Som veľmi svetlý typ a musím si dávať pozor na spálenie od slnka. Vždy som mala s týmto problém, ale nakoniec som prišla na to, ako to vyriešiť. Pomohla mi skladacia stolička z www.tentino.sk. Tú mám vždy so sebou a keď sa vykúpem, hneď si vezmem stoličku a vyrážam sa posadiť niekde do tieňa. Takto si môžem užívať leto bez obáv z opálenia!
Ľudia s najcitlivejšou kožou sa na slnku spália už za 5 minút! 6 dôležitých otázok o slnečnom žiarení, odpovedá dermatologička
Slnko nám prospieva, ale môže tiež škodiť. Vedeli ste, že na to, aby koža vyrobila dennú dávku potrebného vitamínu D, potrebuje byť vystavená slnečným lúčom aspoň desať minút denne? A že deti do jedného roka by sme UV žiareniu nemali vystavovať?
Zdroj: Pexels.com
Za aký čas sa koža na slnku spáli?
Spálenie kože slnkom je reakcia nechránenej kože na pôsobenie UVB zložky slnečného žiarenia. Koža sa po spálení postupne odlupuje a je nahradzovaná novou.
Z dlhodobého hľadiska sa spálenie kože považuje za rizikový faktor pre vznik kožných nádorov.
Spálenie nechránenej kože po vystavení slnečnému žiareniu závisí na viacerých faktoroch. Hlavným z nich je fototyp kože. Ku každému fototypu kože prislúcha minimálne množstvo žiarenia schopné vyvolať na koži začervenanie či vyrážku.
"Doba vlastnej ochrany kože, teda doba, za ktorú sa nespálime, je u fototypu I 5-10 minút, u fototypu II 10-20 minút, u fototypu III 20-30 minút au fototypu IV 30-40 minút," upresňuje dermatologička Naděžda Vojáčková v rozhovore pre idnes.cz.
Koľko UV žiarenia dostane koža za hodinu opaľovania?
Dávka UV žiarenia, ktorá dopadá na kožu, závisí okrem dennej doby a ročného obdobia, aj od zemepisnej šírky, nadmorskej výšky, znečistenia ovzdušia, odrazu lúčov, množstva ozónu či oblačnosti.
Reakcia na dávku UV žiarenia je ovplyvnená fototypom kože, jej prirodzenou ochranou, krémámi s ochrannými faktormi a tiež odevom. Dávka sa meria v jouloch - mJ / cm2 u UVB a J / cm2 u UVA.
Koľko slnka potrebujeme na tvorbu vitamínu D?
Koža je u človeka hlavným a fyziologickým zdrojom pre tvorbu vitamínu D. K jeho tvorbe potrebuje UVB žiarenie. Vitamín D vzniká v koži pôsobením tohto žiarenia na provitamín D3.
Množstvo vytvoreného vitamínu D v koži závisí od vlnovej dĺžky, UV indexu, dennej doby, zemepisnej šírky a ročného obdobia.
"Denná dávka vitamínu D vzniká po 10-15 minútach pôsobenia slnečného žiarenia na plochu tváre, paží alebo rúk. Koža pritom nesmie byť chránená fotoprotektívnymi prostriedkami, " vysvetľuje lekárka.
Čo spôsobuje začervenanie kože po opaľovaní?
"Začervenanie kože spôsobujú predovšetkým účinky UVB žiarenia. Rýchle začervenanie vzniká hneď po vystavení kože slnku pôsobením infračervených lúčov, ktoré prenikajú do hĺbky kože a rozširujú cievy. Po odchode do tieňa toto začervenanie mizne, na rozdiel od toho, ktoré sa dostavia po dvoch až ôsmich hodinách pobytu na slnku, " upresňuje dermatologička.
Čo kožu spoľahlivo ochráni pred slnkom?
Kvalitný ochranný prípravok by mal odfiltrovať UVB aj UVA zložku spektra. Podľa typu pleti možno zvoliť formu krému, mlieka či gélu. Pre aknóznu pleť sú vhodnejšie napríklad gély, pre suchšie citlivejšiu pokožku naopak mastnejšie krémy.
Ochrana proti UVB je na krémoch označená ako SPF (sun protective factor), má číselnú hodnotu, maximálna možná je 50+.
Ochrana proti UVA nie je vyjadrená číselne, je označená ako UVA v krúžku a na kvalitnom ochrannom prostriedku by ste tento údaj mali nájsť.
Výšku ochranného faktora (SPF) volíme podľa fototypu, oblasti kde sa pohybujeme a ročného obdobia. Aby ochranné prípravky dobre fungovali, mali by sa nanášať 30 minút pred pobytom na slnku, v dostatočnom množstve a priebežne domazávať.
"Aj keď použijeme krém s ochrannými faktormi, nie je vhodné vystavovať sa slnku v čase najväčšej intenzity UV žiarenia, teda medzi 11. a 15. hodinou," varuje dermatologička a dodáva, že používanie opaľovacích krémov by nemalo slúžiť na to, aby ste mohli zostať čo najdlhšie na slnku, ale aby ste znížili riziká opaľovania.
Ako chrániť deti pred slnkom?
Deti sú na slnku zraniteľnejšie ako dospelí. V čase medzi 11. a 15. hodinou by podľa lekárky na priamom slnku byť vôbec nemali.
"U detí, aj citlivej pokožky, radšej zvoľte fotoprotekciu, ktorá obsahuje fyzikálne filtre, ktoré žiarenie odrážajú a alergické reakcie väčšinou nespôsobujú, a sú bez parfumácie a parabénov. Ich nevýhodou je hutnejšie konzistencia, zanechávajúcu belavý povlak. Často sa fyzikálne a chemické filtre kombinujú. Všeobecne odporúčam tieto prostriedky kupovať v lekárňach. Tu je zaručené, že krémy deklarované ochranné faktory skutočne obsahujú, že sú foto a termostabilné, teda že sa vplyvom tepla a svetla nerozkladajú, " odporúča dermatologička.
Zároveň upozorňuje rodičov, že deti mladšie ako jeden rok by priamemu slnku nemali byť vôbec vystavené.
Mohlo by vás zaujímať:
Autor nie je lekársky alebo zdravotnícky školený odborník
