Ako dáva pandémia zabrať našej psychike? Odborníci zaznamenávajú nápor pacientov s depresiami a úzkostnými poruchami
Zdroj: Pexels.com
Sociálnu izoláciu ťažšie zvládali mladí ľudia
Vplyvom pandémie sa v ambulanciách psychiatrov, psychoterapeutov a psychológov zvýšil počet pacientov. Okrem tých, ktorí už duševnými ťažkosťami trpeli a boli kompenzovaní, začali vyhľadávať psychiatra aj tí, ktorí s ním predtým žiaden kontakt nemali.
Lekára navštívili s rozvinutými úzkostnými poruchami alebo depresiou následkom sociálnej izolácie, strachu z nákazy alebo boli medzi nimi tí, ktorí prišli o prácu alebo o rodinného príslušníka.
Ambulancie navštevovali častejšie aj pacienti s úzkostnými, obsedantno-kompulzívnymi poruchami či sociálnymi fóbiami, ktorí avizovali zhoršenie stavu a v mnohých prípadoch bolo nutné upraviť aj liečbu.
Sociálnu izoláciu ťažšie zvládali mladí ľudia, vysokoškoláci, tridsiatnici až päťdesiatnici. Čím je však populácia staršia a menej aktívna, opatrenia zvláda lepšie.
„Prehlbovanie sociálnej izolácie pre mladých ľudí znamená znižovanie sociálnych zručností, neschopnosť vystupovať mimo sociálnych sietí, čo môže mať neskôr za následok neschopnosť nadväzovať sociálne kontakty a rozvíjať zručnosti v rámci komunikácie,“ vysvetlila MUDr. Denisa Meszárosová, psychiatrička.
Napriek tomu sa v otázke zvládania sociálnej izolácie a pandémie nedá generalizovať. Na ľudí má výrazný vplyv osobnostné nastavenie jedinca a sociálne či ekonomické aspekty.
Psychologička však upozorňuje, že vo vyjadrení sociálna izolácia sme veľmi pohodlní.
„Existujú závažnejšie formy sociálnej izolácie. Máme online prostredie, väčšina z nás nie je pripútaná na lôžko alebo nie je vo výkone trestu. V mnohých prípadoch ide o uhoľ pohľadu ako na seba nechám izoláciu pôsobiť. Ak to budem vnímať ako utrpenie, tak to tak s najväčšou pravdepodobnosťou aj bude,“ hovorí PhDr. Barbora Kuchárová – psychologička, terapeutka, trénerka Rady Európy v oblasti používania drog.
Zároveň dodáva, že ľudstvo už žilo v ťažších dobách, v ozbrojených konfliktoch a vždy našlo spôsob ako aktuálnu situáciu zvládnuť.
Povzbudzuje, že šrámy na duši k životu patria a že vynaliezavý človek si vždy nájde spôsob ako si nedostatok niečoho vykompenzuje nadbytkom iného.
Psychiatrická a psychologická pomoc je na Slovensku stále stigmatizovaná
Napriek tomu, že psychiatrické ambulancie zažívajú zvýšený nápor pacientov, psychiatrická a psychologická pomoc je na Slovensku stále stigmatizovaná.
Odborníci hovoria, že v mnohých prípadoch sú nápomocné aj pomocné profesie, sociálny pracovníci či bezplatné linky pomoci, ale pacienta dokáže usmerniť napríklad aj všeobecný lekár.
Návštevu odborníka by mali zvážiť tí pacienti, u ktorých sa prehlbuje pocit úzkosti, „vnímajú neschopnosť prežívať radosť, potešiť sa, sú menej výkonní, redukujú svoje záujmy a majú napríklad psychosomatické ťažkosti, pociťujú bolesť hlavy, nechutenstvo alebo majú problémy s trávením,“ hovorí MUDr. Denisa Meszárosová, psychiatrička.
Psychiater dodáva, že pokiaľ má pacient obavy z prezenčnej návštevy odborníka a bojí sa identifikovať, v prvom kroku môže využiť aj linky pomoci. Tie bezplatne pomáhajú tým, ktorí pociťujú duševné ťažkosti, alebo bojujú napríklad aj so závislosťami.
„Alkohol aj cigarety spôsobujú ich užívateľom príjemný a uvoľňujúci pocit. V prvej vlne boli ľudia vystrašení a mnohí to riešili práve alkoholom,“ upozorňuje MUDr. Ľubomír Okruhlica, CSc., hlavný odborník MZ SR pre medicínu drogových závislostí.
Po roku pandémie zatiaľ nie je jasné, aký bude mať vplyv na konzumáciu alkoholu, drog či cigariet na Slovensku.
Pandémia je príležitosťou, ako skoncovať so závislosťou
Psychiater Okruhlica však hovorí, že podľa štatistického úrade klesla konzumácia spoločenského alkoholu, akým je pivo alebo víno a zvýšila sa konzumácia liehovín. Sťažil sa aj prístup k drogám.
Tie, ktoré ich konzumenti užívali v párty prostredí zaznamenali pokles. Okruhlica upozorňuje, že práve pandémia je pre mnohých príležitosťou ako so závislosťou napríklad na nikotíne prestať alebo aspoň prejsť na náhradu.
Ako odstrašujúci príklad uvádza pacientov s CHOCHP alebo tých, ktorí už mali pľúca iným spôsobom postihnuté. Práve to sú pacienti, ktorí môžu mať veľmi ťažký priebeh COVID-u, ktorý môže skončiť až smrťou.
Pri pacientoch závislých na nikotíne je dôležitá motivácia, pre ktorú buď fajčiť prestanú úplne alebo prechádzajú na náhrady, napríklad elektronické cigarety.
„Elektronické cigarety alebo produkty na báze zahrievaného tabaku sú vhodnou alternatívou pre ľudí, ktorí fajčia klasické cigarety a sú ťažko závislí alebo majú už dokonca aj telesné dôsledky fajčenia, napríklad cievne poruchy,“ vysvetľuje MUDr. Ľubomír Okruhlica, CSc.
Dodáva, že náhrady klasických nikotínových cigariet by mohli byť otázkou regulačných opatrení.
Psychiatrička MUDr. Denisa Meszárosová dodáva, že najdôležitejšie je edukáciou podchytiť deti a mladých ľudí, a hovoriť s nimi o negatívnych následkoch fajčenia.
Psychologička PhDr. Barbora Kuchárová oceňuje významné kroky spoločnosti v otázke fajčenia, ktoré vymizlo z obrazoviek, reštaurácií, kaviarní a nie je oceňovaným životným štýlom.
Nikotínové náhrady sú aj podľa nej dobrou ponukou pre ľudí, ktorí už kontakt s fajčením mali, a sú rozhodnutí si menej škodiť alebo od fajčenia odísť úplne.
Prečítajte si aj:
5 mýtov o depresii, ktorým neverte + užitočné linky prvej pomoci a online poradní
10 varovných signálov, že vás netrápi len "depka", ale ozajstná depresia!
