Lekárka o zbytočnom užívaní antibiotík: Pacienti vedia, že antibiotiká sú účinným liekom, ale neuvedomujú si, že nie na všetko
Zdroj: Freepik.com
Pacienti chcú od lekára odchádzať s receptom na antibiotiká
Najviac antibiotík sa predpisuje na ochorenia horných dýchacích ciest. Antibiotiká sú v boji proti infekciám dýchacích ciest účinné lieky, ale nezaberajú na všetky ochorenia.
Zo všetkých ochorení dýchacích ciest je až 80 % vírusového pôvodu a len približne 20 % spôsobujú baktérie, na ktoré sú antibiotiká účinné.
Preto by sme ako pacienti nemali automaticky očakávať od lekárov predpisovanie antibiotík na ochorenia, ktoré tieto lieky neovplyvnia.
„Pacienti vedia, že antibiotiká sú účinným liekom. Ale neuvedomujú si, že nie na všetko. Neberú do úvahy nežiaduce účinky možnej antibiotickej liečby. Paradoxne, aj keď mali po antibiotickej liečbe nežiaduce účinky, akoby si pamätali len účinok lieku a nie ostatné okolnosti spojené s prekonávaním ochorenia. A aj v prípade, ak im vysvetľujem, že ich ochorenie nevyžaduje antibiotickú liečbu, dožadujú sa jej bez ohľadu na nežiaduce účinky, ktoré im liečba spôsobuje, “ vysvetľuje praktická lekárka MUDr. Adriana Šimková.
Niektorí pacienti s respiračnými ochoreniami dýchacích ciest však chcú od lekára odchádzať s receptom na antibiotiká, bez ohľadu na príčinu ich ochorenia.
Na lekárov neváhajú tlačiť, aby im ich predpísali, niektorí lekárov aj zavádzajú.
„Mal som osobne opakovane negatívne skúsenosti, keď pacienti prišli po pracovnej dobe na pohotovostnú ambulanciu a pýtali si antibiotiká. Na druhý deň som ich prípad konzultoval s ich všeobecným lekárom, ktorý povedal, že konkrétny pacient bol v ten deň aj u neho a mal prejavy chrípky trvajúce jeden deň. Keď však ten istý pacient prišiel poobede ku mne na pohotovosť, tvrdil, že kašle už týždeň a prifarbil okolnosti ochorenia, aby ma ovplyvnil pri rozhodovaní o podaní antibiotickej liečby,“ uvádza príklad všeobecný lekár pre dospelých MUDr. Stanislav Semjan z Vranova nad Topľou.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) zverejnila zoznam 12 typov najrizikovejších baktérií, pri ktorých onedlho nemusí zabrať ani jedno existujúce antibiotikum.
Nadmerné užívanie antibiotík najmä pri vírusových ochoreniach ako sú chrípka a nachladnutie, môžeme označiť za nezodpovedné. Na vírusy totiž antibiotiká nepôsobia.
Ak človek antibiotiká užíva, aj keď je to zbytočné, baktérie si voči antibiotikám vypestujú odolnosť – antibiotickú, resp. mikrobiálnu rezistenciu.
Čo je antibiotická rezistencia?
Je to schopnosť mikroorganizmov odolávať účinku jednej, alebo viacerých antimikrobiálnych látok, čiže látok, ktoré zabíjajú alebo zastavujú rast mikroorganizmov.
Odolnosť voči antibiotikám (ATB) vzniká najčastejšie v prípadoch:
- Keď pacient prestane užívať ATB skôr, ako mu predpísal lekár – lieky nestihnú zabiť všetky baktérie, resp. zastaviť ich rozmnožovanie. Tie, ktoré prežijú, si už nesú so sebou vyššiu odolnosť na ATB.
- Keď si pacient zníži dávkovanie, lieky nemajú dostatočnú silu, baktérie prežijú, ďalej sa množia a ešte si aj vypestujú odolnosť na podávané ATB.
- Keď pacient užíva ATB, hoci na to nemá dôvod – každý človek má vždy v sebe určité množstvo baktérií, ktoré, ak sa nepremnožia, sú neškodné. Ak pacient užíva ATB bezdôvodne, umožňuje „svojim“ baktériám zvyknúť si na ne.
Prečítajte si aj:
COVID-19, chrípka, prechladnutie: aký je medzi nimi rozdiel a čo majú spoločné?
