Získame po prekonaní COVID-19 dostatočne silnú imunitu? Nová štúdia priniesla nádejný výsledok!
Zdroj: Pxhere.com
Biele krvinky pomáhajú ničiť koronavírus
Predchádzajúce výskumy ukazovali, že protilátky vytvorené organizmom na obranu proti potenciálnemu návratu infekcie koronavírusu by mohli do niekoľkých mesiacov z tela zmiznúť.
To by znamenalo, že koronavírus môže telo napadnúť opakovane. Portál Business Insider ale uvádza, že vedci pri týchto štúdiách zabudli fakt, že ľudský imunitný systém má niekoľko vrstiev, ktoré bojujú proti útočiacim patogénom.
Dôležitú úlohu totiž zohrávajú predovšetkým biele krvinky, ktoré majú špecifické pamäťové schopnosti, ktoré môžu telu pomôcť v boji pri prípadnej opakovanej nákaze koronavírusom.
Kľúčovým typom sú tzv. pamäťové T-lymfocyty, ktoré identifikujú a ničia napadnuté bunky, a zároveň informujú tzv. B-bunky, aby vytvorili nové protilátky proti danému druhu vírusu.
Pred pár dňami vyšla v magazíne Cell štúdia, podľa ktorej každý, kto prekoná ochorenie COVID-19 (a to aj pacienti s miernym alebo asymptomatickým priebehom), získa špecifické T-bunky, ktoré pomôžu zničiť koronavírus, pokiaľ je mu človek v budúcnosti znova vystavený.
"Pamäťové T-bunky sa pravdepodobne ukážu ako kritický faktor v dlhodobej imunitnej ochrane proti ochoreniu COVID-19. Práve tieto bunky totiž môžu zabrániť opakovanému ťažkému priebehu nákazy," vysvetľujú autori štúdie s tým, že T-lymfocyty môžu v tele zostať po mnoho rokov, kým úroveň protilátok sa po prekonanej infekcii znižuje.
T-bunky, ktoré si pamätajú vírus
Štúdia tiež upozorňuje, že aj ľudia, ktorí žiadne protilátky nemajú, disponujú špecifickými T-bunkami.
Autori štúdie skúmali krv 206 pacientov zo Švédska, ktorí prekonali koronavírus a to s rozdielnym priebehom (od asymptomatického po ťažký).
Vedci zistili, že nech bol priebeh choroby akokoľvek silný, telo vždy prišlo so silnou reakciou spomínaných T-buniek. Ukázalo sa, že aj pacienti, ktorí boli negatívne testovaní na prítomnosť protilátok, si vytvorili pamäťové T-lymfocyty.
Iná štúdia, ktorá bola publikovaná v júli, uvádza, že zo skupiny 36 uzdravených pacientov všetci produkovali pamäťové T-bunky, ktoré telo špecificky vytvorilo pre boj s novým koronavírusom.
Ďalšia štúdia, ktorá vyšla v magazíne Nature, ukázala, že z 18 skúmaných pacientov si viac ako 80% vyvinulo špecifický typ T-buniek.
Oba výskumy navyše naznačujú, že spomínaný druh buniek by sa mohol objavovať aj v telách pacientov, ktorí s koronavírusom SARS-CoV-2 do styku nikdy neprišli.
Ako najpravdepodobnejšie vysvetlenie pre tento jav sa podľa vedcov javí tzv. skrížená reaktivita, kedy T-bunky vyvinuté v boji s iným vírusom reagujú na podobný, aj keď doposiaľ neznámy patogén.
V tomto prípade by mohlo ísť o bunky, ktorá vznikli v boji s inými druhmi koronavírusov, ktoré napríklad spôsobujú bežné prechladnutie.
Viac k téme koronavírus:
Je bezpečné cestovať lietadlom počas pandémie COVID-19? Vedci majú jasnú odpoveď!
Vysokí ľudia majú 2x vyššiu šancu nakaziť sa novým koronavírusom, zistili vedci v novej štúdii
