Pľúca

Anatómia pľúc | Zdroj: Shutterstock.com

V pľúcach sa uskutočňuje tzv. ventilácia (výmena plynov medzi vzduchom a krvou). Ventiláciu umožňujú dýchacie pohyby hrudníka:

• nasávanie vzduchu (nádych = inspirácia)

• vypudenie vzduchu ( výdych = expirácia)

Anatómia pľúc

Pľúca sú párový orgán kužeľovitého tvaru, podobný špongii. Vypĺňajú väčšiu časť hrudnej dutiny. Ich vrchnú časť tvoria pľúcne hroty (apex). Mierne prehĺbené plochy, ktorými pľúca nasadajú na bránicu tvoria tzv. pľúcnu bázu.

Sú rozdelené na pravú a ľavú časť, zloženú z lalokov. Pravá sa skladá z troch pľúcnych lalokov a ľavá len z dvoch (kvôli priestoru pre srdce, uložené v medzipľúcí, tzv. mediastinum). Laloky sa vetvia na segmenty a tie na respiračné bronchioly (priedušničky). Priedušničky sa mierne rozširujú a na rozšírené časti nasadajú polguľovité vačky (alveoly). Respiračné bronchioly, spolu so systémom alveol a ciev tvoria funkčnú jednotku pľúcneho tkaniva – pľúcny lalôčik (s priemerom asi 1 mm).

Povrch pľúc je pokrytý blanou – popľúcnicou (pleura visceralis), ktorá prilieha na pohrudnicu (pleura parietalis). Je to blana pokrývajúca vnútornú stenu hrudného koša. Medzi oboma blanami sa nachádza pohrudnicová (pleurálna) dutina, zabezpečujúca kĺzanie oboch blán pri dýchaní. Dutina je vyplnená malým množstvom tekutiny s podtlakom (dôležitá úloha pri dýchaní – udržiava pľúca roztvorené). Ak by do nej (napríklad pri poraneniach hrudníka) prenikol vzduch, podtlak by bol narušený a pľúca by sa zmrštili (pneumotorax).

Prečítajte si tiež:

Element Kov - pľúca, hrubé črevo

Pľúca a proces dýchania

Zdravé pľúca dokážu počas dýchania zo vzduchu prijať čo najviac kyslíka a vylúčiť z tela oxid uhličitý. Pri pokojnom dýchaní je minútový dychový objem (nádych, výdych) asi 7 – 9 litrov vzduchu.

Množstvo vzduchu, ktoré človek vydýchne pri jednom výdychu, sa nazýva dychový objem (v pokoji je to asi 500 ml, pri námahe sa zvyšuje na 1000 – 2000 ml). Maximálne množstvo vzduchu, vydýchnuté po maximálnom nadýchnutí, vyjadruje tzv. vitálnu kapacitu pľúc. Ide o určitý, nie vždy presný ukazovateľ výkonnosti pľúc – znamená množstvo kyslíka, ktoré môžu pľúca ponúknuť tkanivám.

Dýchanie je regulované z centier v predĺženej mieche. Činnosť dýchacieho centra ovplyvňujú aj podnety z kôrových a podkôrových oblastí mozgu. Preto môžeme vôľou regulovať frekvenciu dýchania aj hĺbku nádychu a výdychu.

Ochorenia pľúc

Vývoj dýchacieho (respiračného) systému nie je po narodení ukončený, ale pokračuje v priebehu detstva. Anatomická a histologická stavba respiračného systému je u dospelých iná ako u malých detí, čo ovplyvňuje vznik a priebeh dýchacích ochorení.

Medzi príčiny každého desiateho úmrtia v Európe patria pľúcne choroby. Najčastejšími dôvodmi porúch v respiračnom systéme sú infekcie dýchacích ciest - choroby z nachladnutia a chrípková infekcia.

Tieto ochorenia sa často podceňujú, ich „prechodenie“ môže vyústiť do zápalu pľúc (pneumónia). Je to zápalové ochorenie vírusového alebo bakteriálneho pôvodu, pri ktorom je postihnuté pľúcne tkanivo a dochádza k jeho poškodzovaniu.

Absces pľúc – ochorenie sprevádzané tvorením zápalových ložísk v pľúcnom tkanive. Môže byť smrteľné. Rizikovou skupinou sú dlhodobo chorí ležiaci pacienti, seniori, pacienti na umelej pľúcnej ventilácii, onkologickí pacienti, alkoholici, narkomani.

Tuberkulóza pľúc – infekčné ochorenie, patriace medzi bakteriálne zápaly pľúc. TBC je druhým najčastejším infekčným ochorením spôsobujúcim smrť. Zapríčiňuje ho baktéria mycobacterinum tuberculosis hominis.

Chronická obštrukčná pľúcna choroba (CHOPCH) – postihuje pľúcne tkanivo. Ide o súhrnný názov pre chronickú bronchitídu (zápal priedušiek) a pľúcny emfyzém (rozdutie pľúc). Je to zápalové ochorenie, spôsobené najmä vonkajšími faktormi (napríklad fajčenie).

Pneumokonióza – profesionálna pľúcna choroba, ktorá vzniká vdýchnutím minerálneho prachu priamo do pľúc. Dochádza pri nej k procesu zvýšenej produkcie väziva v pľúcach (v dôsledku hromadenia minerálneho prachu – problémy s dýchaním). Je to typická choroba z povolania.

Pneumotorax – označenie pre život ohrozujúci stav (nahromadenie vzduchu v pleurálnej dutine). Môže vzniknúť spontánne, po úraze, ale aj z iných príčin.

Rakovina pľúc – najčastejší typ rakoviny u pravidelne a dlho fajčiacich ľudí. Dochádza k nekontrolovateľnému nárastu buniek v pľúcnom tkanive, ktoré sa rozširujú do okolia. Vo väčšine prípadov ide o primárne nádory (vznikajú priamo z buniek pľúcneho tkaniva).

Idiopatická pľúcna fibróza (IPF) – ide o odpoveď pľúcneho tkaniva na rôzne faktory (najmä cigaretový dym, prach s obsahom niektorých minerálov a kovov, drevín, prekonaná vírusová infekcia – chrípka, EBV, CMV, hepatitída), ktoré spôsobujú poškodenie pľúcneho interstícia (vmedzerené tkanivo) a vedú k postupujúcej a nezvratnej fibróze (zmnoženie väziva v tkanive). Výskyt IPF sa zvyšuje vekom (väčšinou nad 50 rokov) a postihuje viac mužov ako ženy.

SARS (ťažký akútny respiračný syndróm) – vírusové ochorenie, prvýkrát sa vyskytujúce v Číne (rok 2002). Je akútne, má rýchly a intenzívny priebeh, ktorý môže viesť až k dychovému zlyhaniu. Vírus sa prenáša na človeka zo zvierat – konzumáciou ich mäsa.

Amiodaronové pľúca – postihnutie pľúc zlúčeninou, známou ako amiodaron, pri dlhodobom užívaní liekov s touto zložkou (antiarytmiká, používajúce sa k liečbe porúch srdcového rytmu – Amiodaron, Cordarone, Sedacoron). Riziko rastie s vekom pacienta a užívanou dávkou. Príznaky zahŕňajú suchý kašeľ, ľahko zvýšenú teplotu, dušnosť. Prejavy zodpovedajú postupnému väzivovateniu pľúcneho tkaniva (pľúcna fibróza).

Literatúra:

• Čihák,R.: Anatomie II, Praha, Grada, 2001.

• Bureš,J., Horáček,J., Malý,J.: Vnitřní lékařství, Praha, Galén, 2014.

Prečítajte si aj tento článok:

Element Kov - pľúca, hrubé črevo