Tím slovenskej vedkyne popísal československú mutáciu koronavírusu: Lepšie preniká do buniek, je infekčnejšia a šírila sa už počas jesene!
pixnio.com | Zdroj: Wikimedia Commons
Už od konca jesene sa objavovali prvé náznaky, že okrem britskej, juhoafrickej alebo brazílskej mutácie koronavírusu SARS-CoV-2, existuje aj mutácia, ktorá je typická pre Českú republiku , Slovensko a krajiny strednej Európy.
V odbornom článku ju popísal tím slovenskej vedkyne Broni Brejovej.
Tím vedcov študoval medzinárodnej databázy o výskyte rôznych mutácií koronavírusu, pričom sa sústredili na variant B.1.258Δ.
Ten sa totiž objavil vo významnom množstve vo vzorkách, ktoré boli na jeseň sekvenované na Slovensku. Vedcov zaujímalo, ako je tento variant s radom špeciálnych znakov v Európe rozšírený.
Výsledok bol prekvapením: ukázalo sa, že už počas jesenných mesiacov sa rozšíril po mnohých častiach sveta, ale zďaleka najviac bol zastúpený v Česku.
Genetický kód československej mutácie sa našiel vo Veľkej Británii, Dánsku, na Islande, dokonca aj v USA. Vo všetkých týchto krajinách bol zastúpený asi do 10%.
Naopak v Poľsku, na Slovensku alebo v Nemecku tvorila táto varianta až 20% všetkých testovaných vzoriek. V Českej republike sa tento variant potvrdil dokonca u 50% vzoriek, ktoré prešli sekvenovaním.
Kde vznikla československá mutácia koronavírusu?
Podobne ako brazílska alebo britská mutácia, je aj tá československá označovaná podľa krajiny, kde sa najviac rozšírila, zrejme v Česku ani na Slovensku ale nevznikla.
Podľa Brejovej sa jej prvé šírenie začalo objavovať v databázach už na začiatku augusta.
"Nedá sa síce vylúčiť, že vznikla na Slovensku alebo v Česku, ale nemôžeme to ani potvrdiť - tie úplne prvé vzorky pochádzajú zo Švajčiarska a Veľkej Británie," uviedla.
Tieto krajiny ale podľa slovenskej vedkyne sekvenujú výrazne viac vzoriek než Česko alebo Slovensko, takže sa tým zvyšuje ich pravdepodobnosť na zachytenie mutácií.
V čom je československá mutácia iná?
Slovenskí vedci sami neskúmali, ako sa táto mutácia chová, ale sledovali, ako sa niektoré zo zmien, ktoré sú pre ňu typické, prejavujú na nebezpečnosti vírusu - vychádzali zo zahraničných štúdií, ktoré sledovali pôsobenie mutácií v bunkových kultúrach.
Tie naznačujú, že mutácia hrotu vírusu má vplyv na jeho lepšiu schopnosť prenikať do buniek. Československá mutácia je teda viac infekčná než pôvodná "divoká", a dokáže aj lepšie odolávať protilátkam.
„Na 122 vzorkách, ktoré sa skúmali na Slovensku, bolo vidieť, že československá mutácia spôsobuje vyššiu vírusovú záťaž - podobne ako britská, " dopĺňa vedkyňa.
Vyššia vírusová záťaž býva spojená s horším klinickým priebehom choroby COVID-19, to ale zatiaľ u československej varianty nie je preukázané.
Zo slovenských dát vyplýva, že československá mutácia aktuálne ustupuje , respektíve ju veľmi rýchlo vytláča britská mutácia. Podľa vedkyne je však stále možné, že naberie nejaké nové mutácie a ešte chytí novú silu.
Mohlo by vás zaujímať:
Nové mutácie koronavírusu vyvolávajú u vedcov obavy. Mohli by unikať testom, imunite aj vakcínam!
