Počet detí s psychickými poruchami neustále narastá! Ako si nemýliť psychickú poruchu s neposlušnosťou dieťaťa, vysvetľuje psychologička
Zdroj: Pixabay.com
Deti sú tou najzraniteľnejšou skupinou
Počet detí s psychickými poruchami liečených v psychiatrických ambulanciách neustále rastie, upozorňuje Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI).
U detí do 14 rokov sú najčastejšie poruchy správania a emočné poruchy so zvyčajným začiatkom v detstve a počas dospievania.
„Najväčší podiel pacientov vyšetrených v súvislosti s poruchami správania a emotivity, napríklad ADHD, a uhradených v rámci verejného zdravotného poistenia, spadá práve do vekovej skupiny 0 až 14-ročných. V roku 2018 tvorili až 78,49 % z celkového počtu týchto pacientov,“ vysvetľuje generálny riaditeľ Národného centra zdravotníckych informácií Peter Blaškovitš s tým, že v tejto vekovej skupine dlhodobo prevažujú chlapci.
Odborníci sa zhodujú, že práve deti sú tou najzraniteľnejšou skupinou. Včasné podchytenie psychickej poruchymôže značne skvalitniť život nielen samotného dieťaťa, ale aj celej rodiny.
ADHD nie je iba vymyslenou chorobou
Jednou z najčastejších porúch správanie je ADHD (Attention deficit hyperactivity disorder), čo v preklade znamená porucha pozornosti s hyperaktivitou.
Pre deti s ADHD je charakteristické, že sú impulzívne, nepozorné, nedokážu sa sústrediť, odbiehajú od činností, robia aj tri veci naraz. ADHD nie je iba akousi vymyslenou chorobou modernej doby alebo len iné pomenovanie pre „neposlušné deti“.
Podľa psychoterapeutky, a odbornej garantky projektov Detského fondu Slovenskej republiky (DF SR) Nadeždy Feketeovej, môžu negatívne postoje a podceňovanie tejto témy, viesť k ešte nižšej akceptácii detí s touto diagnózou.
„Deti s ADHD, síce neúmyselne, no prispievajú k tomu, že sú v triedach aj v iných kolektívoch vyčleňované. Hoci sú už školákmi, ich prejavy sú často na úrovni malých detí. Reagujú emotívne a racionálne riadenie seba samého je na veľmi nízkej úrovni. Žijú tak v začarovanom kruhu – chcú byť chcené, mať priateľov, byť ocenené, avšak svojimi prejavmi sa nevedome postarajú o to, že sú odmietané,“ vysvetľuje psychoterapeutka Nadežda Feketeová.
Nevyhnutnosťou je podľa Feketeovej podpora špeciálneho školstva a rozvíjanie zručností učiteľov, ako s takýmito deťmi pracovať, a ako zvládať náročné situácie.
Pomocnú ruku okrem detí však nepotrebujú len učitelia, ale aj rodičia. Tí sú totiž často unavení a vyčerpaní, keďže výchova detí s ADHD je náročná.
Vplyv na vývoj porúch správania u dieťaťa majú rodičia, aj charakter dnešnej doby
Pri poruchách správania nemusí ísť vždy o jeden jasný spúšťač. Vplyv na vývoj dieťaťa totiž môže mať priebeh pôrodu, no často sa stáva, že k prejavom ADHD u detí prispievajú aj samotní rodičia.
A to od útleho detstva, dokonca už v období dojčenia. Problémom je aj to, ak od dieťaťa vyžadujeme, aby bolo mysľou na viacerých miestach naraz. Typickým príkladom je, keď dieťa obeduje a pozerá pri tom rozprávku.
Vplyv na vývoj porúch správania u dieťaťa má aj charakter dnešnej doby.
„Deti dnes žijú vo veľmi dynamicky sa vyvíjajúcom prostredí. Pokoj zažívajú len minimálne, chodia málo do prírody, ich najbližším priateľom je často smartfón. Neúmyselne tak podporujeme, že deti žijú v neustálej aktivite, “ upresňuje psychoterapeutka.
Detský fond Slovenskej republiky v rámci projektu Zdravé vzťahy poskytuje bezplatné poradenstvo rodinám, i samotným deťom s ADHD.
Prečítajte si tiež:
