Koronavírus môže podľa vedcov blokovať signály bolesti! Človek potom nepociťuje príznaky, vírus však šíri ďalej
Zdroj: Flickr.com
Koronavírus blokuje signály bolesti
Hlavným problémom nového koronavírusu SARS-CoV-2 je jeho vysoká infekčnosť, pričom veľa ľudí nemusí ani vedieť, že sú infikovaní. Jednoducho nemajú žiadne príznaky.
Príčina môže byť podľa vedcov z Arizonskej univerzity aj v schopnosti koronavírusu blokovať určité signály bolesti.
Genetici už dokázali rozpoznať kľúčový prvok nového koronavírusu SARS-CoV-2, je ním proteín na jeho povrchu. Ten má tvar hrotu, ktorý je schopný prichytiť sa na bunkovej membráne.
Jeho cieľom je bunkový receptor ACE2, ktorý sa nachádza hlboko v ľudských pľúcach. Ide o bielkovinu, ktorá tvorí súčasť bunky a práve na ňu sa dokáže koronavírus pripojiť.
Veľká časť štúdií sa podľa profesora Khanna z Arizonskej univerzity sústredila práve na schopnosti vírusu viazať sa na receptory ACE2.
Nedávno však bola publikovaná štúdia, ktorá skúmala ďalšie možnosti, napr. ako koronavírus napáda nervový systém.
To inšpirovalo tím vedcov z Arizonskej univerzity k hlbšiemu skúmaniu a odhaleniu väzby medzi konkrétnym bunkovým proteínom a bolesťou, teda interakciou, ktorá je ale práve vírusom SARS-CoV-2 narušená.
Na bunkách v ľudskom tele sú proteíny, ktoré vyvolávajú signály, ktoré putujú do mozgu, kde vyvolajú pocit bolesti. Skúmaním vzrušivosti týchto buniek je možné zistiť, ako chronické bolesti vznikajú a uľahčiť tak aj možnosti ich liečby.
Jedným z kľúčových prvkov koronavírusu je vyššie spomínaný proteín v tvare hrotu na jeho povrchu. Práve tieto hroty sa viažu na proteín zvaný neuropilin-1. Vďaka tomu je koronavírus schopný napadnúť nervové bunky.
Keď sa neuropilin-1 naviaže na prirodzene sa vyskytujúce glykoproteín VEGF-A, vyvoláva to bolestivé signály. Tento signál sa prenáša cez miechu do vyšších centier mozgu, aby spôsobil pocit, ktorý všetci poznáme ako bolesť.
Ukázalo sa, že keď sa hrot na povrchu koronavírusu naviaže na proteín neuropilin-1, blokuje väzbu VEGF-A. Táto väzba potláča vzrušivosť neurónov, a tým pádom dochádza k nižšej citlivosti na bolesť.
Koronavírus a chroniké bolesti
Pri vzorkách od pacientov s COVID-19 už bolo potvrdené, že aktivita génu pre neuropolin-1 je v porovnaní so zdravými jedincami vyššia.
Štúdie vykonané in vitro na nervových bunkách tiež potvrdili predpoklad, že v prípade naviazania hrotu koronavírusu na proteín neuropilin-1 dochádza k zníženiu signalizácie bolesti.
Práca tímu vedcov okolo profesora Khanna tak poskytuje dôvody pre zacielenie pozornosti vedcov na proteíny VEGF-A a neuropilin-1 v budúcich klinických štúdiách zameraných na bolesť.
Nakoniec sa možno ukáže, že vďaka skúmanie záludného koronavírusu vedci prídu aj na spôsob, ako pomôcť ľuďom s chronickými bolesťami.
Ďalšie aktuálne správy:
Chrípkou a koronavírusom sa môžete nakaziť naraz!
Až 40% ľudí, ktorí prekonali COVID-19, má aj tri mesiace po uzdravení stále poškodené pľúca!
