Bez kultúry dneška, niet budúcnosti v zajtrajšku alebo čo schod, to dlhší život
Zdroj: Shutterstock.com
Nesprávne posolstvo a chybné rovnice
Vedci a lekári často riešia, či za úspech alebo neúspech, zdravie alebo chorobu u človeka viac môže genetická predispozícia z dedičstva po predkoch alebo jeho** vlastný životný postoj a spôsob života.** Niekedy nesprávne návyky zakorenené po predkoch (napríklad otec pil, tak i ja budem alebo mama fajčila, tak i ja môžem; brat sa prejedal údeninami – aby bol z neho mocný chlap, a tak i ja si rád zapapám...), chybné edukačné a emocionálne rovnice spôsobujú v človeku obrovské škody. Tak na mentálnom, ako aj na fyzickom zdraví.
Prečítajte si tiež:
Pozor na zlozvyky: nekradnú len čas, ale aj zdravie a roky života!
Desaťtisíc krokov denne je utópiou
Človek bol od prírody naprojektovaný na pohyb, ale dnes najmä sedí a leží, pohybuje sa minimálne alebo vôbec. Optimum dennej záťaže, ktoré podľa vedcov predstavuje urobiť aspoň 10-tisíc krokov (cca 7 kilometrov prejsť peši), z dnešných moderných ľudí realizuje koľko? Jedna desatina populácie alebo ešte menej? Kedy takýto seriózny výskum zrealizuje aj Slovensko? Ale nie na štatisticky postačujúcej vzorke tisíc ľudí, ale aspoň na vzorke 100-tisíc občanov, nech to naozaj má serióznu výpovednú hodnotu a kvalitný základ pre následné vedecké posúdenie?
Konzum, plytvanie a nadspotreba
Celý svet je v súčasnosti v štádiu rýchleho približovania sa k 8 miliardám populácie na zemi. Nie je to však dôsledok vyššej kvality života, ale skôr ľudskej hlúposti z podľahnutia kvantite (napríklad v počte detí najchudobnejších v rozvojom svete) na úkor kvality. Konzum, plytvanie a nadspotreba nielen ničí ekológiu planéty, ale stále viac ohlupovaním ľudstva bičuje konkrétneho človeka.
A potom, že máme uveriť slovám populárneho speváka v pesničke o tom, že údajne „...ľudia vôbec nie sú zlí, len ľudstvo je príšerné?“
„Aleľudia“, „mamahotel“ a podobné výhovorky
Slovensko si stále viac osvojuje nielen pragmatickú hrdosť na svoju mladú domovinu v štýle „Slovensko v srdci“, ale primitívne vzory a lacné inšpirácie neúspešných životných rovníc a vzorcov z prebytkov kapitalizmu. Dôsledkom sú ľudia bez húževnatosti, ale v stále rastúcej rozmaznanosti plnej výhovoriek (napríklad tzv. „aleľudia“, ktorí na všetko majú svoje „ale“) a pribúdanie dospelých, ktorí sa nevedia postarať sami o seba, ale radšej parazitujú do krajnosti (až do štyridsiatky veku alebo až doživotne) na mozoľoch a obetavosti svojich rodičov, keď žijú v ich domácnostiach bez prispenia na ich chod (tzv. „mamahotely“ – kde Slovensko neslávne patrí na špicu Európy). Rôzne ďalšie výhovorky v štýle rastúcej pohodlnosti a lenivosti („to nemusím“ - lebo sa mi nechce) pribúdajú stále viac a viac.
Zdroj: Shutterstock.com
Čo schod, to nielen krajší zadok
V jednoduchosti je nielen krása, ale aj šetrenie. Pre tých, ktorí nešportujú vôbec a pohybu sa vyhýbajú, lebo vraj na to nemajú náladu, čas, peniaze a chuť, máme dve rady a odporúčania, ktoré zaručene fungujú:
-
Keď sa ti nechce, tak si desaťkrát po sebe zopakuj nahlas mantru: „Chuť, chuť – pri mne buď!“ a prekonaj sa.
-
Keď sa vyhováraš akokoľvek, že nemôžeš cvičiť – skús aspoň kráčať do schodov (napríklad v činžiaku, pri rodinnom dome na ulici, niekde v blízkom verejnom priestranstve) a viakrát to zopakuj. Je to zadarmo a každému dostupné. Len sa treba zbaviť lenivosti a predsudkov (čo keď ma uvidí suseda, čo na to povie a vysmeje sa zo mňa?).
Napríklad sprav 500 schodov denne. Čo schod, to kalória dole a naviac krajší zadok.
Investícia do budúcnosti
Takýmto tréningom ti nielen stúpne sebaúcta a narastie húževnatosť (500 schodov denne krát 356 dní v roku, to už je slušná investícia do vlastného zdravia. Narastie prirodzené sebavedomie, zlepší sa kondícia, ale aj schopnosť prekonať ťažšie a krízové životné situácie.
Naši predkovia na Slovensku nám zanechali nadčasovo múdre posolstvo: „Čo sa v mladosti naučíš, na starosť akoby si našiel“.
Anglický slogan to spodobuje podobným, hoci povedaným inak: *„Bez kultúry dneška, niet budúcnosti v zajtrajšku (no culture, no future).“ *
Prečítajte si aj tento článok:
Pozor na zlozvyky: nekradnú len čas, ale aj zdravie a roky života!
