Biopsychiatria: od čoho všetkého závisí pocit šťastia a spokojnosti?

Zdroj: Shutterstock.com

Pochopenie ľudského mozgu i vnímanie šťastia

Medzi najčastejšie sa opakujúcimi úlohami sveta pre najlepšie vedecké mozgy patrí úloha lepšie pochopiť fungovaniu ľudského mozgu. Napriek najlepším neživým počítačom sveta, ľudský mozog má stále aspoň stokrát vyšší výkon a kapacitu. Len sa ju treba naučiť odkryť a dokázať ju lepšie využívať. Zo všetkých strategických zdrojov sveta sú všetky vyčerpateľné, mimo jediného. Je ním ľudská hlava a jej potenciál tvoriť a kreativitou zvyšovať kvalitu. Zdokonaľovať a optimalizovať. A nielen preto, že ľudský tvor by mal tvoriť. Ale aj pre pocit šťastia jednotlivca z úspešnej tvorby i úžitku pre ľudstvo z vytvoreného produktu precizujúceho súčasný stav na vyšší princíp a vyššiu kultivačnú kvalitu.

Vedci zistili vo výskumoch, že muži a ženy čerpajú pocit šťastia z rozdielnych vecí.

Napríklad vo výskumoch v prostredí Veľkej Británie zistili, že zatiaľ čo 40 percent mužov označilo za zdroj šťastia sex a 30 percent víťazstvo obľúbeného športového klubu, až 70 percent žien označilo za hlavný zdroj ich šťastia možnosť mať fungujúcu rodinu a byť s ňou. A každá štvrtá by bola šťastná, keby sa jej podarilo schudnúť. Muži si napríklad viac ako ženy cenili vzťahy, povýšenie v práci a hobby.

Prečítajte si tiež:

Poučný príbeh: kdekoľvek je láska, tam je aj zdravie a úspech

Iná kultúra = iné šťastie?

Človeka z hľadiska jeho vnemov, emócií, mozgu i cítenia spokojnosti a zdravia skúmalo, skúma a bude skúmať mnoho vedcov. Svetová zdravotnícka organizácia predčasom skúmala šťastie v 65 krajinách sveta (výsledky zverejnil napríklad časopis New Scientist), pričom podľa týchto záverov šťastie dostalo aj ďalší rozmer. Tento pocit je totiž niečo veľmi individuálne a od kultúre ku kultúre sa mení. Prekvapivo najšťastnejší ľudia vraj žijú v Afrike – Nigérii, patriacej medzi najchudobnejšie a najskorumpovanejšie na celom svete. Takmer sedemdesiat percent skúmaných Nigérijcov uviedlo, že sa považujú za veľmi šťastných. V prvej štvorke skončili ešte Venezuela, Salvádor a Portoriko.

Výsledky tohto prieskumu, ktorý sa opakuje každé štyri roky akoby potvrdzovali, že majú pravdu mnísi a kazatelia najrôznejších cirkví, keď tvrdia, že túžba po materiálnych statkoch neprináša šťastie!

Hlavnou výzvou pre biopsychiatriu je pochopiť cítenie človeka, najmä vnemy ťažko definovateľné a doterajšími zmyslami nepredstaviteľné a nevysvetliteľné. Napríklad „dokázať počuť trávu rásť“. Kľúčovou víziou pre biopsychiatriu je pomôcť zvýšiť kvalitu života človeka.

Zdroj: Shutterstock.com

Biznis profesorov šťastia

Vo vyspelej časti sveta sa totiž percento šťastných od druhej svetovej vojny vôbec nezvýšilo, i keď zárobky vzrástli mnohonásobne. Ak platí, že všetko je relatívne, tak potom o pocite šťastia to asi platí dvojnásobne. Profesor Eunkook Mark Suh z univerzity v Soule upozornil, že v individualistických krajinách (USA alebo členské krajiny EÚ), kde sa na nešťastných nazerá ako na niekoho, kto v živote sklamal a neuspel, majú ľudia tendenciu nadsadzovať ich pocit šťastia. Naopak, vo viac kolektivistických krajinách ázijských národov majú ľudia ku šťastiu skôr fatalistický prístup – veria, že je to dielo i požehnanie nebies. Preto si tí, na ktorých sa šťastie neusmialo, nemusia pripadať menejcenní.

Netrpia pocitom viny, keď nie sú dosť šťastní, pretože to nemá nič spoločné s ich osobnými schopnosťami.

Na veľkých univerzitách po celom svete sa stávajú hitom i stredobodom záujmu prednášky tzv. „profesorov šťastia“, súčasne vo vyspelej časti sveta vzniká stále viac ústavov pre výskum kvality života. Experti i vedci skúmajú šťastie z viacerých strán. Existuje aj periodikum – odborný časopis pre výskum šťastia (Journal of Happiness Studies). V súčasnosti už experti vedia presne zadefinovať, čo je pre šťastie priaznivé a bezrizikové, čo naopak nepriaznivé, rizikové a čo z toho škodí zdraviu. Nie je ďaleko doba, keď veda bude vedieť namiešať zdravý a legitímny elixír šťastia (čím sa nemyslia škodlivé látky pre ľudský organizmus – ako napríklad drogy) a bude vedieť spoľahlivo rozhodnúť a určiť, aký životný štýl sa hodí z pohľadu šťastia pre daný typ osobnosti.

Závery – zhrnutie

Vedci tvrdia, že je veľmi ťažké intepretovať konzistentne údaje z najrôznejších výskumov šťastia. V niektorých jazykoch totiž slovo šťastie ani nemá žiadny presný ekvivalent. Dokonca ani v angličtine, v jednom z najmnohovýznamovejších jazykov na svete, nemá rovnaký význam pre všetkých ľudí. Veda dnes pozná minimálne niekoľko tuctov definícií šťastia (napríklad v roku 2004 bolo pätnásť rôznych vedeckých definícií šťastia).

Ak odbočíme od vedcov a skúsime politikov, tak napríklad vo Veľkej Británii je evidentná snaha preferovať nástup tzv. „lifestyle“politiky, ale na báze rešpektovania reálnej ekonomiky. Dnes i najtvrdší ekonómovia rešpektujú záver, že kľúčom k väčšiemu šťastiu človeka je odklon od čisto ekonomického rastu k rastu osobnému.

Toto sa však bije s kapacitnými problémami krajín, ich vlád a možností zdrojov celej planéty. Ako? Biopsychiatria dospela k vedeckým záverom, že by vlády mali znižovať nezamestnanosť, zlepšovať starostlivosť o duševné zdravie ľudí v ich štáte, odradzovať ľudí od túžby po vysokom postavení a posilňovať priamu demokraciu.

Čo z toho však skutoční politici naozaj chcú docieliť a presadiť, čo z toho len a len deklarovať? A koľko tieto ušľachtilé ciele vyžadujú zdrojov z verejných financií štátu a ktorý štát na to má? To necháme na úvahu i posúdenie samotného čitateľa.

Prečítajte si aj tento článok:

Poučný príbeh: kdekoľvek je láska, tam je aj zdravie a úspech