Psychoterapeutka: Existujú 4 veci, od ktorých je potrebné si každý deň oddýchnuť. Robíme ich denne a netušíme, ako nám škodia!
Zdroj: Pxhere.com
Každý z nás sa do určitej miery pohybuje v zabehaných koľajách. Často ani nepremýšľa o tom, že to robí. Celá spoločnosť je dnes nastavená na rýchlejšiu jazdu.
Človek chce všetko zvládnuť okamžite, lepšie ako ostatní, urobiť toho viac a dotiahnuť to čo najďalej. To všetko ovplyvňuje našu myseľ a často bohužiaľ aj telo. Nakoniec zistíme, že toho zas až tak veľa nestíhame a miesto pocitu zadosťučinenia sme vyčerpaní.
Tu sú odporúčania od psychoterapeutky Alžběty Protivanskej , od ktorých činností by sme si mali každý deň dať aspoň na dvadsať minút pauzu.
1. Práca
Príčina tkvie aj v tom, že stále menej ľudí pracuje rukami. Od manuálnej práce sa totiž dá odstrihnúť lepšie. Ale od tabuliek, záväzkov, uzatvárania projektov a podobných vecí, to ide len veľmi ťažko. Pritom náš mozog taký tlak nedokáže vstrebať.
"Psychológia o takomto správaní skôr hovorila ako o workoholizme, ale dnes už sa ďaleko viac hovorí o neúmernom záväzku k práci, niekedy označovanom z angličtiny overcommitment. Prežíva to ďaleko viac ľudí ako predtým a čo horšie, takmer sa to považuje za normu, "varuje psychoterapeutka.
Psychoterapeutka ďalej odporúča sústrediť sa na svoje produktívne hodiny.
"Ujasnite si, ktoré hodiny zo dňa sú pre vás najproduktívnejšie, a venujte ich najdôležitejším úlohám. Nastavte si v nich jasné hranice a ľudia v práci ich musia rešpektovať, "radí expertka.
Keď kanceláriu opustíte, vyhýbajte sa rozhovorom o práci. Proste vypnite všetko, čo je spojené so zamestnaním.
2. Komunikácia
Hovoriť, riešiť, prebrať možnosti, debatovať, diskutovať, byť napojený na sociálne siete a virtuálne technológie, ktoré nás udržujú v kontakte s každým, kto to zrovna potrebuje. To je znak dnešnej doby.
Problémom však často býva, že potom nám nezostáva čas na to, premýšľať chvíľu o sebe. Veľakrát nevieme, čo naozaj chceme a ako sa na veci okolo pozeráme. Všetko začína byť povrchné a akoby sledované z rýchlika.
Chvíľku pre seba potrebuje však každý a je úplne jedno, či ste introvert alebo extrovert.
"Využite ju k tomu, aby ste sa na svoj život pozreli z nadhľadu. Doprajte si priestor a odpovedzte si aj na nepríjemné otázky - cítim sa v tejto práci naozaj dobre? Čo chcem dosiahnuť? Čo je pre mňa dôležité? " radí Alžbeta Protivanská.
Možno vás to nasmeruje tam, kde máte byť a inak by ste tam asi nedošli.
3. Obrazovka
Nehovoríme len o tej televíznej. Skôr sa zamerajme na počítač, tablet a hlavne mobilný telefón. Prieskumy ukázali znepokojivú vec.
Človek priemerne skontroluje svoj telefón 85x denne, čo je asi tak dvakrát viac, ako sám odhaduje. Jedná sa teda o činnosť úplne podvedomú, ktorú robí, bez toho aby si to uvedomoval.
Vedci už dávno prišli na to, že tieto tak obľúbené predmety nám síce zaisťujú zábavu a odtrhávajú nás od nudy, ale len zdanlivo. V skutočnosti nudu totiž nijako nezaháňajú, len o tom presviedčajú mozog.
Ten navyše unavujú, a tak mu potom nezostáva dostatok energie, aby správne reagoval napríklad na potreby partnera alebo rodiny.
Otázkou je, ako sa tejto v podstate už závislosti zbaviť, keď sme tak veľmi zvyknutí upierať oči k displeju každú voľnú chvíľku v MHD, na obede, v čakárni u lekára a kdekoľvek inde. Nebude to jednoduché, treba na to ísť pomaly.
"Skúste sa používaniu technológií vyhnúť prvú hodinu po prebudení. Radšej ju venujte cvičeniu, písaniu do denníka, sústredeným raňajky alebo svojim blízkym. Vyhnite sa obrazovke aj tesne pred zaspaním a nahraďte ju napríklad knižkou, "nabáda psychoterapeutka.
4. Myšlienky
Skutočný oddych nikdy nebude úplný, ak sa vám stále bude niečo preháňať hlavou. To je asi najťažšie zo všetkých úloh: dať raz za čas mozgu pokyn, aby úplne vypol a o ničom nepremýšľal.
Pretože ten hlas, ktorý nás nabáda niečo urobiť alebo naopak nie, kritizuje každý náš krok a ozýva sa vo chvíľach, kedy sa nám to vôbec nehodí, je tam niekde veľmi dobre schovaný. Skúste ho teda raz nevyháňať, ale naopak sa do neho započúvať.
"Možno zistíte, že sa chová ako naštvaná alebo protivná verzia vás samých. Možno si uvedomíte, že hovorí trochu ako otec alebo učiteľka v škole. Ešte chvíľku ho počúvajte. Všimnite si tón, akým hovorí a aké používa slová, "radí odborníčka.
Vďaka tomu možno pochopíte, že myšlienky, ktoré vám tento hlas podsúva, nie sú v skutočnosti vaše. O to jednoduchšie bude nechať ich plávať.
Prečítajte si tiež:
Syndróm odkladaného života - psychológ radí, prečo sa nevypláca žiť budúcnosťou
