický syndróm (chorea, dystónia) - porucha normálnych pohybov - rapídne ich zhoršuje stres, takže pri prehliadke u lekára môže práve tento činiteľ hrať úlohu a stav nemusí zodpovedať reálnemu stavu v bežnom živote. V homeopatickej liečbe sú dostupné antipsychotiká (tlmia choreu účinnejšie než atypické), ktoré však majú vyššie percento závažných nežiaducich účinkov (ukľudnenie, nezáujem, spomalenie psychomotorického tempa, psychická nevyrovnanosť, sťažené prehĺtanie, chybná výslovnosť, poliekový parkinsonský syndróm...).

Ideálne je začať liečbou liekom tiaprid alebo risperidon a ak sú neúčinné, tak skúsiť sulpirid, melperon, olanzapin a až potom prejsť na klasické antipsychotiká (haloperidol). Účinné sú aj tzv. deplétory dopamínu - reserpin a tetrabenazín (v SR nedostupný, je dovážaný v systéme tzv. orphan drugs (lieky na liečbu zriedkavých ochorení a je pomerne drahý) pôsobiace presynapticky (čiastočnou depolarizáciou presynaptickej membrány znižuje účinok „hlavného“ akčného potenciálu časť presynaptickej membrány na určitý čas prestane reagovať na prichádzajúce vzruchy. Množstvo mediátora uvoľneného do „hlavnej“ synapsie sa tak pri príchode „hlavného“ akčného potenciálu zmenší a následne tak zníži jeho schopnosť preniesť signál na ďalší neurón.).

Okrem antipsychotík a deplétorov dopamínu je možné použiť aj niektoré GABA-ergné lieky (klonazepam). V indikácii choreodystónie sa používa amantadinsulfát.

● Akinéza (neschopnosť hýbať končatinami) a rigidita (tuhosť, nekompromisnosť, strnulosť svalov alebo psychických procesov) - v liečbe sa využíva levodopa a tiež amantadin.

● Porucha chôdze, posturálna instabilita (porucha udržiavania vzpriameného postoja a rovnováhy) - tieto prejavy zhoršujú antipsychotiká, avšak pri malých dávkach risperidónu sa pozorovali prechodné zlepšenia stability a chôdze. Odborníci ich odporúčajú podávať ešte pri stave, kedy má chorý tendenciu zapamätať si najmä nácvik aktivít všedného dňa.

●** Porucha kontroly voľných pohybov** pomocou fyzioterapeutických metodík, metodík prehĺtania, či logopédie (náuka k správnemu hovoreniu a zreteľnej artikulácii) a ergoterapie (liečba prácou).

● Epileptické paroxyzmy (prudké záchvaty) - vyskytujú sa najmä u detí a adolescentov a liečia sa podľa postupov v epileptológii.

2. Liečba psychiatrických porúch

○ Zmeny osobnosti a poruchy správania - kvôli neochote chorého dodržiavať stanovenú liečbu navrhnutú lekárom, psychoterapeutické snahy zlyhávajú a jedinou prioritou sa tak stáva zvládanie stavov agresivity a podráždenosti. Až v akútnych situáciách sa volia benzodiazepíny, inak predovšetkým atypické antipsychotiká (risperidon, olanzapin). Valproát a sertralín sú vhodné ako prevencia proti podráždenosti a na potlačenie závažnej hypersexuality sa predpisuje medroxyprogesteron.

○ Úzkostné prejavy - na krátkodobé použitie je vhodné užívať benzodiazepíny a na dlhodobú, udržiavaciu liečbu sú vhodnejšie antidepresíva typu SSRI (Selective Serotonin Reutake Inhibitors = selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu).

○ Afektívne poruchy (stavy prchkosti a podráždenosti) - v počiatočnom štádiu je vhodná podporná psychoterapia a edukácia pacienta, mirtazapin (jeho vedľajším účinkom je zvýšená chuť do jedla a zvyšovanie hmotnosti) alebo antidepresíva typu SSRI.

○ Psychotická symptomatológia (príznaky duševnej poruchy) - liečba atypickými antipsychotikami.

○ Obsedantno - kompulzívna porucha (duševné ochorenie s úzkostnými poruchami) - liečba antidepresívami typu SSRI (najmä sertralin) a klomipramin.

○Izolované kognitívne deficity a demencia - liečba spočíva v podpornej psychoterapii, kognitívnom tréningu a sociálnej podpore, ktorá pomáha udržať si schopnosť komunikácie a bežné denné aktivity.

Tip: Existujú rôzne (nielen) prírodné preparáty, ktoré môžu pomáhať posilňovať mozog a podporovať jeho neuroplasticitu.

3. Zmeny celkového stavu

○ Váhový úbytok - človek trpiaci ochorením chorea, ktorý chudne si vyžaduje približne dvojnásobok bežného kalorického príjmu ako zdravá osoba (4 - 5000 kcal/ deň). Z dôvodu sťaženého prehĺtania by mala byť strava podávaná v malých kúskoch a správnej konzistencii, neskôr je predpísaná doplnková perorálna výživa (tzv. sipping - popíjanie vysokoenergetických nápojov) a v prípade neúspechu prechádza pacient na plnú enterálnu (črevnú) výživu. Krátkodobo sa môže použiť nazogastrická (žalúdočná sonda zavedená cez nos) sonda, dlhodobý problém rieši perkutánna gastrostómia - PEG (zavedenie tenkej sondy, ktorej jeden otvor ústi na koži brucha a druhý v žalúdku).

○ Terminálne stavy (stav pred smrťou) - je potrebné správať sa zásadami humánneho prístupu, so snahou o zachovanie dôstojnosti. Samozrejmosťou je zmierňovať utrpenie, tlmiť bolesti, zabezpečiť potrebný príjem tekutín, prevenciu dekubitov a v neposlednom rade umožniť chorému kontakt s blízkou rodinou, či kňazom.

4. Liečba Tetrabenazínom

Na** liečbu Huntingtonovej choroby** v roku 2008 schválila Americká FDA (Food and Drug Administration) liek Xenazine (Tetrabenazine) ako orphan disease drug na liečbu choley u ľudí s HCH. Stal sa prvým liečivom schváleným FDA v liečbe HD vôbec.

Xenazine svojím mechanizmom účinku znižuje hladiny centrálnych monoamínov (najmä dopamínu) a tým ovplyvňuje choreu cestou reverzibilnej blokády vezikulárneho monoamínového transportéru typu 2.

Dávkovanie musí prebiehať postupne, u každého chorého individuálne a liečbu tetrabenazínom je potrebné sledovať a monitorovať.

Liečivo by sa nemalo podávať ľuďom so so sklonmi k samovražde a ani pacientom s neliečenou depresiou, pretože medzi najzávažnejšie nežiadúce účinky patria práve samovražedné sklony a depresia. Medzi ďalšie vedľajšie účinky sú popisované nespavosť, či ospalosť, pocit a nutkanie zvracať, podráždenosť a parkinsonský syndróm.

Použitá literatúra:

1. Sýkorová, V. 2015. Ošetřovatelská péče o pacienta s diagnózou Huntigtonova chorea (Bakalárska práca)

2. Serdulová, L. 2012. Huntingtonova choroba - etiopatogenéza, klinický obraz a súčasné a perspektívne možnosti terapie (Diplomová práca)

3. Miškárová, S. 2021. Huntingtonova choroba (Bakalárska práca)

4. https://www.neurodegenerationresearch.eu/sk/co-je-neurodegenerativne-ochorenie/

5. https://sk.wikipedia.org/wiki/Huntingtonova_choroba

6. https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/huntingtons-disease/symptoms-causes/syc-20356117

7. https://onlinelibrary.wiley.com/doi/full/10.1002/ccr3.743

8. https://sk.wikipedia.org/wiki/Bipol%C3%A1rna_afekt%C3%ADvna_porucha

9. https://medlineplus.gov/genetics/condition/huntington-disease/

10. https://www.thesun.ie/news/1917791/what-is-huntingtons-disease-what-are-the-symptoms-whats-the-life-expectancy-is-it-inherited-and-how-is-it-treated/

11. https://emedicine.medscape.com/article/1149725-overview