Menštruácia ako stigma, alebo: Keď byť ženou je vnímané ako hriech

Vzdelávanie dievčat o menštruácii a zdraví v Nepáli. | Zdroj: Flickr.com

Vnímanie menštruácie je veľmi odlišné naprieč jednotlivými krajinami sveta a závisí od kultúry, náboženstva, spoločenstva, resp. spoločnosti. Nemalé tabu, mýty a nepochopenie sa odzrkadľujú v negatívnych postojoch, ale aj rôznych menštruačných obmedzeniach, ktoré existujú v mnohých oblastiach. Tieto viery a praktiky spôsobujú, že ženy sú počas svojej periódy videné ako nečisté, hriešne a v niektorých častiach sú im zakázané či odopreté bežné denné činnosti, alebo sú izolované od zvyšku spoločnosti.

Takéto diskriminačné praktiky sú bežné vo viacerých krajinách južnej Ázie a zahŕňajú obmedzenia, týkajúce sa stravovania, školskej dochádzky, domácich prác, ale i spoločenských udalostí. Jednou z krajín, kde sú zaužívané podobné zvyky, je aj Nepál.

Menštruačná stigma v Nepále

Nepál, relatívne malá himalájska krajina, umiestnená medzi dvoma najobývanejšími štátmi sveta: Indiou a Čínou, je etnicky, jazykovo i kultúrne veľmi rozmanitý. Aj keď je podľa ústavy Nepál sekulárna krajina, hinduizmus zaujíma v nepálskej spoločnosti dôležitú úlohu. Tiež je to historicky patriarchálna spoločnosť, čiže postavenie žien je v porovnaní s mužmi nerovné a nevýhodné – pokiaľ ide o autonómiu, moc a slobodu.

Nedostatok vzdelania a povedomia o právach žien im spôsobuje neutešenú situáciu a diskrimináciu. Sociálne tabu, vzťahujúce sa k menštruácii, je široko rozšírené naprieč celým Nepálom a je manifestáciou súčasných nerovných sociálnych vzťahov. Ženy sú počas menzesu považované za nečisté a „nedotknuteľné“ vo viacerých oblastiach krajiny, a to najmä v nerozvinutých horských regiónoch. V početných tradičných nepálskych hinduistických rodinách, majú menštruujúce ženy zakázané participovať na každodenných aktivitách, sú odrezané od niektorých spoločenských udalostí a čelia rôznym sociálnym obmedzeniam. Napríklad nesmú vstúpiť do chrámov, zúčastňovať sa náboženských ceremónií či svadieb.

Upozornenie, ktoré hovorí, že ženy počas menštruácie nemôžu vstúpiť do chrámu. | Zdroj: Flickr.com

Zákáz dotýkať sa mužov, dobytka, rastlín, vody

Obmedzenia sa vzťahujú aj na rozmanitosť stravy: mäso, mliečne výrobky spolu so zeleninou a ovocím sú v tomto období z ich jedálnička vylúčené. Prístup k pitnej vode a iným potrebným veciam môže byť tiež limitovaný. Toto sa deje z dôvodu presvedčenia, že čokoľvek, čoho sa žena počas menštruácie dotkne, je pošpinené. Práve preto majú ženy okrem už zmienených zákazov zakázané dotýkať sa mužov, dobytka, rastlín a verejných zdrojov vody. Ženy sa môžu umývať či prať svoje oblečenie len v separátnych studniach a prameňoch blízko pri dedine. V prípade dotyku, je potrebné, aby bola vec alebo človek nejakým spôsobom očistený, a to napríklad kravským močom, keďže kravy sú považované za sväté.

Napriek tomu, že ženy sú vo všeobecnosti počas svojej periódy viac unavené, a teda potrebujú aj viac oddychu, očakáva sa, že sa budú podieľať na ťažkej manuálnej práci, akou je zbieranie dreva či hospodárenie na pozemku. Navyše, každé menštruujúce dievča a žena musí dodržiavať jednodňový sviatok, nazývaný “Rishi Panchami”, ktorý prebieha v auguste za účelom očistenia sa od hriechov, spáchaných počas krvácania za pomoci vody, modlitieb a pôstenia sa.

Menštruačný exil: Chhapaudi

Vážnejšou formou menštruačných obmedzení je odlúčenie od rodiny a vylúčenie z celej komunity, známe ako „menštruačný exil cchapaudi“ – tradícia nedotknuteľnosti. Chhapaudi pochádza z dvoch hindských slov (chau znamená menštruácia a padi je žena). Tento zvyk je dlho dodržiavaný a rozšírený najmä v dvoch administratívnych nepálskych regiónoch, nachádzajúcich sa v strede a na západe krajiny medzi obyvateľmi zo všetkých kást a hinduistami.

Spolu so všetkými doteraz zmienenými obmedzeniami je tradícia chhapaudi charakteristická navyše nútením žien: opustiť ich domov a počas menštruácie žiť v menštruačnom exile, v takzvaných menštruačných chatrčiach či prístreškoch pre dobytok. Iba malá časť žien zostáva v oddelenej miestnosti svojej domácnosti. Keďže chatrče (nazývané chau alebo goth) sú nehygienické, nebezpečné, nechránené a chýba im základné vybavenie, ženy čelia mnohým ťažkostiam.

Dočasné príbytky, vzdialené približne 20-25m od ich domov sú často vo veľkosti 1x2m. Stiesnené domy, vyrobené z hliny a kameňov, sú tmavé, so studenou špinavou podlahou a mnohokrát bez okien a dverí. Vyhostenie prebieha každý mesiac počas krvácania a trvá štyri až päť po sebe nasledujúcich dní.

Chhapaudi je malá chatrč, ktorá bola po celé stáročia domovom pre dievčatá a ženy počas menštruácie. | Zdroj: Flickr.com

Sociálna „kontrola nad telom ženy a jej správaním“?

Pokiaľ ide o úplne prvú menštruáciu , nepálske dievčatá sú odkázané na takýto typ pobytu po dobu jedenástich dní až dvoch týždňov. Tradícia sa nevzťahuje iba na menštruáciu, ale i na pôrod. Táto praktika predstavuje formu sociálnej „kontroly nad telom ženy a jej správaním“.

K zhoršovaniu fenoménu prispievajú viaceré faktory, akými sú negramotnosť, poverčivosť, nerovnosť medzi pohlaviami i schválenie praktiky komunitou. Etnicita, vzdelanie otca a matky, zamestnanie otca a rodinný príjem hrajú taktiež svoju úlohu pri podpore rituálu.

Veľmi výrazným faktorom je kladenie dôrazu na náboženstvo. Na základe hinduistických náboženských mýtov sú totiž ženy považované za znečistené a v prípade, že by vstúpili do domu alebo posvätných miest, rozhnevali by tým bohov a bohyne. Ženy by mohli byť navyše obvinené z prinesenia nešťastia do rodiny (napr. v podobe nedostatku vody, úrody, útoku zvieraťa), ak by nenasledovali tradíciu chhapaudi. Je však potrebné dodať, že menštruácia je aj vo väčšine ďalších náboženstiev sveta (vrátane kresťanstva, islamu, judaizmu a ďalších) považovaná za znak nečistoty, potrestania za hriech či dokonca škodlivú a nebezpečnú vec.

Problematické polienka do ohňa prikladajú nepochybne aj sociálne médiá, keďže pomáhajú šíriť určité nepresné alebo pohoršujúce stereotypy o menštruácii.

Zdravotné problémy, spojené s praktikou chhapaudi

So zvykom chhapaudi je spojených niekoľko bezpečnostných rizík a negatívnych zdravotných dopadov. Ide o fyzickú, ako aj mentálnu strasť. Pokiaľ ide o mentálne problémy, dievčatá a ženy trpia depresiou, smútkom a znižovaním postavenia žien kvôli izolácii od rodiny a vyčleneniu z komunity. Neustály strach z napadnutia divokým zvieraťom, ako napr. uštipnutie hadom alebo sexuálne násilie či zneužitie mužmi taktiež prevažuje.

Čo sa týka fyzických problémov, pravdepodobnosť zdravotných ťažkostí, ako je hnačka, pneumónia, dýchacie problémy, dehydratácia, hypertermia, infekcia močového a reprodukčného traktu alebo vysoká miera prepadnutia maternice je vyššia. Ešte viac alarmujúcou je vysoká miera materskej a novorodeneckej úmrtnosti. Chhapaudi sa nevzťahuje iba na menštruujúce ženy, ale aj na rodiace ženy, ktoré sú nútené zostať s novorodencami odlúčené od zvyšku komunity po dobu až dvoch týždňov. Ženy, praktizujúce chhapaudi, sú teda viac vystavené a zraniteľné voči rôznym typom nebezpečenstiev a tento zvyk predstavuje významnú hrozbu pre ich zdravie.

Každoročne je nahlásených niekoľko prípadov smrti, vzťahujúcich sa k tejto tradícii. Najmä v zime, keď sú teploty pod nulou, trpia ženy zdravotnými problémami v dôsledku spania v špinavých, chladných podmienkach. Počet žien, ktoré tradíciu dodržiavajú, ako aj počet obetí je kvôli ich segregácii a tabu, vzťahujúcemu sa ku gynekologickým problémom, ťažké odhadnúť. K úmrtiam prispieva aj fakt, že od žien sa počas exilu očakáva, že v prípade nejakých zdravotných ťažkostí počkajú s vyhľadaním lekárskej starostlivosti až do skončenia ich krvácania.

Chhapaudi - chatrč, v ktorej zostávajú dievčatá počas menštruácie. | Zdroj: Flickr.com

Zákaz kontroverznej techniky

Chhapaudi sa dá označiť za diskriminačnú tradíciu, ktorá porušuje základné ľudské a ženské práva vo viacerých medzinárodných a deklaráciách vrátane Všeobecnej deklarácie ľudský práv, Pekinskej či Viedenskej deklarácie. Kontroverzná technika vyhosťovania žien do chatrčí a vylučovanie zo spoločenských aktivít pritiahla zahraničnú pozornosť a bola kritizovaná medzinárodnými organizáciami ako napríklad UNICEF či Save the Children.

Nepálska vláda sa touto témou taktiež začala zaoberať. V posledných rokoch štát prešiel výraznými politickými zmenami, ako je transformácia na demokratickú republiku. Konštitúcie z roku 2006 a 2016 zaistili rovnaké práva pre všetkých. Od roku 2005 je chhapaudi považovaná za ilegálnu a zakázanú na základe rozhodnutia ústavného súdu. Zákaz je však do veľkej miery ignorovaný a táto praktika je i naďalej rozšírená naprieč celou krajinou. Dôvodom je aj fakt, že mnoho ľudí o zákaze nevie. V auguste 2018 sa k zákazu pridal aj nový zákon, ktorý kriminalizuje zvyk pokutou a možnou trojmesačnou väzbou pre kohokoľvek, kto by sa ho snažil vynútiť. Vyvstáva však otázka, či kriminalizácia bude dostatočným nástrojom na elimináciu praktiky, ktorá je tam prítomna desaťročia.

Aby viera v nečistotu nepretrvávala

Chhapaudi je v spoločnosti hlboko zakorenená a je treba silnejších zbraní, ako len uplatňovanie zákonov. Viera v nečistotu nepretrváva len u mužov, ale je zinternalizovaná v ženách samotných. Našťastie je už v hre množstvo organizácii a iniciatív, ktoré sa usilujú o zmenu.

Naprieč odbornou literatúrou sa mnoho autorov a autoriek zhoduje v názore, že posilnenie postavenia žien (tzv. „empowerement“), vzdelávanie a zvyšovanie povedomia o negatívach, spojených s praktikou chhapaudi, o ženských zdravotných problémoch a o rodovej rovnosti (na lokálnej ako i národnej úrovni) je kľúčovým k riešeniu neopodstatneného násilia proti ženám.

Zvyšovanie dostupnosti funkčných toaliet a sanitačných zariadení, zakladanie výchovných programov v oblasti sexuálneho zdravia na školách alebo zákaz zdaňovania hygienických potrieb pre ženy, sú ďalšie z možných riešení.

Tabu okolo menštruácie a obmedzujúce či potláčajúce praktiky sú problémom, ktorý by nemal byť prehliadaný. Napriek tomu, že menštruácia je prirodzená telesná funkcia všetkých žien, sa stala predmetom diskriminácie kvôli viacerým hlboko zakoreneným kultúrnym a náboženským zvyklostiam a viere. Je žiadúce, aby sa zvýšilo povedomie žien i mužov o tejto škodlivej a znevažujúcej praktike, ktorá uvádza životy žien do nebezpečia či dokonca smrti.

Potrebná rehabilitácia ženského princípu

Rehabilitácia ženstva a ženského princípu je však potrebná všade vo svete, nielen v Nepále alebo iných nízkopríjmových krajinách s podobnými zvykmi. Stigma v oblasti menštruácie je globálny a univerzálny problém – či už skrývate svoje hygienické potreby, hanbíte sa rozprávať o svojom cykle na verejnosti, nemôžete vstupovať do verejných priestorov alebo ste zatvárané do menštruačnej chatrče. Preto je najvyšší čas nebáť sa hovoriť o menštruácii a tabu, spojených s touto témou.

Ženy nemôžu žiť plnohodnotný život bez toho, aby vedeli, čo sa deje s ich telom, rozumeli tomu a akceptovali to. Pre ženskú dôstojnosť a pohodu je kľúčové, aby mohla rozhodovať o tom, ako naloží so svojím telom a ako bude manažovať svoju menštruáciu. Koniec koncov, je to iba krv. Ale je to krv posvätná, keďže dáva vznik novému životu. Podľa toho by sa k nej malo aj pristupovať.

Je načase, aby ženy aj muži naplno uznali ženskú úlohu v spoločnosti. Asi ide ešte o beh na dlhú trať, ale odtajnenie tabu o menštruácii a jej akceptácia je dobrý začiatok.

Poznámka: článok bol vytvorený v rámci predmetu Rozvojové príležitosti J a JV Ázie na Katedre rozvojových a environmentálnych štúdií PrF UP v Olomouci (pod dohľadom Dr. S. Šafaříkovej a Dr. B. Markovič Baluchovej)