Otázka zrejme vyvolá vlnu viac, či menej „odborných“ názorov. Pokiaľ ide o vegetariánske stravovanie, nejde o nič nové. Najstaršie zmienky pochádzajú zo starovekej Indie a Grécka. Spájali sa s nenásilným konaním voči zvieratám.
Počas Rímskej ríše a neskoršej Antiky sa z Európy prakticky vytratilo. Slovo vegetariánstvo sa v angličtine používa od roku 1839, významom odpovedá tomu, čo ľudia skôr nazývali “rastlinná strava“. Opäť sa dostalo do popredia až v 19. a 20. storočí.
Existuje vo svete v prirodzenej, neuvedomelej forme – tradícia, zvyky (Ázia, Afrika), ale aj uvedomelej forme, kedy sa ľudia slobodne rozhodnú pre vegetariánstvo.
Prečo sa ľudia stávajú vegetariánmi?
Ľudia sa stávajú vegetariánmi z rôznych dôvodov. Často sú to etické dôvody, tak ako kedysi, úcta k zvieratám, čo určujú rôzne náboženstvá. Ďalší ľudia sa preň rozhodnú zo zdravotných, či ekologických a environmentálnych dôvodov. Zjednodušene môžeme povedať, že vegetariánstvo je vlastne spôsob stravovania.
Zároveň však treba dodať, že nejde iba o rastlinnú stravu, je to životný štýl, zameraný na starostlivosť o zdravie, sprevádzaný aj abstinenciou (alkohol, cigarety), doplnený pravidelným aktívnym pohybom i psycho-hygienou.
Prečítajte si tiež:
Flexitariánska diéta - ako sa stať umierneným vegetariánom alebo vegánom?
Existuje niekoľko druhov vegetariánskej stravy:
• Ovo-vegetariánska strava - povoľuje vajce, ale nepovoľuje mliečne výrobky.
• Lakto-vegetariánska strava – povoľuje mliečne výrobky, ale nepovoľuje vajce.
• Ovo-lakto-vegetariánska strava - povoľuje vajce aj mliečne výrobky, najrozšírenejšia forma vegetariánov na západe.
• Vegánska strava – vylučuje všetky produkty živočíšneho pôvodu, vrátane vajec, mliečnych výrobkov a medu.
• Polovegetariánska – semivegetariánska strava – čiastočne bezmäsitá strava. Skladá sa prevažne z vegetariánsky jedál a povoľuje i konzumáciu napríklad rýb, hydiny alebo niektorých iných druhov mäsa.
• Pescetariánská strava – povoľuje iba ryby, iné mäso nie.
Je vegetariánstvo naozaj zdravé?
Veľa nutričných špecialistov hovorí, že mierne formy vegetariánskeho stravovania dokážu človeku zabezpečiť dostatok živín, za predpokladu, že je výber potravín pestrý.
Na druhej strane sú odborníci, ktorí sú opatrní. Zásadne neodporúčajú vegetariánske stravovanie pre deti, tehotné ženy, dojčiace matky, pre výkonných športovcov a seniorov.
Napriek tomu, že je tento trend stravovania vcelku populárny, svojim spôsobom je i nebezpečný, najmä ak sa ľudia rozhodnú pre vegeteriánstvo bez toho, aby mali dostatok informácii a času. Musia počítať s tým, že príprava stravy vyžaduje čas. V žiadnom prípade to nie je stavovanie podľa zúženého sloganu: „Nebudem jesť mäso!“
Rozhodne sa neoplatí experimentovať! Poradiť sa so svojím lekárom je vždy namieste. Neprávny prístup k propagovaniu a uplatňovaniu vegetariánskej stravy môže viesť k nedostatočnému príjmu nevyhnutných živín.
Čo môžeme považovať pri vegetariánskej diéte za riziko?
Ak sa už niekto rozhodne pre vegetariánske stravovanie, nemal by tak urobiť veľmi rýchlo – zo dňa na deň. Aspoň zo začiatku by to mali byť menšie úpravy stravovania. Je pravda, že vegetariánska strava prináša redukciu hmotnosti, znižuje riziko srdcovo-cievnych ochorení. Ibaže, nie je vždy jednoduché zásobiť telo pri tomto spôsobe stravovania potrebnými živinami. Problematickými sa stávajú bielkoviny, vápnik, vitamín D, železo, vitamín B 12, zinok, selén, jód a omega3-mastné kyseliny. Či už s mäsom alebo bez neho, najdôležitejšia je aj tak pestrá a vyvážená strava.
Vegetariánsky jedálniček
Nie som zástancom jedálnych lístkov s rozpisom: raňajky, obed, večera na 5 či 7 dní. Zo skúsenosti viem, že to ľudia nedodržiavajú, ak áno, tak len na krátky čas. Osobne som zástancom odporúčanej potraviny, zakázanej potraviny a v tomto prípade sa prihováram aj za umiernené vegetariánstvo.
Čím nahradiť mäso?
• sójovým mäsom
• rybím mäsom z rastlinných bielkovín
• seitanom, vyrobeným zo pšeničného lepku
• šmakounom, pripraveným z vaječných bielkov
• rastlinnými bielkovinami: fazuľa, šošovica, cícer
Ak náhradu mäsa správne pripravíme, dokážeme si „vyčarovať“ nutrične hodnotný obed či večeru.
Nezabúdajme na prísun problematických vitamínov a minerálov
Veľké množstvo železa obsahuje brokolica, pŕhľava, mak, vaječný žĺtok i marhule. Zdrojom vápnika je sója, tmavozelená zelenina, kel, kapusta, ale aj mak, orechy, mandle. Zinok poskytujú semená orechov, dyňové semienka, ustrice, strukoviny, čokoláda, kakao, ovos, pšeničné klíčky. Jód zase obsahujú morské riasy a rovnako alternatíva syr, vajcia. Vitamín B 12 získame z nutričných doplnkov. Vitamín D je ideálne prijímať zo slnečných lúčov. Vitamín A nájdeme v mrkve, keli, tekvici, batátoch (sladké zemiaky), listovej zeleniny, žeruche. Zdrojom omega 3-kyselín sú vlašské orechy, konopné, ľanové a chia semená.
Moja osobná skúsenosť, resp. skúsenosť priateľov
Nie sú to praví vegetariáni, skôr sú semivegetariáni, teda aktívni, uvedomelí. Vylúčili červené mäso, alebo ho jedia iba veľmi zriedkavo a v malých dávkach. z hydiny a ryby konzumujú pomerne často. Nevylučujú mlieko, syry, jogurty, vajcia, najmä vaječný bielok. Dodržiavajú zásadu: jesť pravidelne a v malých dávkach.
Sme slobodní ľudia. Rozhodnutie vegetarián áno/nie je na nás. Pri pestrom výbere potravín je v našich silách zabezpečiť si dostatok všetkých potrebných živín a zabrániť reálnej hrozbe nutričných deficitov. V takom prípade môže byť vegetariánska strava vhodnou formou zdravej výživy.
Prečítajte si aj tento článok:
Flexitariánska diéta - ako sa stať umierneným vegetariánom alebo vegánom?