Mýty a fakty o pupočníkovej krvi
Zdroj: Stock.adobe.com
Pupočníková krv je jedným zo zdrojov krvotvorných kmeňových buniek, ktoré sa využívajú najmä pri liečbe hematologických a onkologických ochorení ako sú leukémie, lymfómy, vybrané nádorové ochorenia, získané či dedičné poruchy krvotvorby, imunity či metabolizmu a iné. Hovoríme o takzvanej transplantácii krvotvorných buniek.
Tieto transplantácie sa vykonávajú pomocou vlastných buniek alebo sa využívajú bunky od darcu. O tom, či je lepšie použiť vlastné krvotvorné bunky, alebo bunky od darcu, lekár rozhoduje individuálne.
Mýtus 1: Vlastnú pupočníkovú krv nie je možné použiť
Štatistika hovorí, že vlastné krvotvorné kmeňové bunky sa využívajú častejšie ako bunky od darcu, a to asi v 60 % všetkých transplantácií.
Použitie vlastnej pupočníkovej krvi je možné všade, kde sa indikuje na liečbu transplantácia vlastných krvotvorných buniek.
Pupočníková krv však obsahuje okrem krvotvorných buniek aj iné biologicky aktívne látky, mezenchymálne kmeňové bunky, exozómy a ďalšie zložky, ktorých liečebný potenciál je v súčasnosti predmetom intenzívneho skúmania.
V súčasnosti je oficiálne evidovaných vyše 600 klinických štúdií, ktorých predmetom je liečebný potenciál pupočníkovej krvi aj pri mnohých ochoreniach mimo tradičného využitia v hematológii a onkológii, napr. rôzne poškodenia tkanív (napr. po úraze), alebo neurologické ochorenia, ako detská mozgová obrna a veľa iných.
Tieto štúdie môžu v budúcnosti umožniť jej využitie pri mnohých ďalších ochoreniach. Využitie pupočníkovej krvi na Slovensku si môžete pozrieť tu.
Mýtus 2: Pravdepodobnosť, že dieťa využije uloženú pupočníkovú krv je nulová
Pravdepodobnosť podstúpenia transplantácie vlastných krvotvorných buniek počas života je 1:400. Tento výpočet urobili americkí vedci na základe výskytu jednotlivých chorôb a frekvencie ich transplantácií.
Do 20. roka života človeka je táto pravdepodobnosť 1:5000. S vekom teda pribúda počet aj frekvencia ochorení, ktoré je možné takto liečiť.
Mýtus 3: Uchovanú pupočníkovú krv nemôže využiť nikto z rodiny
Podstatné pri použití uloženej pupočníkovej krvi pre rodinných príslušníkov je zhoda tzv. transplantačných znakov (HLA znakov), podobne ako je to pri transfúzii krvi, kde musí byť zhoda v krvných skupinách.
Transplantované krvotvorné bunky sa usadia v kostnej dreni pacienta a vytvoria nový imunitný systém. Po transplantácii môže vzniknúť „reakcia štepu proti hostiteľovi“, ktorá predstavuje veľmi nežiadúcu závažnú komplikáciu.
Je spôsobená bunkami imunitného systému darcu transplantátu, ktoré bojujú proti bunkám pacienta. Táto reakcia je veľmi nebezpečná a môže končiť fatálne. Čím sú bunky darcu a príjemcu zhodnejšie, tým je menšia pravdepodobnosť tejto reakcie.
Vlastný súrodenec
Najvhodnejším darcom je zhodný súrodenec. Súrodenci sú plne zhodní v 1 zo 4 prípadov (25 %). Takéto transplantácie od darcu nesú najmenšie riziko.
Aj na Slovensku už lekári viackrát úspešne použili pupočníkovú krv od súrodenca pacienta.
Rodičia
V posledných rokoch sa podarilo úspešne vykonať aj tzv. haploidentické transplantácie - to znamená, že darca a príjemca sú zhodní na 50 %. Takáto zhoda nastáva predovšetkým medzi rodičom a dieťaťom, ale napr. aj u niektorých súrodencov.
Haploidentická transplantácia je možnosťou pre niektorých pacientov, ktorým chýba kompatibilný súrodenec alebo vhodný nepríbuzný darca.
V Európe majú haploidentické transplantácie krvotvorných kmeňových buniek rastúci trend.
Aj Slovenský Národný onkologický ústav chce takéto transplantácie zaradiť do svojho transplantačného programu. Haploidentické transplantácie sú aj naďalej predmetom štúdií.
Mýtus 4: Pupočníková krv je zbytočná, sú aj iné zdroje krvotvorných kmeňových buniek
Výhody vlastnej pupočníkovej krvi v porovnaní s vlastnou kostnou dreňou alebo periférnou krvou sú:
- transplantát je už pripravený – je možné vykonať transplantáciu okamžite, bez čakania a rizika neúspechu pri odbere a príprave transplantátu,
- bunky nie sú zaťažené ochoreniami získanými počas života, liečbou či procesom starnutia,
- bunky majú lepšiu schopnosť ďalej sa deliť
Navyše, vlastná pupočníková krv môže byť využitá aj v prípadoch, keď sa po prepuknutí choroby už vlastné bunky získať nedajú – napríklad pri zlyhaní kostnej drene.
Mýtus 5: Pri vrodenom ochorení obsahuje toto ochorenie aj pupočníková krv. Je potom vôbec možné vlastnou pupočníkovou krvou niečo liečiť?
Vrodené leukémie, alebo lepšie povedané, leukémie, ktorých základ vznikne už pred narodením, sú, našťastie, vzácne a prejavia sa do 2-3 rokov veku.
Väčšina leukémií však vzniká až v neskoršom veku a ich „zárodok“ v pupočníkovej krvi nie je. Na dôvažok, nejde len o liečbu leukémie, transplantácie vlastných krvotvorných buniek sa robia aj pri iných ochoreniach (neuroblastómy, mozgové tumory, lymfómy, germinatívne tumory, nefroblastóm, niektoré typy sarkómov, retinoblastóm) a zabúda sa na nenádorové ochorenia – už spomenuté zlyhanie kostnej drene, autoimunitné procesy, diabetes mellitus (cukrovka typ I), detská mozgová obrna a iné – klinické štúdie v týchto oblastiach už prebiehajú.
Mýtus 6: Bojím sa, že odber môže byť bolestivý pre mňa alebo dieťa
Odber pupočníkovej krvi či tkaniva pupočníka a placenty je úplne bezbolestný a bezpečný pre matku i dieťa. V čase odberu pupočníkovej krvi je už pupočná šnúra prestrihnutá a zasvorkovaná a dieťa je v starostlivosti pediatra.
Odber v žiadnom prípade nezasahuje do štandardného priebehu pôrodu.
Mýtus 7: Odber nie je možný pri dotepaní pupočníka
Prestrihnutie pupočnej šnúry v čase od pôrodu do 1. minúty má iba malý dopad na kvalitu odberu. Prestrihnutie pupočnej šnúry po 1. minúte má však za následok menší objem a nižšiu bunkovitosť pupočníkovej krvi. Pri dlhšom dotepaní je preto vhodné zvážiť typ odberu, ktorý obsahuje aj odber krvi z povrchových žíl placenty.
Mýtus 8: Pupočníková krv môže byť uchovaná iba pár rokov
Doterajšie výskumy uskladnených živých buniek (spermie, pupočníková krv a pod.) ukazujú, že kryokonzervácia v tekutom dusíku udrží bunky životaschopné niekoľko desiatok rokov, či dokonca neobmedzene.
Ďalšie štúdie súvisiace priamo s pupočníkovou krvou porovnávali vzorky po niekoľkomesačnom a niekoľkoročnom uskladnení, pričom kvalita pozorovaných vzoriek sa nelíšila ani po viac ako 20 rokoch.
Na základe doterajšieho výskumu neexistuje na uskladnenú pupočníkovú krv lehota exspirácie.
Prečítajte si aj:
Prečo sa odoberá pupočníková krv? Aké sú jej výhody oproti kostnej dreni?
