Ako postupuje koronavírus v tele? Pľúca prestávajú dodávať kyslík, organizmus sa rozpadá ako domino!

Zdroj: Pixabay.com

Zmena z ľahkých príznakov k vážnym komplikáciám môže byť veľmi rýchla

Ochorenie COVID-19 spôsobuje ľudskému organizmu len o trochu viac zdravotných ťažkostí ako bežný kašeľ či chrípka, ak nákaza zostane iba v ústach či v nose človeka infikovaného koronavírusom.

U väčšiny pacientov to tak skutočne je, vážnejšia situácia ale nastáva vo chvíli, keď infekcia zasiahne pľúca.

Zmena z ľahkých príznakov k vážnym komplikáciám nastáva u 10-15% pacientov a môže byť veľmi rýchla. Z nich potom u 15-20% (teda celkovo zhruba u 3% všetkých pacientov) dochádza ku kritickým stavom - k zlyhaniu dýchacej sústavy a ďalších, pre život nevyhnutných orgánov.

Podľa reportu čínskej misie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z minulého mesiaca môže u týchto pacientov tiež nastať sepsa, ľudovo prezývaná otrava krvi.

Ide o vážny zdravotný stav, ktorý navodí ľudské telo v reakcii na infekciu spôsobenú mikroorganizmom.

Vedci preskúmali dáta z 56 000 prípadov čínskych pacientov nakazených koronavírusom SARS-CoV-2. Medzi najrizikovajšie osoby patria ľudia starší ako 60 rokov a tiež pacienti, ktorí už trpia nejakými inými zdravotnými problémami (cukrovka, poruchy srdca a ciev či zvýšený krvný tlak).

Nový koronavírus SARS-CoV-2 sa šíri formou kvapôčkovej infekcie. Nákaza u pacienta najčastejšie začne v nose, odtiaľ napadne riasinkové epitelové bunky, ktoré vystielajú dýchacie cesty.Pokiaľ priebeha choroba takto, jedná sa väčšinou o slabšie verzie.

Keď však nákaza prenikne cez priedušnicu a priedušky až do pľúc a pľúcnych mechúrikov, vo väčšine prípadov sa dostaví aj vážnejší priebeh choroby.

Pľúca sú veľmi zraniteľné

Je to dané tým, že koronavírus pôsobí podobné komplikácie ako pneumónia, avšak reakcia tela je ešte znásobená vlastnou reakciou imunitného systému na infekciu.

"Vaše telo sa snaží okamžite napraviť škodu spôsobenú infekciou v pľúcach. Rôzne typy bielych krviniek, ktoré pohlcujú patogény, reagujú ako prvé. Pokiaľ toto prebehne v poriadku, za pár dní ste zbavení infekcie. Pokiaľ je ale nákaza príliš silná, imunitný systém začne ničiť okrem patogénov aj zdravé bunky. Dochádza k poškodeniu epitelu a tiež buniek, ktoré vytvárajú ochranný sliz," vysvetľuje virológ Jeffery Taubenberger, ktorý pôsobí ako vedúci sekcie vírusových evolúcií a patogénov na Národnom inštitúte infekčných ochorení a alergií v americkom Marylande.

Ako ďalej vysvetľuje virológ, naše pľúca sú preto veľmi zraniteľné voči sekundárnej bakteriálnej nákaze. Potenciálnymi zabijakmi sa môžu stať baktérie, ktoré zvyčajne bežne prebývajú v ústach či nose, alebo tiež baktérie vyskytujúce sa predovšetkým v nemocniciach, ktoré sú odolné voči antibiotikám.

Druhotná infekcia je nebezpečná, pretože môže zabiť kardinálne dôležité kmeňové bunky dýchacej sústavy, ktoré umožňujú vytvárať nové bunky.

Bez nich ľudský organizmus nie je schopný "opravovať svoje pľúca." Poškodené pľúca potom nedodávajú dostatok kyslíka ostatným orgánom.

Tento bod, z ktorého niet návratu, podľa vedcov nastáva skôr u starších osôb, ktorí svoj boj s ochorením COVID-19 prehrávajú najčastejšie.

Dôležité články k téme:

Inkubačná doba nového koronavírusu SARS-CoV-2 je 5 dní, tvrdia vedci v novej štúdii

Odporúčania Slovenskej lekárnickej komory v súvislosti s koronavírusom