Najväčšie trápenia inteligentných alebo prečo sa jednoduchším ľuďom žije ľahšie a šťastnejšie ?

Zdroj: Shutterstock.com

Múdrosť sa v predstieraní teórie cení oveľa viac ako v skutočnej praxi. Znalostná spoločnosť je pre krajinu garantom trvalej prosperity, lebo generuje veľa inovácií, patentov a špičkových technológií, ktoré sa dajú draho predávať formou licencií do celého sveta. Prečo potom toľko farizejstva a neprajnosti inteligencii? Prečo sa potom inteligentnejším údajne žije oveľa ťažšie (viac sa psychicky trápia) ako tým menej inteligentným?

Múdrosť – typické črty najinteligentnejších ľudí

Vysoké IQ prináša svojmu nositeľovi množstvo výhod. Nadpriemerne inteligentní ľudia to však nie vždy majú v živote jednoduché. Ostatní im niekedy nerozumejú a pre ich bohatý vnútorný svet sa im občas pripisuje až prílišný sklon k samotárstvu. Hoci sú na seba zvyčajne veľmi prísni, nie vždy vystúpia až na vrchol kariérneho rebríčka. Pritom sa vyznačujú unikátnymi vlastnosťami či schopnosťami, ktoré ich odlišujú od zvyšku sveta.

Medzi nimi dominuje tento tucet: sú veľmi prispôsobiví; priveľmi analyzujú všetko; sú si vedomí toho, že nevedia všetko; sú nekonečne zvedaví; sú vnímaví; majú radi samotu; sú sebadisciplinovaní; majú zmysel pre humor; sú empatickejší; dokážu spojiť aj zdanlivo nesúvisiace pojmy; prokrastinujú; rozmýšľajú nad otázkami, na ktoré neexistuje odpoveď.

Prečítajte si tiež:

Bohatší ako ten, čo má najviac, je ten, ktorý potrebuje najmenej

Priveľa rozmýšľania vedie k úzkosti

Inteligentní jedinci sa veľakrát zamýšľajú nad celým vesmírom a zmyslom života. Často sa sami seba pýtajú, aký je vlastne zmysel všetkého. Existenčný zmätok môže byť jedným z dôvodov, prečo majú inteligentní ľudia väčšie sklony k úzkosti. Zvažujú totiž situácie z rôznych uhlov, čo znamená, že sú si vždy vedomí možnosti, že sa niečo nepodarí. Vysoko inteligentní ľudia majú vyššie sklony k individualizmu a nerobí im problém byť osamote, zatiaľ čo menej inteligentní ľudia sú viac naviazaní na spoločnosť druhých.

Aj nedávny výskum potvrdil, že inteligentní ľudia v porovnaní s ostatnými nedosahujú až takú mieru uspokojenia zo socializácie s priateľmi.

Kríže ľudí s vysokým IQ

Každý z nás si nesie na duši bohov i nejaké šrámy alebo v sebe tají nejaké komplexy, či skrýva rôznych démonov. Nadpriemerná inteligiencia občas prináša úskalia, o ktorých bežní ľudia ani netušia. Často im nerozumejú, mnohokrát sú frustrovaní, sú na seba veľmi prísni, sú perfekcionisti, iba pár ľudí rozumie ich zmyslu pre humor, ťažšie nadväzujú vzťahy, nie sú vždy úspešní v praxi. Lebo sú čestní a statoční, súčasne hrdí v tom, že nepestujú rektonautstvo (na Slovensku podľa humoristov údajne najúčinnejšia metóda superrýchlej kariéry a pracovného postupu) a nie sú všetkého schopní. Napríklad sa im v praxi prieči šplhať po kariérnom rebríčku len pochlebovaním a myslia si, že úspech by mali získať za to, čo vedia a ovládajú, a nie za obyčajné podlizovanie šéfovi.

Zdroj: Shutterstock.com

Prekliatie či požehnanie?

Je inteligencia odmenou či trestom, výhodou alebo nevýhodou, svetlom alebo tmou? Prítomnosť oddaného a milujúceho partnera, skvelý rodinný život a úspešná kariéra nemusia stačiť inteligentnej duši ako ochrana pred smútkom a melanchóliou. Prečo sa podľa prieskumov šťastie údajne vyhýba inteligentným ľuďom? Sú obeťou prehnaného analyzovania, majú privysoké očakávania (priveľké štandardy nárokov), prehnané ambície odrážajú často ich obrovské a nereálne ciele, ťažko hľadajú spriaznenú dušu na zmysluplnú konverzáciu (málokto im totiž porozumie), trpia viac psychickými problémami ako bežná vzorka populácie. Nielen preto, ale aj preto, že stádo sa pohybuje vždy rýchlosťou najpomalšieho kusu.

Zhrnutie a závery

Jednoduchý život dáva možno viac šťastia a radosti než zložitý. Všetci túžime, aby sme v živote našli pochopenie a porozumenie, lebo vtedy sa zachmúrená nálada rozjasní, svitne slnko a hneď sa nám žije ľahšie a veselšie. Priveľmi inteligentní ľudia sa cítia nepochopení a osamelí, pretože málokto dokáže porozumieť hĺbke ich schopnosti analyzovania. Vedci však dokázali, že múdri ľudia sa nepotrebujú socializovať toľko ako tí s priemerným IQ, aby boli šťastní. Prečo potom toľko smutnej melanchónie? Prečo najviac inteligentní ľudia nemôžu nájsť šťastie, ani keď sa tak veľmi snažia? Možno aj preto, že v rámci prehnane intenzívnej analýzy o živote a smrti, pričasto dumajú najinteligentnejší o svojej existencii a prehnane bilancujú. A takýto postoj človeka skôr rozosmutní ako obšťastní.

Čo poviete? Budete teda radšej najinteligentnejší alebo menej inteligentní?

Prečítajte si aj tento článok:

Bohatší ako ten, čo má najviac, je ten, ktorý potrebuje najmenej