Prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov: Pacient má dnes prakticky neobmedzený prístup k informáciám, často je to však skôr na škodu
Mária Lévyová | Zdroj: Facebook.com
Epidemiologické údaje z USA ukázali, že až 30 % výdavkov na zdravotnú starostlivosť sa vynakladá zbytočne, teda bez akéhokoľvek prínosu pre pacienta. Nadmerná diagnostika a liečba pritom neobchádza ani Slovensko.
„Niektoré postupy lekárov pretrvávajú z minulosti. Za inými stojí tlak zo strany pacienta, ktorý sa dožaduje konkrétnych vyšetrení či liečby. Z medicínskeho hľadiska však takéto postupy nemajú pre pacienta žiaden význam,“ hovorí MUDr. Jana Bendová, PhD., MPH, MBA, členka výboru Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva.
Sama pritom mala osobnú skúsenosť s nadmernou, a teda zbytočnou diagnostikou. Trvalo jej rok či dva, kým prišla na to, že nie je v rámci prevencie potrebné vykonať u každého fajčiara nad 40 rokov röntgen hrudníka tak, ako si to osvojila počas praxe u jedného lekára.
Problémom medicínskej praxe však nie je len tradovanie nesprávnych postupov medzi lekármi. Za uplynulé roky sa významným spôsobom zmenil aj **vzťah medzi lekárom a pacientom.**Pre lekárov je čoraz náročnejšie pacientom argumentovať.
„Pacient má dnes prakticky neobmedzený prístup k informáciám. Často je to však skôr na škodu, keďže pre pacienta je náročné vyhodnotiť dôveryhodnosť zdroja a tiež prínos a opodstatnenie zaručených rád konkrétne v jeho liečbe,“ uviedla Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov SR (AOPP).
Podľa nej je dôležité, aby sa pacienti zaujímali a vzdelávali, no zároveň, aby čerpali z dôveryhodných zdrojov a dôverovali svojmu lekárovi, o čo sa AOPP usiluje aj v rámci svojich aktivít.
Nadmerná diagnostika a liečba nie je len otázkou zdravia, ale aj kapacít a peňazí.
„Každý nadbytočný výkon znamená, že daný lekár má menej času na pacientov, ktorí reálne potrebujú jeho pomoc. Pritom už dnes máme nedostatok lekárov a tento problém sa so starnutím populácie bude ešte zväčšovať,“ upozorňuje M. Lévyová.
Pacient by mal podľa Lévyovej vedieť, že ak sa aj napriek odporúčaniam lekára dožaduje vyšetrenia či liečby, ktoré pre neho nepredstavujú žiaden prínos, alebo mu môžu dokonca uškodiť, ukráti o liečbu aj ďalších pacientov.
„Vieme, že peňazí v zdravotníctve nie je dostatok. Preto vítam takéto iniciatívy, ktoré nám môžu pomôcť identifikovať vnútorné rezervy a bez akéhokoľvek negatívneho dopadu na pacienta presmerovať peniaze tam, kde ich je treba,“ dodáva.
V roku 2017 sa do iniciatívy Vyberaj rozumne zapojila Slovenská internistická spoločnosť pod vedením prof. MUDr. Ivice Lazúrovej, DrSc., FRCP. V tomto roku sa pre rovnaký krok rozhodla aj Slovenská spoločnosť všeobecného praktického lekárstva.
„V rámci iniciatívy sa nám podarilo od všeobecných lekárov zozbierať až 200 podnetov. Z nich sme následne po odborných analýzach a vyhodnoteniach vybrali 7 TOP odporúčaní, ktoré reflektovali na najčastejšie a najzávažnejšie podnety z praxe všeobecného lekára,“ vysvetľuje MUDr. Bendová.
Odporúčania sa týkali ako diagnostických, tak aj liečebných postupov. Podľa slov Bendovej nemá ísť o konkurenciu k štandardnom diagnostických a terapeutických postupov, ktoré usmerňujú prácu zdravotníkov, ale o spätnú väzbu priamo od lekárov, ktorú by mali tieto štandardy zohľadniť.
Iniciatíva Vyberaj rozumne je behom na dlhé trate. Podľa Bendovej by sme vedeli zmerať jej efekt vyhodnotením počtu nadbytočných výkonov v minulom roku a napríklad o päť rokov.
Verí však, že tento projekt má potenciál na úspech a podarí sa prelomiť rokmi zaužívané zbytočné postupy, keďže iniciatíva išla zdola, teda priamo od lekárov.
Mohlo by vás záujímať:
Neurologička: Na chrbticu myslime denne a bolesti nepodceňujme!
