Karanténa neprospieva nášmu mozgu! Z ľudí sa vytráca empatia, tvrdí výskum mozgovej aktivity
Zdroj: Pixabay.com
Nútená izolácia ovplyvňuje našu sociálnu citlivosť, ktorá sídli v oblasti mozgu. Tá sa často označuje ako "sociálny mozog". Práve v tejto oblasti mozgu sídlia city pravého priateľstva a lásky.
Na tento zaujímavý objav prišli vedci zo Stanfordovej univerzity pomocou funkčnej magnetickej rezonancie.
"Sociálny mozog" podľa nich odráža naše vzťahy s ostatnými. Veční samotári, ktorí napríklad žijú v horách, alebo ľudia trpiaci chronickou depresiou, majú túto oblasť mozg takmer "vypnutú".
Cítia síce, že okolo nich sú ľudia, ale nie sú spolu s nimi, pretože stratili alebo sa u nich nevyvinula schopnosť empatie, ktorá nás spája s ľuďmi, na ktorých nám záleží.
U týchto osôb, ktoré cítia prázdno medzi sebou a ostatnými, sa hovorí ako o jave sociálneho odstupu.
Vedci vo svojej štúdii tiež pripomínajú biblické prikázanie "miluj svojho blížneho ako seba samého": máme silnejší citový vzťah k tomu, na ktorom nám záleží (manžel, manželka, rodičia, deti alebo priateľ).
Prejavy v mozgu, ktoré vedci zaznamenali pomocou funkčnej magnetickej rezonancie, sa podobajú tým, aké sa vytvárajú o nás samých.
Všetci sme tak trochu narcisti
Vedci skúmali 43 osôb oboch pohlaví vo veku od 18 do 47 rokov. Najprv ich vyzvali, aby mysleli sami na seba, potom na päť im najdrahších osôb a následne na päť známych osobností.
Ich mozog pritom sledovali s pomocou funkčnej magnetickej rezonancie, ktorá odhaľuje aktivitu každej oblasti mozgu. Sledované osoby mali tiež vyjadriť súd ohľadom ľudí, na ktoré práve mysleli, uviesť ich meno a svoj vzťah k nim.
Čím bol citový vzťah silnejší, tým sa stredná prefrontálna kôra mozgu viac aktivovala. Keď sledované osoby mysleli na seba, bola aktivita najvyššia, a to možno ukazuje, že sme všetci tak trochu narcistickí.
Aktivita mozgu slabla s tým, ako tieto osoby mysleli na ľudí, ktorí sú im vzdialení, a u neznámych osôb dokonca činnosť mozgu nebola žiadna.
Karanténa a lockdown
Lockdown prehĺbil samotu, a to predovšetkým medzi mladými ľuďmi. Britský štatistický úrad nedávno uviedol, že v troch prípadoch z desiatich sa mileniálové (generácia medzi 23 a 37 rokmi) cítili vždy alebo často sami.
Sociálny dištanc tento jav prehĺbil a títo ľudia sa cítili 2x viac osamelo v porovnaní so staršou generáciou tzv. boomers (56 až 74 rokov).
Mladí ľudia, ktorí majú za materinský jazyk internet, sa zdajú byť najviac vystavení riziku, že sa u nich vyvinie život osamote, v ktorom budú utekať od reálneho života a uchyľovať sa do virtuálneho, až sa u nich objaví syndróm Hikikomori.
Syndróm Hikikomori, teda dobrovoľné vyhýbanie sa ľudskej spoločnosti, bol pôvodne zistený v Japonsku medzi mladými ľuďmi závislými na internete.
Neskôr sa rozšíril po celom svete a prudko narástol práve v odbobí pandémie koronavírusu, kedy mnohé štáty pristúpili k tzv. lockdownom.
Už v roku 2018 Inštitút pre výskum trhu a verejnej mienky IPSOS uvádzal, že najviac ohrození samotou sú mladí ľudia z generácie Z (18 až 22 rokov, 49,9%), nasleduje generácie X (38 až 51 rokov, 45,1%) , potom mileniálovia (47,7%) a nakoniec generácia boomers (43,2 percenta).
Mohlo by vás zaujať:
