Slovenky sú najmladšie prvorodičky spomedzi krajín V4, najstaršie v Európe sú Talianky

Zdroj: Pexels.com

Vek prvorodičiek sa posúva po celej Európe

Slovenky sa stávajú prvýkrát matkami ako 27-ročné. Sú najmladšími prvorodičkami krajín Vyšehradskej štvorky.V rámci Európskej únie sa pohybuje vek prvorodičiek na úrovni 29 rokov.

Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat sa posúva vek matiek po celej Európe. Dôvody sú najmä ekonomické. V súčasnosti je v súvislosti s rastúcimi cenami bývania, potravín či výbavy pre dieťa problematické najmä pre mladých ľudí vykryť výdavky spojené s narodením dieťaťa.

„Trendom je, že ženy odkladajú materstvo, čím sa automaticky posúva priemerný vek prvorodičiek. Mnohé z nich v súčasnosti riešia ekonomický aspekt materstva. Ženy totiž musia viac zladiť prácu s rodinou ako muži. Slobodné matky pritom na Slovensku patria do najohrozenejšej skupiny. V prípade, že sa naskytne nečakaná finančná situácia alebo finančné výdavky, len malá skupina žien dokáže utiahnuť mesačné výdavky, ak majú malé dieťa, ktoré sa pokladá z pohľadu financií o to najnáročnejšie. Mnohí osamelí rodičia sa tak ocitajú na hranici chudoby,“ povedala Lenka Buchláková, ekonomická analytička.

Problémom u nás je najmä to, že osamelé matky alebo matky, ktoré majú dvojičky alebo trojičky, teda viacpočetný pôrod, majú nižšiu šancu uplatniť sa na trhu práce.

Súvisí s tým aj nedostatok kapacít dostupnej starostlivosti o dieťa, teda jaslí, či škôlok. Naopak možnosť pomoci starých rodičov pri výchove dieťaťa, ako náhrada formálnej starostlivosti, vplýva pozitívne na návrat matky do práce.

Najstaršie ženy, ktoré očakávajú svoje prvé dieťa, sú v Taliansku, Španielsku a Luxembursku, kde rodia ako 31-ročné. Najmladšími matkami sa stávajú Bulharky (26 rokov) a Rumunky (takmer 27 rokov), v tesnom závese je Litva.

Ak sa žena rozhodne pre dieťa, často musí obetovať kariéru

Pod zvyšujúci sa vek prvorodičiek sa podpisuje aj odsúvanie materstva kvôli práci a vzdelaniu. Ak sa už totiž žena rozhodne pre dieťa, častokrát musí kvôli nemu obetovať kariéru.

Nielen na Slovensku totiž posledné roky sa rozdiely v starostlivosti o domácnosť zväčšujú. Až 35 percent slovenských žien sa stará o deti, prípadne sa s nimi učí, a to najmenej hodinu denne. K tomuto sa má len 19 percent mužov.

„Ženy sa viac starajú aj o dennodenné aktivity spojené s chodom domácnosti. Ide až o 77 percent z nich. U mužov je to výrazne menej, iba 47 percent. Najmenej hodinu denne varí a upratuje 60 percent žien, no len 16 percent mužov. Podľa údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat, ženy v únii zarábajú približne o 15 % menej ako muži. Na Slovensku je to na úrovni 20 %. V priemere je zamestnaných v rámci krajín EÚ 67 % žien, ale až 78 % mužov. Na Slovensku je tento pomer o niečo väčší, žien je zamestnaných 66 %, mužov 79 %,“ doplnila Buchláková.

Viac prevláda u nežnejšieho pohlavia zamestnanie na polovičný pracovný úväzok, ktorí využíva až tretina zamestnaných žien, ale len necelých 8 % mužov. Vo vedúcich pozíciách firiem je tretina žien, mužov je dvakrát viac.

Dôvodom skrátených pracovných úväzkov, nižších miezd a potom aj nižších dôchodkov je starostlivosť o rodinu a materstvo, ktoré ukrajuje ženám z počtu odpracovaných hodín. Tretina žien obetuje kariéru kvôli rodine, u mužov je to len na úrovni štyroch percent.

Z toho dôvodu je viac žien vo vyššom veku ohrozených chudobou. V únii ženy staršie ako 65 rokov majú o tretinu nižšie dôchodky ako muži. Na Slovensku sú rozdiely v penziách mužov a žien miernejšie, a to na úrovni 8 % v prospech mužov.