Športovci a tréning psychiky

Zdroj: Shutterstock.com

Psychický zlom pred dôležitou súťažou

Športovci trénujú a drú, ale veľakrát príde súťaž, kde zrazu pocítia, že ich hlava nepočúva. Hovoria si: veď na tréningu to išlo skvele, prípravné preteky prebehli taktiež bez problémov, a zrazu je tu väčšia súťaž a oni sa cítia inak. Akoby ich telo patrilo niekomu inému. Snažia sa robiť všetko správne, zostať v pokoji a plne sa koncentrovať, ale okolnosti im to nedovolia. Čokoľvek sa v priebehu pretekov alebo pred nimi stane, ovplyvní to ich psychickú pohodu.

Zrazu to nejde. Čím viac sa snažia, tým je to horšie. Pocit zlyhania a sklamania zakorenia hlboko v hlave a ten im nedovolí dostať zo seba maximum. Pýtajú sa sami seba, čo sa stalo, pričom odpoveď býva jasná. Psychika dostala tvrdú ranu.

Prečítajte si tiež:

Tréma pred športovým výkonom: ako s ňou bojovať?

Oplatí sa trénovať aj psychiku

Zvládanie trémy, nervozity, emócií, koncentrácie a obdobie neúspechu tvorí súčasť športového sveta tých, ktorí sa chcú dostať čo najvyššie. Investujú peniaze i čas do tejto časti športovej prípravy. Tie sa im mnohonásobne vrátia vo forme športových úspechov. Mnoho športovcov váha a tvrdia, že to nepotrebujú. V určitom období to tak naozaj môže byť, ale časom rovnako pochopia a pocítia potrebu pracovať aj na svojej psychickej stránke. Chcú byť odolnejší a schopnejší ovládať svoje telo a myseľ majstrovským spôsobom.

Úspešní športovci v porovnaní s menej úspešnými sa podľa výskumov vyznačujú väčšou sebadôverou, vyššou koncentráciou a schopnosťou lepšie kontrolovať situácie počas pretekov, lepšou motiváciou i odhodlanosťou.

Za použitia mentálnych techník dosahujú vrcholové výkony stabilnejšie, lepšie kontrolujú myšlienky, jednotlivé kroky v priebehu výkonu, vedia lepšie plánovať ciele a zvládať obdobie neúspechu. Viac si veria a nenechávajú sa ovládať negatívnymi vonkajšími vplyvmi.

Ako by mal vyzerať tréning psychiky?

Tréning psychiky musí byť systematický, dobre naplánovaný, kontrolovaný kompetentnou osobou. Ide o mentálny tréning s cieľom zlepšenia výkonnosti, ktorý si športovec nacvičí a postupne ho aplikuje do tréningu aj v súťažnom období, kedy je záťaž na psychiku najväčšia.

Elitní športovci využívajú techniku stanovovania si dlhodobých a krátkodobých cieľov na udržanie motivácie. Veľmi dôležitá je technika tréningu pozornosti, koncentrácie a imaginácie. Tí najlepší dokážu podávať výkony na hranici svojho potenciálu a dokonale ovládajú techniku vnútornej reči, ktorá im pomáha dosahovať svoje ciele. Vedia využívať tlak vo svoj prospech, zvládajú úzkosť, obavy, strach a dokážu sa ľahko vyrovnať s rušivými faktormi.

Pri aplikácii psychologickej prípravy do tréningového procesu je dôležité to, aby si športovec uvedomil, akú úlohu zohráva psychika pri dosahovaní výkonov. Pokiaľ z vlastnej vôle chce na sebe pracovať a zdokonaliť svoje psychické zručnosti, nasleduje praktická časť, pri ktorej sa bude učiť najskôr novým zručnostiam a ich zautomatizovaniu. Potom príde na rad integrovanie týchto zručností do tréningu a nakoniec simulácia mentálnych techník a ich aplikácia do závodných situácií.

Cieľom je naučiť športovca, aby si v každej situácii pomohol sám, a to aj bez trénera alebo psychológa.

Tréner a psychológ nadobúdajú úlohy poradcov, s ktorými športovci spolupracujú, ale nie sú na nich závislí. Elitní športovci sa efektívne vyrovnávajú so stresovými situáciami a plynule sa prispôsobujú zmenám.

Zdroj: Shutterstock.com

Kedy je najlepší čas začať s psychickou prípravou?

Ak to nie je nutné, tak až mimo závodného obdobia. Niekedy sa športovci obracajú na športových psychológov v závodnom období, pretože situácia začína byť neúnosná. V takýchto prípadoch sa postupy líšia, ale výsledky sa môžu tiež dostaviť okamžite.

Na túto prípravu je ideálne zvoliť mimosúťažné obdobie, kedy je dostatok času na spoznávanie, plánovanie. Dlhodobá spolupráca pomôže športovcovi posilniť a vybudovať silnú psychickú úroveň a v nasledujúcej sezóne dosiahnuť výrazne lepších výkonov.

Mentálny tréning je proces, ktorý vyžaduje svoj čas a mal by byť zakomponovaný do ročného tréningového cyklu. Niektorí športovci si bohužiaľ myslia, že pár konzultácií so športovým psychológom ich zmení, že sa z nich stanú silní a odhodlaní jedinci, ktorých nič neprekvapí a všetko zvládnu s ľahkosťou. Bolo by to skvelé, ale rovnako, ako sa postupne učili a zlepšovali vo svojom športovom odvetví, roky trénovali, tak aj mentálna príprava vyžaduje priestor pre naučenie, zakotvenie a zautomatizovanie novovytvorených návykov.

Postup mentálnej prípravy

Športovec sa spolu so psychológom najskôr zamerajú na doteraz využívané mentálne návyky. Psychológ preskúma jeho názory, stavy a postoje, analyzuje interpretáciu jeho skutočnosti. Venujú sa aj rozlišovaniu medzi skutočnosťou a subjektívnym hodnotením. Pracujú na cieľoch, posilňujú motiváciu a postupne trénujú nové mentálne techniky, ktoré si športovec osvojuje a využíva ich v tréningovom procese i mimo neho.

Psychologická príprava je systematický program postupných krokov zameraných na odstránenie negatívnych príznakov ovplyvňujúcich výkonnosť bez podrobnej analýzy športovcov. Dôraz je kladený na budúcnosť a konkrétne kroky, ktoré efektívne pôsobia na myslenie a konanie.

Mentálne techniky

Športovci využívajú mnoho techník a postupov, vždy záleží na ich osobnosti a individuálnych potrebách. Môže to byť simulácia určitých situácií. Postupné privykanie si na náročnú situáciu, tréning jej zvládania a príprava na ňu. Nacvičovanie žiaducich reakcií, prehodnocovanie predošlých reakcií a vytvorenie si nových postojov k náročným situáciám.

Imaginácia

Stanovovanie cieľov tvorí základ v mentálnom tréningu, ich využitie v imaginácii hrá dôležitú úlohu v udržaní si vysokej motivácie. Bežne využívaná technika imaginácie učí športovcov využívať predstavy určitej udalosti, ktoré sa potom realizujú v realite. Či už ide o dosiahnutie konkrétneho cieľa alebo len daného pohybu, techniky. Športovec sa učí využívať svoje predstavy, kontrolovať a regulovať ich obsah. Imaginácia prispieva k správnemu rozhodnutiu pred vykonaním akcie a jej efektívnejšiemu prevedeniu. Podporuje motiváciu, a tým pomáha udržať správnu energiu pri športe.

Celosvetové štúdie ukazujú, že viac ako 95 percent špičkových športovcov využíva imagináciu ako bežný spôsob v tréningovom i závodnom procese. Mať jasnú a konkrétnu predstavu o tom, čo chce športovec dokázať, schopnosť do detailu ju precítiť a prežiť ju v mysli, je základom na jej dosiahnutie.

Zdroj: Shutterstock.com

Technika sebainstruktáže

Využíva sa na zastavenie nežiaducich myšlienok, ktoré sa objavujú najmä pred pretekmi a vo vypätých situáciách. Napríklad odvedením pozornosti, vnútorným hovorením so samým sebou či nájdením motivácie.

Technika Stop

Negatívne myšlienky odvádzajú pozornosť, vysávajú energiu a zabraňujú v podaní výborných výkonov. Technika Stop pracuje s tým, že si športovec úmyselne vyvolá negatívnu predstavu alebo myšlienku a pomocou slova "stop" sa ju pokúsi zastaviť. Zastavením myšlienkového reťazca dôjde k jej prerušeniu a vzniká priestor pre aplikáciu vhodnej a žiaducej predstavy, myšlienky. Tréning tejto techniky je veľmi efektívny a postupne sa dá dobre osvojiť a preniesť do súťaže.

Mnohoročné skúsenosti preukazujú, že tí športovci, ktorí pracujú a rozvíjajú svoje psychické zručnosti, sa radia medzi svetovú elitu v porovnaní s tými, ktorí sa venujú len fyzickému tréningu. Mentálny tréning je rovnako dôležitý ako fyzická príprava, a ak športovci nebudú trénovať psychiku, nevyužijú svoj potenciál naplno!

Prečítajte si aj tento článok:

Tréma pred športovým výkonom: ako s ňou bojovať?