50-tisíc ľudí vyjadrilo svoje áno životu! Cez víkend sa v Bratislave konal už tretí Národný pochod za život
zdroj foto: facebook Národný pochod za život
Odstránenie diskriminácie nenarodených detí
Hlavným iniciátorom a organizátorom Národného pochodu za život je Konferencia biskupov Slovenska a nezisková organizácia Kanet. Spolupracujú aj ďalšie cirkvi, spoločenstvá, pro-life organizácie a organizácie, ktoré sa stotožňujú s potrebou chrániť ľudský život od počatia po prirodzenú smrť.
Požiadavkou organizátorov Národného pochodu za život bolo odstránenie diskriminácie nenarodených detí.
´´Dnes sa nás tu zišlo 50-tisíc. Boli to ľudia, ktorí prišli, aby povedali, že nám záleží na ochrane života úplne každého človeka, aj toho najmenšieho z nás, nenarodených detí," povedal hovorca Národného pochodu za život Patrik Daniška.
Manifest akcie spomína okrem výzvy na zrušenie lehoty na umelé prerušenie tehotenstva tiež potrebu ochrany a podpory rodín, ako aj inštitútu manželstva ako zväzku muža a ženy.
Výzva smerovala aj k aktívnej podpore inštitúcií, ktoré sú zamerané na pomoc rodinám v núdzi a tehotným matkám a ich deťom, aby prispeli k vytvoreniu účinnej siete pomoci.
Podobné akcie proti interrupciám sa na Slovensku konali v rokoch 2013 a 2015, zúčastnili sa ich desiatky tisíc ľudí.
zdroj foto: facebook Národný pochod za život
Interupcie na Slovensku a interupčný zákon
Podľa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) za rok 2018 evidovaných 15 274 potratov, z toho umelé prerušenie tehotenstva predstavovalo 7347 (48,1%).
V porovnaní s rokom 2017 klesol celkový počet potratov o 655 a v počte umelého prerušenia tehotenstva o 156.
Číslo uskutočnených potratov síce klesá, môže byť však stále považované za alarmujúce, rovnako ako ďalší fakt vyplývajúci zo správ NCZI . Slovensko sa v roku 2017 a v roku 2018 stalo atraktívnejšou krajinou pre ženy mimo trvalého bydliska SR na vykonanie potratu oproti roku 2016.
Na Slovensku bolo umelé prerušenie tehotenstva (interupcia, potrat) do roku 1950 trestným činom.
Prijatím zákona č. 86/1950 sa pripustil jediný dôvod pre interupciu - zdravotné príčiny. Štatistika potratov potvrdzuje ich výrazný nárast najmä po roku 1958, keď zákon č. 68/1957 okrem zdravotných dôvodov povoľoval interupciu aj zo sociálnych príčin.
Zákon č.73 z roku 1986 sa už orientuje na prevenciu nežiaduceho tehotenstva a na výchovu plánovaného rodičovstva. Zákon upravuje, za akých okolností môže žena požiadať o prerušenie tehotenstva, alebo za akých okolností jej prerušenie tehotenstva môže odporučiť lekár.
Zdroj: súkr.archív
Potrat z rôznych uhlov pohľadu
Otázka potratu sa dotýka mnohých sfér, no rozoberá sa hlavne z morálneho pohľadu. Interupcia má však nielen psychologické, ale hlavne lekárske vedľajšie účinky, ktoré by mali ženy rozhodne zvážiť.
„Proces rozhodovania o umelom prerušení tehotenstva môže byť veľmi stresujúci. Pôsobí tu skôr morálne pozadie až následne strach z možných komplikácii. Problémy sa môžu objaviť aj neskôr, zvlášť v situácii, keď sa žena snaží otehotnieť, ale nie úspešne. Reakciou na potrat môže byť pocit viny, úzkostné stavy, necitlivosť až znovu prežívanie situácie“, hovorí klinická psychologička PhDr. Katarína Jandová, PhD.
Prečítajte si aj:
