Tenké črevo
Zdroj: Shutterstock.com
Anatómia tenkého čreva
Natrávená potrava sa do tenkého čreva dostáva zo žalúdka cez tzv. vrátnik. Tenké črevo je voľne pripevnené, vo forme slučiek, k zadnej stene brušnej dutiny pomocou rias pobrušnice (peritonea). Jeho vnútornú stranu tvorí zvrásnená sliznica, na povrchu ktorej sa nachádzajú črevné klky. Tie niekoľkonásobne zväčšujú povrch čreva dochádzalo k čo najväčšiemu vstrebávaniu látok.
Tenké črevo je zložené z troch častí:
1. Dvanástnik (duodenum) – začiatočný a zároveň najkratší (dlhý asi ako 12 prstov uložených vedľa seba) úsek tenkého čreva.
2. Lačník (jejunum) – má dlhé prstovité klky a obsahuje množstvo pohárikovitých buniek a lymfatických folikulov
Názov je odvodený od slova „lačný“ – zistilo sa, že pri pitve je vždy prázdny, teda lačný.
3. Bedrovník (ileum) – s nízkymi priečnymi riasami, ktoré na jeho konci úplne chýbajú, obsahuje mnoho lymfatických folikulov. Tie sa zhlukujú a tvoria tzv. Peyerove plaky. Ide o najdlhšiu časť tenkého čreva s veľkým počtom slučiek.
Prečítajte si tiež:
Element Oheň - srdce, tenké črevo
Stena tenkého čreva je zložená zo štyroch základných vrstiev:
1. Sliznica – bledoružovej farby, krytá jednovrstvovým cylindrickým epitelom, ktorý je schopný rezorpcie. Medzi jeho bunkami sa nachádzajú tzv. pohárikovité bunky, vytvárajúce ochrannú hlienovú vrstvu. Povrch sliznice je tvorený priečnymi riasami. Jej celý povrch vypĺňajú prstovité výbežky – črevné klky, vďaka ktorým je zväčšený (väčšia plocha pre vstrebávanie živín).
Slizničné väzivo je riedke a zasahuje do klkov. Vyskytuje sa v dvoch formách – ako drobné uzlíky, všade na sliznici alebo ako zhluky uzlíkov, tvoriacich Peyerove plaky. Povrch klkov tvorí jednovrstvový, cylindrický epitel zložený z niekoľkých typov buniek:
-
Enterocyty - cylindrické bunky, je ich väčšina, stále sa obnovujú a ich hlavnou funkciou je vstrebávanie látok z obsahu tenkého čreva.
-
Pohárikovité bunky - nachádzajú sa jednotlivo medzi enterocytmi, ich obsah tvoria kvapky mucínu, ktorý vylučujú, a ten vytvára na povrchu čreva ochrannú vrstvu.
-
M-bunky - nachádzajú sa v miestach, kde je pod epitelom lymfatické tkanivo, sprostredkovávajú komunikáciu medzi lymfocytmi a prostredím tenkého čreva, sú aktívne zapojené do obranných mechanizmov sliznice.
-
Chumáčikovité bunky - vyskytujú sa ojedinele medzi enterocytmi a ich funkcia nie je známa.
2. Podslizničné tkanivo (submukóza) – riedke väzivo, bohaté na krvné a lymfatické cievy a nervové pletence.
3. Svalovina – vrstva zložená z hladkého svalstva (vytvára dve základné vrstvy – vnútornú cirkulárnu a vonkajšiu pozdĺžnu).
4. Seróza (tunica serosa) – peritoneálny priesvitný povlak, tvorený jednovrstvovým plochým epitelom (mezotelom), pod ktorým je tenká vrstvička subserózneho väziva.
Zdroj: Shutterstock.com
Funkcie tenkého čreva
Tenké črevo slúži na trávenie a vstrebávanie. Čiastočne natrávený chýmus (polotekutá natrávená potrava) sa mieša v tenkom čreve s črevnou šťavou. Aby došlo k rezorpcii jednotlivých látok, musia byť prítomné tzv. transportné mechanizmy (v membráne črevných buniek) a črevná motilita (pohyblivosť).
Kým prejde potrava zo žalúdka do tenkého čreva, nachádza sa v tele asi 4 hodiny.
Na ceste, cez všetky časti tenkého čreva, ju rozkladajú tráviace enzýmy (napríklad cukry sa začínajú rozkladať už v ústach, ďalej v žalúdku a nakoniec sa v čreve štiepia na disachariday a ďalej, pôsobením enzýmov, na monosacharidy, sacharózu, maltózu a laktózu). Tieto rozložené časti potravy sú už dostatočne malé, aby sa dostali cez stenu čreva do krvného obehu, a tým do celého organizmu. Všetky nestrávené časti potravy sa posúvajú do hrubého čreva a sú pripravené na vylúčenie.
Čiže hlavnou funkciou tenkého čreva je pasáž a vstrebávanie výživných látok z potravy, extrakcia vody, natrávenie zvyškov jedál a pasáž zvyškov s cieľom kontrolovaného výdaja.
Tenké črevo je aj dôležitým imunologickým kontaktným orgánom – pri vývoji a udržaní imunologickej rovnováhy tela. Zároveň je aj endokrinným orgánom.
Literatúra:
-
Čihák,R., Grim,M.: Anatomie 2, 2. Vydanie, Praha, Grada Publishing, 2002.
-
Jurgoš,L., Kužela,L., Hrušovský,Š., at al.: Gastroenterológia, Bratislava, Veda, 2006.
-
Loftus EV.Jr.: Clinical epidemiology of inflammatory bowel disease: Incidence, prevalence and enviromental influenses, Gastroenterology, 2004.
Prečítajte si aj tento článok:
Ochorenia tenkého čreva: infekcie, baktérie, ale i parazity...