Poznajte svoj systolický i diastolický tlak a chráňte si zdravie srdca!
Zdroj: Shutterstock.com
Pamätajme si: „Zdravie nie je všetkým, ale bez zdravia je všetko ničím,“ povedal Arthur Shopenhauer. Registrujme signály svojho tela najmä, ak oznamujú, že treba pribrzdiť a brať viac ohľadu na svoje zdravie. Chráňme si svoje srdce! V tejto súvislosti spomenieme vtipné, ale zároveň veľmi pravdivé slová prof. Miloša Táborského, českého kardiológa, ktorý raz povedal: „Rozum sa v živote môže zastaviť niekoľkokrát, ale srdce iba raz.“
Čo je vlastne krvný obeh?
Krvný obeh alebo cirkulácia krvi je pohyb krvi v organizme, zabezpečovaný činnosťou srdca. Z medicínskeho hľadiska rozlišujeme poruchy, týkajúce sa celkového krvného obehu, ako je vysoký krvný tlak, nízky krvný tlak, a poruchy, ktoré sú dôsledkom ochorenia srdca, žíl a tepien.
Prečítajte si tiež:
Aké sú poruchy srdcového rytmu?
Systola verzus diastola
Krvný tlak stúpa pri kontrakcii srdcového svalu - systola a klesá v pokojovej fáze - diastola, keď relaxuje, medzi dvomi údermi. Systolu vnímame ako srdcový úder. Opakom systoly je diastola - obdobie srdečného pokoja. V diastole je srdcový sval uvoľnený. Diastola trvá dlhšie než systola.
Pri meraní krvného tlaku sa systolický tlak uvádza ako prvý. Napríklad 120/80 mmHg, 120 je systolický tlak. Srdce bije pri pokojových podmienkach asi 60-80 krát za minútu. Tlak krvi i pulz sa menia už aj zmenou polohy tela, pri cvičení, v spánku, pri zmene počasia, pri strese.
Normálny krvný tlak a jeho meranie
Normálny krvný tlak u dospelých je 120/80 mmHg, hodnoty nad 140/90 mmHg sa považujú za zvýšený krvný tlak. Určité kolísanie krvného tlaku je bežné. Treba ho merať vždy v pokoji a podľa možnosti v rovnaký čas. Dôležitá je aj technika merania, správne nasadenie manžety, presný a spoľahlivý tlakomer.
Využime možnosti merania nielen tlaku, ktoré sa pravidelne uskutočňujú na celom Slovensku pri príležitosti Svetového dňa zdravia. Navštíviť môžeme Regionálny úrad verejného zdravotníctva - poradne zdravia, svojho lekára alebo lekáreň.
Nízky krvný tlak (hypotenzia)
Jednou z hlavných príčin poruchy krvného obehu je nízky tlak. U ľudí s nízkym krvným tlakom sa väčšina krvi hromadí v žilách a do srdca prechodne prichádza primálo. Vo všeobecnosti sa nízky krvný tlak nepovažuje za ochorenie, okrem prípadov, keď spôsobuje vážne ťažkosti, ako následok iného ochorenia. Kto sa napriek nízkemu krvnému tlaku cíti dobre, nemusí sa znepokojovať. Riešiť ho treba, ak spôsobuje problémy.
O hypotenzii hovoríme, ak je krvný tlak pod systolickou hodnotou medzi 95 až 110 mmHg a diastolický krvný tlak medzi 65-60 mmHg.
Zdroj: Shutterstock.com
Riziká nízkeho krvného tlaku
Napriek tomu, že nízky krvný tlak nie je priamo považovaný za ochorenie, nesie so sebou nepriame riziká, napríklad bezvedomie, kolaps a v jeho dôsledku úraz hlavy, zlomeniny kostí.
Vysoký krvný tlak - hypertenzia
Vekom rastie riziko zvýšenia krvného tlaku, avšak polovica postihnutých ľudí ho nevníma. Hypertenzia nespôsobuje bolesti, napriek tomu je veľmi nebezpečná, často označovaná ako tichý zabijak. Typické sú pre ňu nevoľnosť, bolesti hlavy, búšenie srdca, ktoré sa objavia až vtedy, keď sú hodnoty krvného tlaku extrémne vysoké.
O hypertenzii hovoríme, ak je tlak vyšší ako 140/90 mmHg. Vzniká ako dôsledok zužovania, tuhnutia ciev.
Zdroj: Shutterstock.com
Riziká vysokého krvného tlaku
Môže viesť k vzniku a rýchlejšiemu postupu aterosklerózy - kôrnateniu tepien, ktorá zase podmieňuje vznik cievnej mozgovej príhody či srdcového infarktu. Vysoký krvný tlak zaťažuje srdce, mozog, cievy, obličky i oči.
Hypertenzia vyžaduje celoživotnú liečbu
Ak hypertenzia nie je dôsledkom iného ochorenia, ide zvyčajne o celoživotné ochorenie, vyžadujúce celoživotnú liečbu. Cieľom je dosiahnuť hodnoty krvného tlaku do 140/90 mmHg. Možností liečby je niekoľko.
Lieky sa kombinujú, aby posilnili účinok a znížil sa výskyt nežiaducich účinkov. Preto by mala byť liečba „ušitá“ každému konkrétnemu pacientovi na mieru.
Prčítajte si aj tento článok:
