Jahody pomáhajú s trávením, zvyšujú libido a využijete ich aj ako peeling

Uvzsr.sk | Zdroj: súkr.archív

História jahôd

Aktívne pestovanie v Európe nastalo až v období renesancie. Približne v roku 1300 Francúzi začali pestovať lesné jahody ako liečivé byliny. Postupne sa začali kultivovať i iné druhy a ich pestovanie sa rozšírilo po celom svete.

V súčasnosti existuje viac ako 600 odrôd jahôd. Líšia sa chuťou, veľkosťou i obdobím plodenia, ktoré môže podľa odrody začať v skorú jar, trvať výlučne počas letných mesiacoch, alebo až po výskyt prvých mrazov.

Zloženie a účinky jahôd

Jahody obsahujú až 90% vody a veľké množstvo živín, vďaka ktorým majú potenciálny prínos pre zdravie a môžu pomôcť chrániť pred radom chorôb. Sú veľmi bohaté na vitamín C, ktorý posilňuje imunitný systém, má protizápalové účinky, podporuje zdravie očí, pleti a vlasov. Kyselina listová má priaznivý účinok na krvotvorbu a rast buniek a jej dostatočný príjem je nevyhnutný pre tehotné ženy na ochranu pred defektmi neurálnej trubice ich detí. Kyselina salicylová pomáha pri liečbe akné a odstraňuje mŕtve kožné bunky, alfa hydroxykyselina (AHA) a kyselina ellagická pomáhajú redukovať hyperpigmentácie kože. Vitamín B7 zlepšuje kvalitu pleti, vlasov a nechtov. Preto sú jahody často používané ako zložky pleťových masiek, pričom výhodné sú pre prakticky ktorýkoľvek typ pleti. Vďaka drobným zrniečkam pôsobia jahody aj ako jemný píling.

Uvzsr.sk | Zdroj: súkr.archív

Vysoký obsah draslíka v tele pôsobí odvodňujúco a tým má pozitívny vplyv na vysoký krvný tlak, zlepšuje funkciu obličiek a zabraňuje zavodňovaniu organizmu. Jahody majú najviac mangánu spomedzi všetkých druhov ovocia. Ten podporuje metabolizmus, činnosť nervov a mozgového systému, je potrebný pre tvorbu krvi, zvyšuje libido, vlasom a pleti dodáva farbu a stimuluje tvorbu hormónov štítnej žľazy. Vápnik dopĺňa živiny do kostí, zubov, podporuje rast vlasov a nechtov. Jahody zlepšujú kvalitu skloviny zubov, obmedzujú tvorbu kazov a majú na zuby aj bieliaci účinok. Kyselina citrónová a jablčná v jahodách majú dezinfekčné účinky na tráviaci systém a zlepšujú vstrebávanie železa z rastlinných potravín.

Flavonoidy majú protizápalové účinky, znižujú riziko aterosklerózy, zabraňujú hromadeniu krvných doštičiek, znižujú krvný tlak, zlepšujú krátkodobú pamäť, podporujú vitalitu, potláčajú únavu a malátnosť. Medzi flavonoidy patria antokyaníny, rastlinné farbivá - zodpovedné za červenú farbu ovocia. Katechíny viažu ťažké kovy v črevách a účinkujú pri plynatosti a hnačke. Spolu s vlákninou pomáhajú udržať pravidelné pohyby čriev a pomáhajú pri liečbe zápchy.

Vitamín C spolu s ďalšími antioxidantami, ako kyselina listová, kyselina ellagická, flavonoidy a ďalšie pomáhajú v prevencii proti rakovine.

Jahody majú nižší glykemický index ako mnoho iných druhov ovocia, vďaka čomu spolu s vysokým obsahom vlákniny sa vyhýbajú extrémnym výkyvom hodnôt hladiny cukru v krvi, a preto sú vhodné i pre diabetikov. Obsahujú veľké množstvo vody a minimum kalórií, rýchlo zasycujú, odvodňujú telo, povzbudzujú trávenie, a tým majú pozitívne účinky na chudnutie.

Vyskúšajte:

Jahodový šalát s rukolou

Zbieranie, nákup, skladovanie a konzumácia jahôd

Nielen plody jahôd sú zdravé. Od mája do augusta je možné zbierať aj listy – najmä z lesných jahôd, ktoré majú vysoký obsah katechínov, éterických olejov, vitamínu C, alkaloidov, glykozidu, fragarínu a flavonoidov.

Uvzsr.sk | Zdroj: súkr.archív

Pri nákupe jahôd treba byť opatrný, pretože pri rozmnožovaní, raste, doprave a skladovaní sú často ošetrené pesticídmi, herbicídmi, insekticídmi, rastovými stimulátormi, hnojivami, živicami a voskami. Tie sa v jahodách hromadia a môžu u ľudí vyvolať alergické prejavy, ako napríklad pľuzgieriky na perách. Najlepšie je preto nazbierať si jahody priamo u pestovateľa, ktorý ich chemicky neošetruje.

Jahody sú citlivé na skladovanie a rýchlo podliehajú skaze. Bez straty cenných látok vydržia cca 2 dni. Neumyté jahody by mali byť skladované v chladničke, nenatlačené na seba, prikryté len fóliou. Umývať jahody sa odporúča studenou vodou až tesne pred ich konzumáciou, pretože dlhším namáčaním vo vode rýchlejšie hnijú a strácajú farbu a chuť. V mrazničke je možné ich uskladniť až 6 mesiacov.

Pre zachovanie výraznej farby je pred zamrazením odporúčané pokvapkať ich citrónovou šťavou.

Jahody je najlepšie konzumovať surové a čerstvé, pretože pri pečení a inej tepelnej úprave sa cenné látky strácajú. Môžu však byť použité aj do rôznych želé, dezertov, drinkov, mliečnych koktejlov, smoothies, zeleninového a ovocného šalátu, pri výrobe zmrzliny, ovocnej drene a iných jedál.

Je však potrebné jesť jahody s mierou. Nadmerná konzumácia jahôd totiž môže spôsobiť hnačku a plynatosť, ochorenie pečene, zadržiavanie vody, choroby obličiek, alergickú reakciu alebo aj zápal výstelky dýchacieho ústrojenstva. Hrnček denne je ideálnym množstvom.

Alergia na jahody

Hoci sú jahody zvyčajne dobre tolerované, alergia je pomerne bežná, a to najmä u malých detí. Alergické prejavy môžu byť spôsobené už spomínanými možnými prítomnými chemickými látkami. Avšak jahody obsahujú aj bielkoviny, ktoré môžu spôsobiť alergické príznaky. Medzi bežné príznaky patrí svrbenie alebo brnenie v ústach, žihľavka, bolesti hlavy a opuchy pier, tváre, jazyka alebo hrdla, v závažných prípadoch aj problémy s dýchaním. Predpokladá sa, že bielkovina, spôsobujúca alergiu, súvisí s antokyanínmi jahôd.

Bezfarebné biele jahody sú zvyčajne dobre znášané ľuďmi, ktorí by inak boli na jahody alergickí.

Prečítajte si aj tento článok:

Jahody chránia mozog