Utrpenie, bolesť, zlo... treba o tom hovoriť?
O utrpení musíme hovoriť. / Ian Espinosa | Zdroj: Unsplash.com
Definícia utrpenia
Problém utrpenia zdá sa, že je dnes v pozornosti záujmu ľudí rôznych vekových kategórii i rôznych profesií. Vypovedajú o tom mnohé články, súčasná literatúra i filmy. Existuje veľa definícii utrpenia. Mňa osobne zaujalo stanovisko profesora z Katolíckej univerzity v Ružomberku Antona Fabiana, ktorý poukazuje na skutočnosť, citujem:
„Za každou formou utrpenia možno hľadať určité prežité zlo, kvôli ktorému človek trpí.“
Čo môže spôsobovať utrpenie?
- Zomieranie a smrť blízkej osoby – dieťaťa, partnera.
- Choroba – vlastná, prípadne choroba našich najbližších.
- Rozvod – strata dôvery, lásky.
- Živelné katastrofy – požiar, povodeň.
- Samota. Dlhodobá sociálna izolácia ovplyvňuje telo i dušu.
To všetko život prinesie. Ťažko to ovplyvníme, ale prežiť musíme, aspoň sa o to snažíme.
Utrpenie môže prinášať nielen negatívny, ale aj pozitívny stres (eustres), ktorý nesie so sebou ctižiadostivosť, potrebu zvládať úlohy, ktoré život pred nás predkladá, ktoré nám prinesú očakávaný úspech. Psychická potreba byť akceptovaný, prijímaný, oceňovaný. Ibaže, ak sa naša túžba naruší môže sa objaviť utrpenie.
Utrpenie spôsobuje i ustarostenosť, ktorú mnohí autori popisujú, ako úzkostlivú starostlivosť o seba a iných, ktorá môže tak isto zraňovať dušu i telo. Takíto ľudia sa často nedokážu radovať z prítomnosti pre obavy z budúcnosti.
Veľmi nebezpečný je i súcit, vcítiť sa do utrpenia iného človeka a trpieť s ním. Empatia, áno, ale všetko s mierou. Utrpenie môže veľmi plazivo, ale zásadne narušiť harmóniu tela a duše.
Čo je zlo? Je to nedostatok dobra?
Nedostatok až absencia dobra sa môže dotýkať nášho tela i duše. Psychosomatické choroby a z nich vyplývajúca bolesť je obrazom doby, ktorú žijeme. Žiaľ, žijeme v hektickej dobe, ktorá akceptuje výkon, až nadvýkon sprevádzaný túžbou po materiálnom bohatstve.
Nebojme sa problémy riešiť
Učíme sa celý život. Aj ťažké životné situácie bývajú „školou“ života. Nie nadarmo sa hovorí: „Čo nás nezabije, to nás posilní.“ Aj vďaka neľahkej životnej situácii dokážeme aktivovať svoje sily, ktoré by sme za iných okolnosti nepoznali. Dokonca ich dokážeme i použiť. V opačnom prípade by mali „záchrannú brzdu“ zatiahnuť a nastúpiť najbližší rodinní príslušníci, rodina, priatelia.
Úprimná otázka môže zachrániť život
Veľmi sa mi páči, keď ľudia pri stretnutí automaticky položia otázku: „Ako sa máš?“ Kladiete aj vy často takúto otázku pri stretnutí? Možno áno, ale počkáte so záujmom aj na odpoveď?
Problém iných nemusíme vyriešiť, stačí ich vypočuť. | Zdroj: Shutterstock.com
Žijeme rýchlu a uponáhľanú dobu. Niekedy nemáme čas na seba, nie to ešte na druhých. A pritom stačí tak málo, možno aj päť minút záujmu a môžeme niekomu pomôcť, zachrániť ho.
Záujem prejavený v pravú chvíľu je nenahraditeľný.
Často nemusíme problém iných riešiť, niekedy stačí iba vypočuť. Určite to poznáte aj z vlastnej skúsenosti. Ako dobre padne „vyžalovať sa“, hneď nám je lepšie.
Buďme všímaví k ľuďom blízkym, i k tým vzdialenejším, ktorí tvoria súčasť nášho života. Počúvajme sa navzájom, možno sa nám podarí zachytiť signál, impulz - nebadaný, ale veľmi dôležitý. Potom nebudeme v budúcnosti nič ľutovať. Nebudeme hovoriť: „Keby som bol (a) vedel(a)..." Ľudia, ktorí potrebujú pomoc, nebadane o ňu žiadajú. Iba my to často podceníme a pritom by sme mohli zachrániť nejeden ľudský život.
Nezabúdajme:
„Nepodrží nás ani tak pomoc priateľov, ako jasná istota, že pomôžu.“ - Epikuros zo Samu
Prečítajte si aj súvisiace témy:
Nedovoľte vašej duši, aby bolela
Psychológ radí - 8 otázok a odpovedí o depresii
