Očkovanie proti Alzheimerovej chorobe? Vedci vyvinuli novú látku a sľubujú prelom v liečbe jedného z najrozšírenejších ochorení mozgu
Zdroj: Flickr.com
V posledných rokoch sklamalo vo finálnych klinických testoch hneď niekoľko nádejných liekov proti Alzheimerovej chorobe. Napriek tomu zostáva vývoj lieku proti tomuto neurodegeneratívnemu ochoreniu vysoko na rebríčku priorít biomedicínskeho výskumu.
Lekári z Kalifornskej univerzity v americkom Irvine v spolupráci s vedcami z austrálskej Flindersovej univerzity, najnovšie vyvinuli očkovaciu látku, ktorá cieli hneď na dve molekuly, podieľajúce sa na vzniku Alzheimerovej choroby.
Výsledky štúdie , v ktorej vakcína zabránila prepuknutiu Alzheimerovej choroby u myší, zverejnil lekársky časopis Alzheimer 's Research & Therapy.
Píše o nej aj portál Science Daily.
Mozog ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou
Pri Alzheimerovej chorobe sa v nervových tkanivách mozgu pacienta hromadia dve látky. Tou prvou sú reťazce tvorené zhruba 40 aminokyselinami označované ako amyloid beta.
Tou druhou sú vlákna vznikajúce z proteínu tau, ktorý tvorí u zdravých ľudí neoddeliteľnú súčasť nervových buniek.
V mozgu ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou sa formujú tzv. amyloidné plaky - útvary s jadrom z amyloidu beta a obalom z vlákien proteínu tau.
Vedci sa v názoroch na ich rolu nezhodnú. Tradične bol považovaný za kľúčový spúšťač ochorenia amyloid beta. Dnes sú ale k dispozícii dôkazy o významnej úlohe proteínu tau.
Tím lekárov z Kalifornskej univerzity sa v spolupráci s austrálskym vedeckým tímom, rozhodol zacieliť liečbu ako na amyloid beta, tak aj na proteín tau.
V kľúčovom teste použili geneticky modifikované myši, do ktorých DNA vložili génoví inžinieri ľudský gén pre proteín tau s poškodením, ktoré u človeka silne zvyšuje riziko tvorby nebezpečných vlákien typických pre Alzheimerovu chorobu.
Zároveň zabudovali do DNA myší aj dva gény s poškodením, ktoré má u ľudí za následok hromadenie amyloidu beta v nervovom tkanive mozgu.
Myši dostali injekciu vakcíny, ktorá vyvoláva tvorbu protilátok proti proteínu tau, aj proti amyloidu beta. Zvieratá liečené vakcínou si vytvárali dostatok protilátok proti amyloidu beta i proti proteínu tau.
Tie potom zabránili vzniku amyloidných plakov, typických pre pacientov s Alzheimerovou chorobou.
Ťažko sa diagnostikuje, nie je známa prevencia a zatiaľ je nevyliečiteľná
Očkovacia látka jasne preukázala schopnosť "vymiesť" z chorého mozgu oboch hlavných "škodcov", podieľajúcich sa na vzniku Alzheimerovej choroby.
Podľa autorov štúdie je vakcína schopná burcovať podobným spôsobom aj imunitný systém ľudskej populácie. Klinické skúšky na pacientoch by mohli podľa Nikolaia Petrovskeho z Flindersovej univerzity začať do dvoch rokov.
Alzheimerova choroba predstavuje pre medicínu tvrdý oriešok. V skorej fáze vývoja sa ťažko diagnostikuje, nie je známa prevencia a zatiaľ je nevyliečiteľná. Má na svedomí dve tretiny prípadov demencie a dnes s ňou vo svete žije asi 33 miliónov ľudí.
Súvisiace články:
10 príznakov Alzheimerovej choroby
Alzheimerova choroba: diagnóza, ktorá zasiahne celú rodinu
