Všetci vieme, že v tropických oblastiach sa môžeme nakaziť maláriou či žltou zimnicou. Nebezpečných chorôb je ale v týchto regiónoch oveľa, niektoré sú parazitické a spôsobujú nebezpečné kožné vredy. Menej známa leishmanióza ročne zabije desiatky tisíc ľudí.
Čo je leishmanióza a aké má formy?
Málokto o nej hovorí, pritom je v mnohých regiónoch na vzostupe. A hrozí, že klimatické zmeny ju rozšíria aj tam, kde doteraz nebola.
Leishmanióza je súborný názov pre širšiu škálu parazitických ochorení, ktoré spôsobujú prvoky z rodu Leishmania. Napadnúť môžu ako človeka, tak aj zvieratá. U ľudí sa leishmanióza môže prejaviť v troch formách.
Prvá je tzv. viscerálna leishmanióza, niekedy ju tiež môžete nájsť pod názvom kala azar (v preklade doslova čierna horúčka). Táto forma je najzávažnejšia, keďže parazity sa môžu usadiť v ľudských orgánoch, predovšetkým v pečeni a slezine, a ich funkciu postupne utlmovať.
V prvom momente si ochorenie ani nevšimnete, pretože inkubačná doba je 3-8 mesiacov. Potom postupne príde horúčka, hnačka, budete unavení a spotení, k čomu sa vzápätí pridá aj zápal pľúc, krvácanie a opuch.
Ak nie je choroba včas zachytená, hrozí infikovanému smrť. Špeciálny liek ani vakcína neexistujú, lekári predpisujú na túto formu antibiotiká.
Ďalším typom je kožná leishmanióza. Ako meno napovedá, prejavuje sa hlavne na koži, a to v podobe veľkých vredov, ktoré sa vyskytujú na hlave a rukách.
Tieto vredy sú naozaj veľké a nevzhľadné, ale zase nie sú ani zďaleka také nebezpečné, ako prvá forma tejto choroby. Liečba prebieha opäť pomocou antibiotík.
Nebezpečný je aj tretí typ, mukokutánna leishmanióza, pri ktorej sa tiež vyskytujú vredy, ale sú ešte hlbšie, koža je pri nich úplne zničená.
V trópoch, Grécku aj Chorvátsku
Leishmanióza síce dominuje v tropických oblastiach, nájdeme ju v zhruba 90 krajinách sveta, prevažne v Južnej Amerike a Blízkom Východe.
V rôznych regiónoch sa navyše líši podľa príznakov, napríklad mexický kmeň zanecháva na koži veľké jazvy, kolumbijský kmeň zase znetvoruje tkanivo vnútri úst a nosa.
Ochorenie sa však vyskytuje aj v Stredomorí. Dovolenkári by mali vedieť, že choroba sa vyskytuje aj v Grécku či Chorvátsku.
V Grécku začal v minulých rokoch počet prípadov leishmaniózy pribúdať, až tamojší vedci museli vydať varovanie, že leishmanióza je skrytý problém, ktorý by bolo potrebné začať riešiť.
"V súčasnej dobe má leishmanióza širšie geografické rozloženie než predtým a to sa pripisuje hlavne neustálemu zvyšovaniu rizikových faktorov leishmaniózy, ktoré zahŕňajú migráciu, zmeny prostredia, odlesňovanie, urbanizácii, imunosupresiu a podvýživu. Leishmanióza je teda potenciálnou hrozbou pre niekoľko oblastí, "píšu grécki vedci tri roky starej štúdii.
Chorvátsko čelilo najväčším náporom prípadov v 50. rokoch minulého storočia, potom začali prípady klesať, než sa zase okolo roku 2005 zdvihli.
"Posledné dáta naznačujú, že leishmanióza spôsobená L. infantum je teraz na Balkáne znovu sa objavujúcou chorobou po niekoľkých desaťročiach relatívne malého počtu hlásených prípadov," uvádza štúdia zverejnená v magazíne Parasites & Vectors.
Pre cestovateľov to znamená, že si chorobu môžu reálne priviezť domov. Stále nejde o masové počty a dochádza k tomu skôr výnimočne, ale hrozba ochorenia existuje.
Zo všetkých týchto dôvodov sa zdravotné inštitúcie zhodujú, že je potrebné začať leishmaniózu poriadne monitorovať. V tejto chvíli totiž v mnohých krajinách nie je povinnosť, keď lekári na prípad narazí, nahlásiť ho.
Ucelené dáta, ako je rozšírená choroba mimo exotických regiónov, tak neexistujú. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) ju napríklad klasifikuje ako tzv. zanedbanú tropickú chorobu a odhaduje, že ročne sa ňou nakazí cca milión ľudí, pričom aj ona varuje, že klimatické zmeny situáciu zhoršujú.
Mohlo by vás zaujímať:
10 najhrôzostrašnejších ľudských parazitov
Parazitológ: Prichyteným kliešťom rozhodne netočte! Najčastejšie sa prisajú pod kolenami, na trieslach, v podpazuší a za ušami
