Čím sa živíte? V týchto profesiách riskujete najviac
Zdroj: Pixabay.com
Rizikovú prácu môžeme porovnávať z viacerých hľadísk – napr. cez počet pracovných úrazov za určité obdobie (smrteľných, ťažkých, celkovo), alebo aká je pravdepodobnosť závažného poškodenia zdravia vplyvom pracovného prostredia či dlhodobého stresu. Riziko vyplýva zo samotnej činnosti a/alebo z prostredia, v ktorom sa vykonáva (prašnosť, hluk, kontaminácia, riziko infekcie, vojenské konflikty,...). A síce sa konkrétne poradie v rebríčkoch každoročne mení, na prvých miestach sa opakovane objavujú nasledujúce profesie:
Najviac smrteľných úrazov sa stáva na cestách – po kamionistoch nasledujú baníci a stavební robotníci
Podľa najnovších štatistík sú na Slovensku najviac ohrozenou skupinou vodiči kamiónov.
Často je príčinou nehôd únava, ktorej následkom sú znížená pozornosť a spomalené reakcie šoféra. Vedeli ste, že 24 hodín bez spánku má na organizmus totožný účinok ako 1 promile alkoholu v krvi? Aj preto sa zákon snaží predchádzať takýmto situáciám, a profesionálnym vodičom určuje napr. čas vedenia vozidla, dĺžku a intervaly bezpečnostných prestávok a pod. Medzi najnebezpečnejšími povolaniami vo svete sa kamionista umiestnil na 7. mieste.
Na 1. mieste svetového rebríčka sa umiestnil baník, na Slovensku obsadil 2. miesto. Baníkom hrozí pád z výšky alebo do jamy. Tým, že pracujú v uzavretých prašných priestoroch bez možnosti dostatočného vetrania, majú tiež veľký nábeh na nezvratné poškodenia pľúc - zjazvenie či chronickú obštrukčnú chorobu.
Tretím najrizikovejším povolaním u nás je stavebný robotník. Celosvetovo sa nachádza na 9. mieste, neplatí to však v prípade, ak ide o prácu vo výškach. Povedzme taký pokrývač striech, ten sa umiestnil na pozícii číslo 4. Podľa inej štatistiky, zverejnenej britskou poisťovňou Churchill Insurance, patrí prvenstvo, i keď sa netýka priamo stavebníctva, umývačom okien výškových budov. Lešenár sa objavil na ôsmom mieste. Je jasné, že pri prácach vo výškach, musia zamestnanci dodržiavať zvýšené bezpečnostné opatrenia – používať vhodnú obuv, istenie, špeciálny odev... A čo sa týka lešenia, malo by mať bezpečnostný certifikát danej krajiny, kde sa používa – teda ak na Slovensku, tak slovenský, bez ohľadu na to, v ktorej krajine bolo lešenie vyrobené, resp. kde sídli výrobca. Montáž a demontáž lešení by mali zabezpečovať špeciálne vyškolení pracovníci. Zároveň sa inštrukcie o bezpečnom užívaní musia dostať k robotníkom, ktorí sa budú priamo na i v okolí lešenárskej konštrukcie pohybovať. Príčinou nešťastia býva zväčša nedbanlivosť zamestnávateľov alebo zamestnancov.
Zdroj: Pixabay.com
Riskovať život je náplňou ich práce, no na popredných miestach v rebríčkoch sa (našťastie) nenachádzajú
S tým, že prídu o život, musia pri výkone svojho povolania rátať najmä profesionálni vojaci umiestnení v krízových oblastiach a ďalej hasiči, policajti alebo vysokohorskí záchranári pri každom zásahu.
Tieto typy povolaní majú príslušnú materiálnu a technickú výbavu, know-how, riadia sa krízovými a bezpečnostnými predpismi a vedia veľmi dobre, ako sa chrániť. Navyše ich vykonávajú ľudia s osobnostnými predpokladmi, ktorým nie je cudzia disciplína, sebadisciplína, spoľahlivosť, či schopnosť pracovať v tíme. A preto, aj keď denno-denne riskujú svoj život, k smrti alebo vážnemu úrazu často nedochádza. Skôr sú títo ľudia ohrození stresom, vyplývajúcim z nebezpečných a nepredvídateľných situácii, do ktorých sa dostávajú. Aj napriek všetkým opatreniam, ak zomrie vojak, hasič, policajt alebo záchranár, je to veľká tragédia, pretože svoj život obetoval za iných.
Špeciálnu kategóriu tvoria investigatívny novinári, advokáti či prokurátori
Za určitých okolností sú v ohrození života aj osoby s týmito profesiami, ale čo je oveľa strašnejšie, nebezpečenstvo môže hroziť tiež ich rodinným príslušníkom a najbližším. S prácou advokáta sa bežný človek stretne snáď najčastejšie pri kúpe nehnuteľnosti, predtým, než sa podpíše kúpno predajná zmluva. Náplňou advokátskej práce je okrem iného pomoc pri uplatňovaní ústavného práva fyzických osôb na obhajobu, pričom klientov môžu zastupovať v konaní pred súdom, vrátane trestného konania. Advokát alebo novinár hľadajúci a obhajujúci pravdu tak môže byť tŕňom v oku nebezpečným ľuďom, ktorí sa neštítia ničoho. Nie je to dávno, čo Slovenskom otriasla ohavná vražda J. Kuciaka a jeho snúbenice M. Kušnírovej. Z výsledkov vyšetrovania a výpovedí obžalovaných vyplynulo, že pripravované boli i vraždy dvoch prokurátorov P. Šufliarskeho, M. Žilinku a advokáta D. Lipšica. Do tejto kategórie profesií by sme zaradili aj politikov, tí najvplyvnejší majú však ochranku.
Kto trpí chronickým stresom a komu hrozí syndróm vyhorenia?
Čím je pracovná náročnosť vyššia a práca si vyžaduje väčšiu zodpovednosť, tým je stresovejšia.
Ak je stres dlhodobý, môže prerásť do chronického. Trpia ním najmä manažéri na všetkých riadiacich úrovniach. Na to, aby sa človek dopracoval až k syndrómu vyhorenia, ktorý je v porovnaní so stresom závažnejší, sú potrebné aj ďalšie faktory: intenzívny kontakt s ľuďmi, nárazovitosť, neadekvátne ohodnotenie, prvotná zapálenosť pre danú prácu, ako aj vysoké pracovné a osobné ciele. Burnout syndróm najčastejšie postihuje lekárov, zdravotné sestry, psychológov, sociálnych pracovníkov a učiteľov.
Z hľadiska ohrozenia zdravia kontamináciou, nákazou a infekciami obsadil z 20 pozícií 11 priečok zdravotnícky personál
Na prvom mieste sa v celosvetovom meradle umiestnil už vyššie spomínaný baník.
Zo zdravotníckeho personálu sú ohrození rádiológovia (2. miesto), technológovia nukleárnej medicíny (5. miesto), zdravotné sestry urgentnej starostlivosti (6. miesto), pracovníci záchrannej zdravotnej služby (8. miesto), chirurgovia (12. miesto), histológovia (14. miesto), kožní lekári (15. miesto), anestéziológovia (16. miesto), zubní laboranti (18. miesto), zubári (19. miesto), dentálni hygienici (20. miesto).
Do top 20 sú zaradené tiež povolania ako tavič železa, opravár výťahov, pracovník pri ťažbe ropy, smetiar, pracovník-špecialista v jadrovej elektrárni, pilot, veterinár, letuška/stevard.
A takto to vyzerá so zamestnancami vo fabrikách na spracovanie textilu v rozvojových krajinách
Čo sa týka rozvojových krajín, mnoho ľudí, vrátane žien a detí pracuje v textilnom priemysle, ktorý patrí k najväčším spotrebiteľom chemických látok a znečisťovateľom životného prostredia na svete. Pri spracovaní textilu sa využíva cca. 700 rôznorodých chemikálií. Chemikáliám sa nevyhne ani spodná bielizeň či detské oblečenie – iný kút sveta, iné hygienické štandardy aj predpisy o používaní toxických látok.
Ako vyplýva z Analýzy Svetovej organizácie zdravia, rakovinou alebo neplodnosťou v dôsledku znečistenia ovzdušia škodlivými látkami, ktoré boli použité na ošetrenie bavlny, trpí viac ako 20-tisíc obyvateľov rozvojových zemí.
Čo potom jej spracovanie môže spôsobiť samotným zamestnancom ázijských textiliek? Nehovoriac o tom, že roztrhnutím bavlny sa do vzduchu dostane obrovské množstvo prachu, ktorého vdychovanie tak či onak spôsobuje byssinózu – hnedú pľúcnu chorobu. Alebo si možno spomínate na požiar v pakistanskej textilnej fabrike pred ôsmimi rokmi... Počet obetí mohol byť podstatne nižší, ak by zodpovední dbali aspoň na základné bezpečnostné opatrenia. Ako odškodné dostali pozostalí doslova almužnu.
A už len konštatovanie na záver: Ak nechcete podporovať praktiky textilných gigantov, zamerajte sa na slow fashion a zvlášť pri detskom oblečení si dajte záležať, aby pochádzalo od dôveryhodných výrobcov, no v prvom rade bolo zdravotne nezávadné.
