Prevencia je pre nás kľúčová najmä kvôli zvýšeniu záujmu starostlivosti ľudí o svoje zdravie, čo prinesie zdravší národ, zníženie počtu odvrátiteľných úmrtí a takisto pozitívny prínos zo systémového hľadiska.
V každom prípade však platí, že je to na každom z nás, ako sa k otázke prevencie postaví.
Vybral som prvú vetu, ktorou pani ministerka odpovedala na pripravené otázky a prvé heslo,v pozitívnom príspevku o aktivitách MZ SR.
Možno preto, že pani ministerka je žena, hovorí sa viac o prevencii ženských zdravotných problémov. O prevencii mužskej rakoviny pľúc nepadloa ani zmienka, napriek tomu, že z hľadiska prevencie sa urobolo vaľa. Komunita fajčiarov bola zákonom i fakticky odsunuta do nedôstojných zákutí spoločnosti a napriek tomu, ako sa ukazuje, začala rásť. Podľa agentúry Eurobarometer z 19% v roku 2014 na 26% v roku 2018, čo nemusí byť presne tak, lebo agentúry na vyšetrovanie verejnej mienky pracujú s malým počtom respondentov.
Je tu druhá vetva možnej prevencie rakoviny pľúc , ktorá sa týka celej populácie, včítane fajčiarov. Radón v obydliach ľudí, na obyčajných pracoviskách a vo verejne prístupných budovách. Formálne je zakotvená v zákone 87/2018 Z.z., predtým v zákone 460/2000Z.z. a neskôr 258/2007, ale celých 27 rokov od osamostatnenia sa Slovenskej Republiky ozaj len formálne, lebo v praxi prevládala obava. že by ľudia mohli požadovať finančnú podporu na preventívne opatrenia. Pre istotu sa od ľudí nevyžadujú.
Príspevok som čítal veľmi pozorne, lebo som v ňom hľadal možno len maličký signál, že politika MZ SR pod novým vedením zaujme k problematike rakoviny pľúc z radónu nový, seriózny postoj. Na rakovinu pľúc ročne zomiera okolo 3 000 pacientov. Zdravotné poisťovne to zomieranie stojí viacej ako 11 miliónov EUR. Viac ako polovina tých úmrtí je z radónu. Preventívnymi opatreniami je možné chorľavosť rakovinou pľúc postupne znižovať. Len Ministerstvo zdravotníctva musí k radónu v budovách zaujať nový postoj.
„Zdravie je to, o čo sa oplatí starať“ - rozhovor s ministerkou zdravotníctva, doc. MUDr. Andreou Kalavskou, PhD.
Facebook.com, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky - doc. MUDr. Andrea Kalavská, PhD. | Zdroj: súkr.archív
RED: Od januára tohto roka beží tzv. Rok prevencie. Na bilanciu je možno ešte trochu priskoro, spýtam sa preto inak. V čom vidíte najväčšie prínosy tohto projektu ako hlava nášho zdravotníctva? Čo ste si od neho sľubovali a aká bola realita?
AK: Prevencia je pre nás kľúčová najmä kvôli zvýšeniu záujmu starostlivosti ľudí o svoje zdravie, čo prinesie zdravší národ, zníženie počtu odvrátiteľných úmrtí a takisto pozitívny prínos zo systémového hľadiska. Ak sa totiž choroba podchytí včas, je úspešnejšia vyhliadka liečby pacienta a z ekonomického pohľadu je zároveň menej nákladná. A práve cieľom Roku prevencie je zvýšiť záujem ľudí o ňu, aby si uvedomovali zodpovednosť za vlastné zdravie a využívali možnosť preventívnych prehliadok, hradených z verejného zdravotného poistenia.
Sú k dispozícii u všeobecného lekára pre deti a dorast, všeobecného lekára pre dospelých, zubného lekára, gynekológa a pôrodníka, urológa či gastroenterológa.
Sú to „naoko“ banality, ktoré ovplyvňujú zdravotný stav, preto ich netreba podceňovať. Napríklad vysoký tlak alebo zvýšené hodnoty cukru môžu napáchať nezvratné zmeny v cievach a spôsobiť infarkt alebo mozgovú príhodu. Preventívna prehliadka tak naozaj môže zachrániť život, mnohé ochorenia totiž začínajú nenápadne.
Pozrite si tiež:
RED: Preventívnu prehliadku u všeobecného lekára minulý rok absolvovalo menej ako 40 percent dospelých, čo bolo hlavným popudom k naštartovaniu Roku prevencie. Približne polovica už je za nami. Ako ho zatiaľ hodnotíte?
AK: Rok prevencie je len začiatok, štartovacia čiara, ktorou sme deklarovali, že prevencia je pre nás dôležitá. Ministerstvo zdravotníctva v zmysle svojej kompetencie riadi celoštátne programy zamerané na ochranu, zachovanie a navrátenie zdravia. Ide o celú škálu preventívne orientovaných zdravotníckych činností, ktoré vyžadujú spoluprácu so širokou verejnosťou.
O Roku prevencie a skríningoch informujeme komplexne od vlaňajšieho decembra a verejnosť vyzývame na kontrolu svojho zdravia. Práve osvetou sa snažíme povedomie o dôležitosti prevencie u ľudí zvýšiť. V pravidelných intervaloch zdôrazňujeme dôležitosť preventívnych prehliadok, či už formou tlačových konferencií, tlačových správ, alebo aj na sociálnej sieti [Facebook](Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky) či webovej stránke, kde je vytvorený špeciálny priestor pre Rok prevencie. Mnoho informácií nájdu ľudia aj na Národnom portáli zdravia.
Realizovali sme a zapájali sme sa aj do ďalších podporných aktivít. S Ligou proti rakovine sme spolupracovali pri kampani na Deň narcisov, formou spoločných letákov sme informovali o preventívnych prehliadkach a skríningových vyšetreniach. V deviatich mestách po celom Slovensku bežala kampaň na osvetu ku skríningu rakoviny hrubého čreva a konečníka. Taktiež v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva informujeme o dôležitosti skríningu rakoviny hrubého čreva a konečníka na spoločných informačných letákoch, na prevenciu vyzývame aj prostredníctvom regionálnych poradní zdravia. V rámci 1. Európskeho týždňa verejného zdravia v týždni od 13. do 17. mája sme sa zapojili do celoeurópskej komunikačnej kampane o podpore verejného zdravia a prevencii pred ochoreniami. Plánujeme aj ďalšie informačné aktivity, na ktorých aktuálne pracujeme.
V každom prípade však platí, že je to na každom z nás, ako sa k otázke prevencie postaví.
Facebook.com, Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky - Nie rakovine | Zdroj: súkr.archív
RED: Máte k dispozííci aj čísla, u ktorého zdravotného odborníka sú „preventívky“ pre ľudí najväčším problémom? Ktorého sa obávajú najviac? Je to gynekológ, urológ, prípadne gastroenterológ?
AK: Najčastejšie chodia na prevenciu deti a mládež, ani to však nie je vysoké číslo. Všeobecného lekára pre deti a dorast navštívilo podľa údajov Všeobecnej zdravotnej poisťovne takmer 50 percent poistencov v danej vekovej kategórii. Preventívnu prehliadku u všeobecného lekára absolvovalo približne 40 percent ľudí, gynekológa preventívne navštívilo 35 percent žien, urológa 5 percent ľudí a preventívnu prehliadku u gastroenterológa v minulom roku absolvovalo len 0,57 percenta populácie.
Podľa štatistík VšZP sa zodpovednejšie k svojmu zdraviu stavia stredná a staršia generácia, napríklad u všeobecného lekára pre dospelých vlani absolvovalo preventívnu prehliadku takmer 40 percent poistencov vo veku 51 – 70 rokov. Pre porovnanie: na preventívnej prehliadke u všeobecného lekára bolo vlani len necelých 11 percent poistencov z vekovej kategórie 18- až 30-ročných. Po sedemdesiatke podiel ľudí s absolvovanou preventívnou prehliadkou výrazne klesá.
Ženy sú v tomto o niečo dôslednejšie ako muži – presne je to v pomere 54,03 percenta verzus 45,97 percenta.
RED: Ako sme na tom s prevenciou a preventívnymi prehliadkami v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami? Patríme skôr ku tej lepšej polovici alebo naopak?
AK: Uvediem niekoľko príkladov. V roku 2014 približne 18 percent obyvateľov Európskej únie uviedlo, že nikdy neabsolvovali meranie cholesterolu v krvi. Zase napríklad očkovanie proti chrípke je mimoriadne dôležitou prevenciou u starších ľudí nad 65 rokov a v roku 2015 bolo na Slovensku zaočkovaných v tejto vekovej skupine 13,8 percenta. Priemer EÚ bol pritom 34 percent a najvyššia miera zaočkovanosti bola v Anglicku – až 71,1 percent.
Čo sa týka mamografických vyšetrení, podľa zdravotných štatistík OECD z roku 2017 malo Slovensko druhé najnižšie percento žien vo veku 50-69 rokov, absolvujúcich mamografický skrining , pričom priemer krajín OECD bol okolo 60 percent a na Slovensku približne 22 percent.
Považujem za potrebné prijatie významných opatrení na začatie skríningu rakoviny na Slovensku, podľa odporúčania Európskej rady. Uvedomujem si zároveň, že je potrebné maximálne znížiť výskyt nielen rakoviny, ale aj iných civilizačných ochorení.
Záujem o vlastné zdravie však závisí aj od mentality ľudí jednotlivých krajín. My ako tvorcovia politík sme ľuďom zabezpečili dostupnosť prevencie, platené voľno v práci pri návšteve lekára, informujeme o rizikách a správnom životnom štýle.
Rozhodnutie je však nakoniec na samotnom jednotlivcovi, ako tieto možnosti a informácie využije.
RED: Slovenské zdravotníctvo v tomto roku prechádza niekoľkými reformami, napríklad aj rozšírením rezidentského programu. Čo konkrétne to prinesie zdravotníkom a pacientom?
AK: Rezidentské štúdium je nástrojom pre lekárov a sestry, ako nadobudnúť špecializáciu, s možnosťou výberu vykonávania zdravotníckeho povolania v ambulantnom alebo ústavnom zdravotníckom zariadení, teda v nemocnici. Novela prezentuje tiež príležitosť vstúpiť do rezidentského štúdia zdravotníckemu pracovníkovi, ktorý už získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností. Inovácia rezidentského štúdia prinesie pre slovenské zdravotníctvo niekoľko benefitov. Očakávame predovšetkým zefektívnenie zdravotnej starostlivosti o pacientov. Takisto zlepšenie personálneho zabezpečenia lekármi v chýbajúcich špecializáciách, keďže rezident po úspešnom ukončení rezidentského štúdia musí u uvedeného zamestnávateľa odpracovať najmenej 5 rokov.
RED: Otázka: Slovensko je krajinou, ktorej patrí aj nie príliš lichotiaca priečka. Druhé miesto v najvyššom výskyte rakoviny hrubého čreva na svete. Myslíte si, že pozývanie rizikových pacientov na screening hrubého čreva dokáže túto situáciu čiastočne zvrátiť?
AK: Verím v to. Chceme, aby ľudia využívali možnosť kontroly svojho zdravia aj formou aktívneho pozývania.
Rokprevencie.sk | Zdroj: súkr.archív
RED: V druhej polovici roka plánuje zdravotníctvo svoju pozornosť zamerať na ďalšie závažné druhy rakoviny – prsníka a krčka maternice. Aké opatrenia sa chystajú v tejto oblasti?
AK: Na Slovensku máme dobré podmienky na spustenie funkčného a organizovaného skríningového programu odporúčaných rakovinových ochorení - rakoviny krčka maternice, rakoviny prsníka a kolorektálneho karcinómu.
Začali sme v januári 2019 skríningovým programom kolorektálneho karcinómu a plánujeme realizovať skríningové programy rakoviny prsníka a krčka maternice v blízkom čase – od septembra. Čo sa týka skríningu rakoviny prsníka, preverujeme mamografické pracoviská. Výberom a auditom prejdú postupne všetky pracoviská, nahlásené prostredníctvom vstupného dotazníka. S aktívnym pozývaním poistenkýň na populačný skríning sa začne od septembra postupne po fázach.
RED: Pri tejto osvete určite spolupracujete aj so zdravotnými poisťovňami. Vedeli by ste nám priblížiť, o aké kroky, prínosné pre pacientov ide?
AK: Čo sa týka skríningu rakoviny hrubého čreva a konečníka, zdravotné poisťovne sú kľúčové pre pozývanie poistencov a zasielanie testov na skryté krvácanie zo stolice. Spolupráca s nimi pri skríningových programoch je dobrá, viaceré pracujú na aktivitách a informujú svojich poistencov o tejto možnosti kontroly svojho zdravia.
V súčasnosti zároveň analyzujeme možnosti cenovej regulácie skríningového vyšetrenia.
Rokprevencie.sk | Zdroj: súkr.archív
RED: Svoje zdravie si môžu pacienti bezplatne overiť aj v jednej z 36 pobočiek poradní zdravia. Prečo by ich podľa vás mali navštíviť? Čo im môže tamojší personál poskytnúť nad rámec základnej starostlivosti?
AK: Pri každom regionálnom úrade verejného zdravotníctva sú poradne zdravia. Návštevníci si v nich môžu nechať urobiť základné vyšetrenia. Kontrolné návštevy, vrátane individuálneho poradenstva, sú bezplatné. Poradenstvo pozostáva z vyšetrenia hlavných rizikových faktorov. Ide o meranie krvného tlaku, tepovej frekvencie, biochemické vyšetrenie krvi, vyšetrenie cholesterolu, glukózy, zmeranie telesnej výšky, hmotnosti. V poradni u návštevníkov sa zisťujú aj rodinná anamnéza, osobná anamnéza či stravovacie zvyklosti a sklon k pravidelnému pohybu.
Vysoký krvný tlak v pásme hypertenzie zistili v poradniach zdravia približne u 30 percent prvovyšetrených ľudí, najmä mužov v produktívnom veku. Ako problematická sa u prvovyšetrených ľudí ukázala i hladina celkového cholesterolu, zvýšenú ju malo takmer 44 percent ľudí, väčšinou žien. Opakovanými kontrolami a poradenskou činnosťou sa u väčšiny podarilo znížiť hodnoty sledovaných parametrov, ktoré boli predtým vyššie než norma. Pokles celkového cholesterolu bol zaznamenaný u 33 percent ľudí, systolický krvný tlak klesol u 33 percent a diastolický u 35 percent osôb.
Osem krajských poradní zdravia zisťuje zároveň od júla minulého roka aj riziko atriálnej fibrilácie, teda chvenia predsiení srdca. Ide o najčastejšiu poruchu srdcového rytmu a zároveň hlavný rizikový faktor pre vznik cievnej mozgovej príhody.
Včasné zistenie atriálnej fibrilácie a liečba pomáha znížiť riziko infarktu a mozgovej porážky až o 68 percent.
V prípade, že výsledky meraní zdravotných rizík ukážu na potrebu ďalších vyšetrení, človeku je následne odporučená návšteva praktického lekára. Mimoriadne dôležitá je spolupráca medzi poradňami zdravia a všeobecnými lekármi, keďže vďaka nej je vyššia šanca záchytu ľudí s hlavnými rizikovými faktormi vzniku srdcovo-cievnych ochorení.
RED: Čo vy a prevencia? V čom by ste mohli ísť slovenským občanom príkladom? Sú nejaké veci, za ktoré ste na seba hrdá a naopak, tie, ktorých sa tiež ako každý bežný občan obávate a riešite ich až v „hodine dvanástej“?
AK: Vnímam obrovský prínos a význam preventívnych prehliadok a snažím sa na ne pravidelne chodiť. Zdravie je to, o čo sa oplatí starať.
Zdroje:
Prečítajte si aj tento rozhovor:
Neurológ: migrénu si pacienti mýlia s epilepsiou alebo cievnymi mozgovými príhodami
