Násilie na ženách nemožno tolerovať, no čo keď sú obeťami muži?
Zdroj: Shutterstock.com
Prevencia a eliminácia páchaného násilia – či už domáceho násilia alebo sexuálneho zneužívania – je orientovaná predovšetkým na ženy. Deje sa tak práve vzhľadom na vysoké štatistiky práve u ženských obetí a na záber činnosti mnohých organizácií. No nesmieme zabúdať ani na mužské obete. Napriek tomu, že ide stále o značne kontroverznú tému, dostáva sa problematika viktimity a viktimizácie mužov v spoločnosti do popredia aj u nás.
Krízový intervenčný tím (KIT) mimovládnej organizácie ADRA Slovensko – vychádzajúc z ľudskoprávnych dohovorov a ústavných práv – deklaruje právo každého a každému na život bez násilia. Neopomína ani mužov, ktorí sa môžu rovnako ako ženy dostať do pozície týranej osoby, teda obete. Nadobudnutá prax a sledovanie vývinu spoločnosti, ako aj výsledky zahraničných výskumov nás vedú k potrebe a rozhodnutiu pomáhať aj mužom ako obetiam domáceho násilia.
Pozrite si tiež:
O páchanom násilí (nielen na ženách) nemožno mlčať: vyhľadajte pomoc
Štatistiky o násilí hovoria jasne
Britský výskum kriminality (Crime Survey for England and Wales), realizovaný ešte koncom minulého storočia, ukázal, že 23% žien a 15 % mužov vo veku 16–59 rokov bolo napadnutých súčasným alebo bývalým partnerom. Z toho 12 % žien a 5 % mužov bolo týraných opakovane, pričom 41 % žien a 31 % mužov dokonca utrpelo zranenia. Škótsky výskum kriminality a spravodlivosti (The Scottish Crime and Justice Survey) uvádza, že násilie u mužov a žien zo strany partnerov je porovnateľné.
Organizácia Cardiff Women Safety Unit, poskytujúca sprvu pomoc ženám, ohrozeným domácim násilím, sa od roku 2005 začala zaujímať aj o mužské obete – prostredníctvom projektu Dyn.
Na základe výsledkov výskumu Násilia žien voči mužským partnerom, realizovaného pred pätnástimi rokmi organizáciou Equation (pôvodne nazývanou Nottinghamshire Domestic Violence Forum), boli vypracované odporúčania pre pomáhajúce profesie s cieľom efektívne pracovať s mužskými obeťami domáceho násilia.
Analýza policajných štatistík domáceho násilia v Severovýchodnom Anglicku po roku 2000, kde bol muž identifikovaný ako osoba ohrozená domácím násilím, prináša neprekvapivé zistenie.
Muži ako obete nemajú tendenciu vyhľadávať poradenské služby na pomoc obetiam domáceho násilia, a teda ani prijať ponúkanú pomoc.
V prípadoch, že boli ochotní ponúknutú pomoc a podporu prijať, išlo najmä o praktické poradenstvo (právne služby, informácie ohľadne chráneného bývania, resp. bezpečného ubytovania atď.). Služby krízovej intervencie alebo psychologickej terapie odmietali.
Ako sa pracuje s mužskými obeťami?
Konkrétna práca s mužmi pozostávala najmä v poskytovaní informácií o: Zostavení bezpečnostného plánu; Kontaktovaní polície (v prípade potreby); Právnych aspektoch konania násilia a riešenie situácie, resp. eliminácie násilia; Oznámení orgánom sociálnoprávnej ochrany detí; Zabezpečení bývania atď.
Odborníčky ADRA KIT-u vo svojej praxi doteraz pracovali so štyrmi mužskými obeťami násilia.
Šlo o štyri prípady mužov, zažívajúcich násilie od svojich partneriek, pričom iba jeden z nich bol ochotný prijať aj psychologickú pomoc. Traja muži psychologickú podporu a konzultácie odmietali, pričom jeden ju výslovne pokladal za znak svojho vlastného zlyhania vo vzťahu. To by mohlo byť neskôr v súdnom konaní použité proti nemu. Ďalší muž pomoc psychologičky vyhodnotl ako zlyhanie vlastnej mužskosti a potrebu psychologickej podpory z pozície svojej maskulinity nepripustil.
Každý z nás potrebuje pomoc, ak sa ocitne v situácii, ktorú nedokáže riešiť vlastnými silami. A je jedno, či ide o muža alebo ženu. To, že je obeťou muž, ešte nie je legitímnym dôvodom k tomu, aby mal ťažkú situáciu (akou zažívané násilie bezpochyby je) riešiť sám.
Zdroj foto: UN Women | Zdroj: súkr.archív
Ženy i muži majú právo na odbornú pomoc
Nejde o osobné zlyhanie, ak sa muž rozhodne využiť psychlogickú pomoc. Ale naopak, ide o osobné víťazstvo, ktoré môže konkrétnemu človeku pomôcť nielen sa so samotným traumatizujúcim zážitkom vysporiadať, ale aj si žiť svoj život dôstojným spôsobom.
Naša právnička a vedúca KIT-u, Daniela Borzová, k téme na záver dodáva: „Ak ste dostatočne silný človek, môžete byť úspešným aj v samotnom spore a zboríte tak mýty i predsudky, ktoré táto spoločnosť nastavila voči mužským obetiam. Prekonanie vlastných pocitov hanby zo straty mužskosti znamená de iure možnosť získania dieťaťa do svojej starostlivosti. Podľahli ste totiž v rámci partnerského vzťahu zneužívaniu zo strany ženy, teda násilnej partnerky. Násilníkovi (bez ohľadu na jeho pohlavie či rod) by dieťa nemalo byť zverené. Za to vo všeobecnosti bojujem – bez prihliadania na to, či je klientom muž alebo žena. Za prvoradý pokladám práve záujem dieťaťa.“
Odborníčky KIT-u pripomínajú, že „čím viac mužských obetí vystúpi so svojím problémom verejne a začne ho riešiť, tým skôr sa začnú odbúravať mýty a predsudky, ktoré sú v našej spoločnosti – najmä v rozhodovacej praxi orgánov činných v trestnom konaní a súdov stále zaužívané. Pritom je nespochybniteľné, že aj muž sa môže stať obeťou domáceho aj sexuálneho násilia. Obeť si však sama pomôcť nedokáže, a to aj keď je mužom, preto by sa mal odhodlať k vyhľadaniu odbornej pomoci. Každý z nás má na ňu právo.“
Pozrite si aj tento článok:
O páchanom násilí (nielen na ženách) nemožno mlčať: vyhľadajte pomoc