Nové zistenia vedcov o koronavíruse: na koži vydrží až 9 hodín, o komplikáciách rozhoduje aj spánok
Zdroj: Flickr.com
Spôsobuje koronavírus poškodenie mozgu?
Prvá štúdia objavuje spojitosť medzi nákazou koronavírusom a poškodením mozgu.
Odborníci, ktorí sledovali od marca dlhodobý priebeh choroby COVID-19 u 509 hospitalizovaných pacientov, zaznamenali, že u tretiny z nich boli pozorovateľné zmeny vo fungovaní mozgu, pacienti mali "neurologické príznaky".
U časti sa dokonca prejavili dlhodobé zdravotné problémy po prepustení z nemocnice, píše denník The New York Times.
Dysfunkcia mozgu sa môžu týkať bežných problémov typu: ťažkosti so sústredením či krátkodobou pamäťou.
Zároveň ale môže ísť aj o vážnejšie neurologické poruchy, ako sú závraty, zhoršené vedomie, záchvaty, nevedomé stavy podobné kóme a podobne.
Množstvo týchto prejavov zaznamenali odborníci u tretiny hospitalizovaných s ochorením COVID-19.
Lekári zdôrazňujú, že výskum neprináša priame dôkazy o útoku vírusu na mozog infikovaných koronavírusom.
Štúdia ale s istotou ukazuje, že mentálne zmeny môžu byť upozornením na to, že u pacienta môže dôjsť k ťažšiemu priebehu ochorenia a dlhodobejším problémom aj po vyliečení.
Koronavírus vydrží na koži až 9 hodín
V oblasti vedeckého výskumu došlo v poslednej dobe aj k ďalším novým zisteniam ohľadom nového koronavírusu, informovala agentúra Reuters.
Japonskí vedci napríklad zistili, že koronavírus SARS-CoV-2 vydrží za ideálnych podmienok na ľudskej koži viac ako deväť hodín.
Pre porovnanie, chrípkový vírus typu A vydrží na pokožke menej ako dve hodiny. Oba vírusy boli zneškodnené dezinfekciou s minimálne 80% obsahom alkoholu za 15 sekúnd.
Rúško neobmedzuje prísun kyslíka
Americkí výskumníci zase preukázali, že rúško síce môže byť nepohodlné na nosenie, neobmedzuje však tok kyslíka do pľúc, a to ani u osôb s ťažkými pľúcnymi chorobami.
Vedci podrobili testu 15 zdravých lekárov a 15 veteránov so silne poškodenými pľúcami šesťminútovej chôdzi po tvrdom povrchu.
Výsledkom bolo, že ani jedna skupina nevykazovala významné zmeny vo výmene telových plynov, a to ani hneď po teste, ani 30 minút potom.
Vedci teda ponúkajú iné vysvetlenie: ochrana úst a nosa spôsobuje nepríjemný pocit dráždením citlivých tvárových nervov, ohrievaním vdychovaného vzduchu či vyvolávaním pocitu klaustrofóbie.
Koronavírus a spánkové apnoe
Fínski vedci zistili, že ľudia trpiaci syndrómom obštrukčnej spánkovej apnoe, ktorý sa v noci prejavuje chrápaním a zástavami dychu a cez deň zvýšenú spavosťou a mikrospánkom, mali päťkrát vyššiu šancu prejsť si ťažkým priebehom cochorenia COVID-19.
Syndróm je často spájaný s ďalšími zdravotnými problémami, ako je obezita, vysoký krvný tlak, srdcové choroby či cukrovka, čo sú ďalšie choroby, ktoré zvyšujú zdravotné riziká pri infekcii koronavírusom SARS-CoV-2.
Prečítajte si aj:
Pandémiu koronavírusu prakticky nebolo možné zastaviť, tvrdia epidemiológovia
