25 najčastejších otázok o koronavíruse a sumár odpovedí od odborníkov. Tieto informácie sa vám určite zídu!

Zdroj: Flickr.com

1. Čo je koronavírus?

Koronavírusy, doslova „vírusy s korunkou“, sú vírusy s obalom v tvare koruny obklopujúcej genóm pozostávajúci z jediného vlákna ribonukleovej kyseliny (RNA).

Rodina koronavírusov schopných infikovať ľudí doteraz mala šesť členov, z ktorých štyria spôsobujú mierne infekcie dýchacích ciest typu nádchy a dvaja spôsobujú zápal pľúc, pričom majú živočíšny pôvod. (hovoríme o zoonóze)

SARS-CoV je zodpovedný za ťažký akútny respiračný syndróm (SARS) a MERS-CoV je zodpovedný za respiračný syndróm na Strednom východe.

V súčasnosti je nový vírus oficiálne pomenovaný SARS-CoV-2, a bol prvý raz identifikovaný v Číne začiatkom decembra 2019.

Rodina koronavírusov sa typicky replikuje u ľudí v slizniciach nosa, hrtana, priedušnice a pľúc.

2. Vieme všetko o genetike tohoto vírusu?

Vírus už má identifikovaný genóm a od 10. januára bol sprístupnený medzinárodnému spoločenstvu.

3. Aká je nákazlivosť?

Tá je definovaná podľa tzv. základnej miery reprodukcie (označovanej R0):

Príklad: “R0 4” znamená, že každý pacient bude v priemere infikovať 4 nových ľudí. Pokiaľ ide o SARS-CoV-2, WHO odhaduje, že hodnota R0 je medzi 1,4 a 2,5, väčšina vedeckých publikácií dáva v priemere hodnotu 2,6.

Vírus má preto index nákazlivosti, ktorý možno opísať ako mierny: je oveľa menší ako u najinfekčnejších chorôb, ale je jasne nad 1, čo mu dáva jednoznačný epidemický potenciál.

Prečítajte si aj: Takto sa Slovensko pripravuje na možnú epidémiu koronavírusu!

4. Aký je pôvod nákazy?

Je stále diskutovaný. Hoci bol pozorovaný silný genetický vzťah s koronavírusmi získanými z netopierov, vedci sa domnievajú, že ho pred samotnou infekciou nejasný sprostredkujúci hostiteľ preniesol na ľudí, kde zmutoval.

Zatiaľ čo v prípade SARS a MERS boli ako sprostredkovatelia identifikovaní cibetka a dromedár, otázka SARS-CoV-2 zostáva stále otvorená.

Šupinovec, ktorý rovnako nesie koronavírus s genetickým profilom veľmi podobným profilu SARS-CoV-2, sa tiež uvádza ako potenciálny rezervoár vírusu.

5. Aký je rozdiel medzi Covid-2019 a SARS-CoV-2?

Jeden názov označuje vírus, druhý ochorenie, ktoré spôsobuje:

SARS-CoV-2 je vírus, to znamená patogén, ktorý infikuje človeka. Toto meno mu bolo dané kvôli rodine vírusov, v ktorých bol klasifikovaný.

Covid-19 je zasa choroba spôsobená vírusom, tj pneumónia (zápal pľúc), ktorá niekedy postihuje ľudí, ktorí sú infikovaní.

Tento názov (ktorý pochádza z Coronavirus Disease 2019) dostal od WHO.

Zdroj: Flickr.com

6. Aká dlhá je jeho inkubačná doba?

Inkubačná doba je doba medzi kontamináciou a objavením sa prvých symptómov. Inštitút Pasteura, ktorý vychádza z informácií oznámených čínskymi orgánmi, v januári odhadoval, že táto inkubačná doba bola rádovo sedem dní a mohla trvať až štrnásť dní.

Závery sú podobné záverom WHO (1 až 14 dní) a CDC v Spojených štátoch (2 až 14 dní).

Odvtedy sa však pozorovali aj dlhšie inkubačné obdobia, najmä v Číne a Taliansku, čo vyvoláva obavy z určitých komplikácií v odhadoch šírenia epidémie .

V piatok 21. februára čínske úrady v provincii Hubei potvrdili klinickú infekciu človeka aj po 27 dňoch.

7. Ako sa vírus šíri?

Vírus sa šíri pri blízkom fyzickom kontakte medzi dvoma ľuďmi (zvyčajne na vzdialenosť menej ako 1 meter) cez dýchacie cesty (kašeľ alebo kýchanie, vdýchnutím) alebo priamym kontaktom (potrasenie rukou atď.).

Vírus sa teda môže prenášať aj kontaktom s infikovanými povrchmi nosiča (ruky, tvár, atď), ale pravdepodobne iba počas niekoľkých hodín, po ktorých sa vírus deaktivuje v dôsledku neprítomnosti hostiteľských buniek respiračných slizníc.

Zriedkavejšie je možná aj infekcia orofekálnou cestou.

Mohlo by vás zaujímať: Koronavírus nebezpečné blízko Slovenska!

8. Aké sú štádiá choroby?

Rovnako ako v prípade iných infekčných chorôb, jedinec, ktorý sa nakazil SARS-CoV-2, prechádza niekoľkými fázami.

Najprv inkubácia, potom symptomatická fáza s klinickými príznakmi a nakoniec uzdravenie alebo, v závažných formách (pneumónie), v pomere rádovo 3% prípadov aj smrť, najmä u ľudí s inými chorobami alebo ktoré sú zraniteľné v dôsledku oslabenej imunitnej obrany.

Mnohé klinicky nevýrazné formy (“pseudo” nádcha, alebo bronchitída) určite zostávajú aj nepovšimnuté a v celkovej incidencii prípadov sa preto nezohľadňujú.

9. Je možná aj opakovaná infekcia?

Zdá sa, že reinfekcia týmto vírusom je niekedy možná u ľudí, ktorí mali iba miernu infekciu, alebo so slabou imunitnou odpoveďou, ktorí si nevyvinuli dostatok špecifických protilátok. To však ešte treba potvrdiť.

10. Čo vieme o úmrtnosti tohto vírusu?

Miera úmrtnosti ochorenia, ktorý spôsobuje tento vírus, (pomer medzi počtom zistených prípadov a kazálnym úmrtím na toto ochorenie), je v priemere 3,4%, čo je trikrát menej ako SARS, ktorá tu bola v roku 2003 ( úmrtnosť cca 9,6%).

Táto miera sa však medzi postihnutými územiami líši, je najvyššia v čínskej provincii Hubei, kde sa začala epidémia (3,96%). Je vysoká aj v Taliansku (3,1%).

V Japonsku a Južnej Kórei, ktoré sú tiež veľmi postihnuté, je však miera úmrtnosti nižšia (<1%).

Úmrtnosť (letalita) chrípky býva globálne nižšia, ale epidémie zatiaľ nemožno priamo porovnávať, počty nakazených chrípkou bývajú počas epidémií každoročne oveľa vyššie a tak je v absolútnych číslach chrípka zatiaľ väčším zabijakom.

11. Aký je profil ľudí, ktorí doteraz zomreli?

Podľa štúdie Čínskeho centra pre kontrolu a prevenciu chorôb uverejnenej 11.februára môže byť “pneumonická forma“ Covid-19 smrteľná pre starších ľudí a aj ľudí s inými závažnejšími chorobami, ako sú napríklad cukrovka, či astma alebo srdcové choroby.

Počty infikovaných ľudí sú pomerne rovnomerne rozdelené medzi jednotlivé vekové skupiny, ale úmrtnosť je oveľa vyššia v populácii starších a starých ľudí.

Prečítajte si aj: Hrdina z Wu-chanu: Lekár, ktorý varoval pred koronavírusom kolegov a bol potrestaný, zomrel

12. Ako fungujú diagnostické testy?

V prípade klinického podozrenia sa diagnóza môže potvrdiť testom na rýchlu detekciu RNA koronavírusov (“fyzická” prítomnosť RNA vírusu) technikou nazývanou „real-time PCR“.

Vyšetrenie sa teda vykonáva z respiračnej vzorky a výsledok sa získa po troch a piatich hodinách.

Vo Francúzsku sa tieto testy v súčasnosti vykonávajú v národných referenčných centrách (CNR) na respiračné vírusy a aj v niektorých špecializovaných nemocničných laboratóriách.

Môžu sa tiež použiť na zisťovanie prítomnosti koronavírusu SARS-CoV-2 u ľudí bez klinických príznakov, ktorí však boli v kontakte s pacientmi (napríklad rodinný kruh).

CNR tiež vyvíjajú sérologický test (krvný test), ktorý hľadá protilátky proti novým koronavírusom.

Tento test umožní, aby sa štúdie séroprevalencie uskutočňovali na populačnej (alebo vzorkovej) stupnici, t. j. aby sa vyhodnotil podiel jednotlivcov, ktorí boli vystavení SARS-CoV- 2 a vyvinuli protilátky bez toho, aby boli nevyhnutne hlásené akékoľvek klinické príznaky.

Zdroj: Flickr.com

13. Prenáša sa koronavírus aj pomocou kontaminovaných predmetov (bankovky, balíky)?

V súčasnosti nie je známe, ako dlho môže SARS-CoV-2 prežiť na inertných povrchoch predmetov.

Podľa infektológov, ktorí študujú počet identifikovaných prípadov, je koronavírus v tomto bode blízky vírusu chrípky, a preto by pravdepodobne odolával niekoľko minút.

Odporúča sa umývať si ruky tak často, ako je to možné, alebo používať hydroalkoholický roztok. Pokiaľ ide o balíky z Číny, nezdá sa, že by mali predstavovať významnejšie zdravotné riziko.

14. Ako rozlíšiť tento vírus od iných respiračných chorôb, ako je bronchitída alebo sezónna chrípka?

Nie je možné rozlíšiť sezónnu chrípku či inú respiračnú infekciu od infekcie koronavírusom iba na základe príznakov.

Príznaky týchto ochorení totiž nie sú špecifické, v oboch prípadoch bude mať pacient horúčku a bude mať variabilné dýchacie ťažkosti.

SARS-CoV-2 je dnes možné odlíšiť iba horeuvedenou diagnostickou skúškou.

Vo vzorke buniek umožní špecializované analytické laboratórium v priebehu niekoľkých hodín overiť, či je infekcia spôsobená vírusovým kmeňom SARS-CoV-2.

15. Je pacient počas inkubačnej fázy nákazlivý?

Prípad 20-ročnej ženy, ktorá nakazila ďalších päť ľudí, aj keď nevykazovala nijaké známky ochorenia, naznačuje, že možno aj počas inkubačnej doby by mohol byť pacient infekčný pre svoje okolie (teda prenos na iného hostiteľa v čase medzi kontamináciou a príznakmi). Tento fenomén sa nikdy nevyskytol napríklad v prípade epidémie “starým” vírusom SARS. Je to však zatiaľ jediný prípad, a aj o ňom vedci diskutujú, pretože nie je isté, že infekcia piatich ľudí nutne pochádza od tejto mladej ženy.

Stanovisko CDC v USA je, že to rozhodne nie je hlavný spôsob prenosu vírusu. Ostáva preto v platnosti, že infikovaní ľudia sú skutočne zdrojmi ochorenia až vtedy, keď už prejavujú symptómy choroby.

Tip na článok: Liek na koronavírus začali v Amerike testovať na pacientoch

16. Mali by sme mať zásoby rúšok?

Vo Francúzsku minister zdravotníctva Olivier Véran odporučil nosiť masku iba pre ľudí, ktorí prebývali v Číne, Singapure, Južnej Kórei, Lombardii alebo Venete, a to iba počas štrnástich dní po návrate domov.

Podľa WHO by mali ľudia používať masku iba vtedy, ak majú symptómy, alebo sa starajú o niekoho podozrivého z nákazy, inak sa nosenie masky nepovažuje za nutné a nemá praktický význam.

17. Ako sa vyvíjajú lieky alebo vakcíny?

Vývoj „klasickej“ vakcíny - z oslabeného alebo inaktivovaného vírusu veľmi je zložitý proces, ktorému predchádza celý rad testovaní a obvykle trvá niekoľko rokov.

Skupina pre inovácie v oblasti epidémie (CEPI) (skupina verejných a súkromných aktérov, preto uvoľnila 19 miliónov dolárov (17,2 milióna eur) na urýchlenie štyroch projektov k výrobe klinicky použiteľnej vakcíny SARS-CoV-2.

Ambíciou je mať vakcínu rýchlejšie ako obvykle, ale aj keď sa proces urýchli, zostáva dlhý.

Pasteurov inštitút sa zameriava na modifikáciu pôvodnej očkovacej látky proti osýpkam, aj na SARS-CoV-2: spočíva v úprave oslabeného vírusu osýpok vložením génov z koronavírusu.

Bola to účinná technológia proti 5 nedávnym epidémiám (SARS, Zika, MERS-CoV, Lassa, chikungunya). Aj tu je cieľom mať vakcínu cca do dvadsiatich mesiacov.

Zdroj: Flickr.com

18. Aké opatrenia by ste mali prijať individuálne?

V prípade asymptomatických pacientov:

Prevencia SARS-CoV-2 sa podobá prevencii všetkých ostatných bežných vírusov:

umyte si ruky niekoľkokrát denne alkoholovým roztokom alebo mydlom, dotýkajte sa čo najmenej očí, nosa a úst, a ak už je to nutné, znova si umyte ruky, kašeľ tlmte vreckovkami na jedno použitie, ktoré sa snažte potom vyhodiť, vyhnite sa kontaktu s chorými ľuďmi, alebo ľuďom prejavujúcim symptómy, a ak tieto osoby už musíte fyzicky kontaktovať, dodržiavajte určitý odstup. ...

V prípade suspektných symptómov platia vo Francúzsku nasledovné odporúčania (okrem všeobecného odporúčania bodu 1 pre asymptomatických pacientov) :

1. U osôb, ktoré sú doma po cestovaní do oblasti zvýšeného výskytu infekcie (alebo po kontakte s niekým takto podozrivým) sa neodporúča chodiť do pohotovostnej služby alebo k svojmu lekárovi, aby ste predišli šíreniu vírusu najmä medzi pacientmi, ktorí sú už v čakárňach pri iných zdravotných problémoch “imunitne” zraniteľní. Je teda potrebné minimalizovať kontakt s cudzími osobami mimo bežný kontakt, ostať doma a volať záchrannú službu 15 (SAMU). Táto zabezpečuje aj hlásenie prípadov, najmä v prípade rizikového pobytu.

2. Nosenie rúšky alebo masky. Najmä sa odporúča v prípade ľudí, ktorí navštívili Čínu (pevninská Čína, Hongkong, Macao), Singapur, boli v Južnej Kórei alebo v regiónoch Lombardsko a Veneto v Taliansku, a to počas 14 dní po návrate domov.

Na druhej strane, nosenie tohto typu masky bežnou populáciou, ktorá nespadá do uvedených kategórií „sa neodporúča, pretože jej účinnosť sa nepreukázala“

19. Ako liečime pacienta, v prípade pozitívnej identifikácii vírusu?

V súčasnosti nie je známa účinná kauzálna liečba proti tomuto novému vírusu.

Starostlivosť o pacienta preto zahŕňa liečenie príznakov v čo najväčšej možnej miere, tj zníženie horúčky, upokojenie kašľa a bolesti hlavy atď.

Autori štúdie uverejnenej v The Lancet 24. januára však naznačujú, že klinická štúdia začala testovať kombináciu lopinaviru a ritonaviru, čo sú dve antivírusové liečby, ktoré majú pozitívne klinické účinky proti koronavírusom bratrancom SARS-CoV2: SARS-CoV a MERS-CoV.

Naopak, účinnosť chlorochínu, antimalarického lieku, ktorý bol nedávno v západnej Európe propagovaný aj médiami po uverejnení jednej čínskej štúdie, je nepreukázaná.

Liek je v súčasnosti iba “stopou” medzi desiatkami produktov, ktoré WHO uvádza ako nepreukázané terapeutické možnosti s potenciálnym pozitívnym účinkom.

Mohlo by vás zaujímať: Ako ďaleko sa rozšíri koronavírus? Vedci zostavili pravdepodobný model

20. Koľko krajín dnes hlási výskyt klinického ochorenia u svojich občanov?

V súčasnosti je epidémiou Covid-19 postihnutých 42 krajín. Prípady sa zistili v piatich nových krajinách v jediný deň pondelok 24. februára (Afganistan, Bahrajn, Kuvajt, Irak, Omán) a najmenej v troch ďalších krajinách v utorok 25. februára (Rakúsko, Švajčiarsko, Chorvátsko).

21. Aké sú hlavné strediská nákazy mimo Číny?

25.februára boli mimo Číny identifikované tri aktívne ohniská epidémie: Južná Kórea, Taliansko a Irán.

Južná Kórea je najväčšia z nich s takmer tisíc identifikovanými prípadmi v porovnaní so stovkami štyri dni skôr. Taliansko, ktoré malo 20. februára iba tri prípady, ale ktoré má teraz okolo 322.

A nakoniec Irán, kde k žiadnemu prípadu nedošlo až do 19. februára a kde sa odvtedy započítalo už takmer 100 prípadov.

Zdroj: Flickr.com

22. Prečo je situácia v Taliansku znepokojujúca?

Transalpské orgány a ich európski susedia sa obávajú náhleho šírenia nových prípadov. Preskúmaním oficiálnych údajov bolo v piatok 21. februára, neskoro popoludní na talianskej pôde hlásených iba šesť prípadov.

V utorok 25. februára bolo viac ako 280. Ďalším zdrojom obáv je profil pacientov hlásených v posledných dňoch.

V skutočnosti nemajú zistené nijaké priame spojenie s Čínou, pôvodným zdrojom epidémie.

23. Kedy hovoríme o pandémii?

Podľa oficiálnej definície Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) „pandémia nastáva, keď sa objaví nový infekčný patogén a rozšíri sa do celého sveta, a v prípade absolútnej väčšiny populácie neexistuje imunita“.

Podľa slovníkovej definície je pandémia „epidémiou, ktorá sa vzťahuje na celú populáciu kontinentu, dokonca aj na celý svet“.

Svetová zdravotnícka organizácia teraz považuje za „veľmi znepokojujúce náhle zvýšenie“ počtu nových prípadov v nových krajinách ako sú Taliansko, Južná Kórea a Irán.

Ale zároveň deklaruje, že „v súčasnosti nie sme svedkami neobmedzeného celosvetového šírenia tohto vírusu a nie sme svedkami neobvyklých závažných prípadov rozsiahlych úmrtí”.

Článok k téme: Môžu poslať domov zo školy dieťa, ak bolo na miestach nákazy koronavírusom?

24. Je dôvod na paniku?

Aj keď situácia hrozí rýchlym rozširovaním infekcie s lokálnymi ohniskami epidémií, zatiaľ nič nesvedčí tomu, že by situácia mala byť horšia, než ju už poznáme pri bežných epidémiách napríklad “našej” chrípky.

Obavy môžu vzbudzovať niektoré nezodpovedané otázky okolo spôsobov kontaminácie, prenosu a inkubácie.

Aj keď ochorenie v klinickom priebehu môže spôsobiť aj smrť, v drvivej väčšine prípadov prebieha ako vírusová nádcha či bronchitída a imunitne normálneho jedinca- hostiteľa zásadne neovplyvní.

25. Komu venovať zvýšenú ochranu a prevenciu?

Ochranu a prevenciu si zaslúžia najmä seniori a jedinci s vážnymi vedľajšími ochoreniami, prípadne podobne ako pri chrípke aj veľmi malé deti alebo tehotné ženy, kde naozaj môže mať aj vážne dôsledky.

Títo jedinci sú ale obvykle citlivejší aj voči všetkým ostatným typom infekcií, napríklad aj takým, ktoré u zdravých alebo mladších ľudí infekciu nevyvolávajú.

Pozn. autora: Zdroje sú predovšetkým z časopisov Lancet, oficiálnych stránok francúzskeho ministerstva zdravotníctva, americkej CDC, a dalších dôveryhodných webov.

Pozn. autora: Vzhľadom ku mojej špecializácii (kardiológia) je možné, že som sa dopustil v texte pri preklade niektorých nevedomých nepresností. Text teda považujte iba za informatívny a v prípade skutočného podozrenia na ochorenie kontaktujte stránky MZ SR.